Vedec navrhuje plán, ako uniknúť z našej simulácie

Počítačový vedec Roman Jampolskij z University of Louisville skúma filozofickú otázku: Ak je realita simuláciou, môžu sa ľudia rozhodnúť opustiť ju? V podrobnom príspevku načrtáva, ako sa možno dostať von z našej simulovanej existencie. Myšlienka, že ľudia možno žijú v simulácii, je prekvapivo stará. Francúzsky filozof René Descartes to naznačil už v 17. storočí, ale táto myšlienka skutočne zaujala vedeckú komunitu, keď filozof Oxfordskej univerzity Nick Bostrom v roku 2003 napísal vplyvný článok o možnosti simulovanej reality. 

Bostrom hovoril asi o 20-percentnej šanci, že žijeme v nejakom super pokročilom mimozemskom počítači. Jampolskij teraz skúma hranice možnej simulácie a špecificky skúma spôsoby, ako z nej uniknúť. Nápady čerpá zo skutočných príkladov hackov, exploitov nájdených vo videohrách a spomína aj pokusy komunikovať s našimi simulátormi pomocou avatara. 

Jampolskij uvádza aj zbierku druhov únikových plánov, o ktorých uvažovali iní myslitelia a ktoré zahŕňajú „generovanie nevypočítateľného paradoxu“ alebo zaťaženie výpočtovej kapacity simulácie. Článok pripúšťa, že existujú niektoré presvedčivé dôkazy, ktoré potenciálne narušujú myšlienku úniku zo simulácie (ak vôbec existuje simulácia).

Napríklad sa zdá, že samotná znalosť simulácie nemá vplyv na jej existenciu, a ani náboženstvá, ktoré sa všetky odvolávajú na nejaký vonkajší simulátor, nemajú žiadny merateľný účinok. Takisto sa zdá, že spustenie neuveriteľne zložitých strojov, ktoré prinášajú ohromujúce výsledky, ako napríklad Veľký hadrónový urýchľovač, nemá žiadny vplyv na akýkoľvek druh simulácie.

Samozrejme, je tu otázka, prečo by ľudia chceli opustiť simuláciu. Jampolskij tvrdí, že prístup k základnej realite by mohol zvýšiť naše výpočtové schopnosti a umožniť nám prístup ku „skutočným“ poznatkom, a nie k simulovanej fyzike nášho známeho vesmíru. Dôsledky takéhoto únikového plánu tiež nie sú známe.

Jampolskij pripúšťa, že takéto skúmanie je spojené s existenčnými rizikami, a dokonca predpokladá možnosť, že by simulátori reštartovali simuláciu so zlepšenými bezpečnostnými prvkami, čím by efektívne vymazali našu kolektívnu pamäť. Pravdepodobne je však nemožné, aby sme so stopercentnou istotou zistili, či žijeme v simulácii.

Zdroj: popularmechanics.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}