Volvo môže priniesť čerstvý vietor na východ / Rozhovor: Katarína Miňová, regionálna manažérka AmCham Košice

Katarína má ukončené vzdelanie v odbore medzinárodných vzťahov a politických vied (PhD.). V Americkej obchodnej komore začínala pôsobiť ako policy officer v roku 2021, od roku 2022 pracuje ako regionálna manažérka východoslovenskej kancelárie AmCham. Má na starosti všetky regionálne aktivity komory vrátane iniciatívy Mapovanie súčasného potenciálu východného Slovenska, ktorej výstupom je zoznam 18 konkrétnych riešení pre rozvoj východného Slovenska.

NXT: Prečo príchod investície Volvo Cars a Bosch musí pre východné Slovensko znamenať transformáciu?

Katarína Miňová: Tak ako celý svet aj východné Slovensko prechádza transformačnými zmenami. Zasahujú nás megatrendy, ako je klimatická kríza, starnutie populácie či rapídne technologické skoky. No a noví investori pre východné Slovensko znamenajú v kontexte týchto megatrendov veľkú príležitosť redefinovať tradičnú indus­triálnu paradigmu. Zároveň sa však budeme musieť vyrovnať s lokálnymi výzvami, ako je periférna poloha v rámci krajiny a EÚ (tá napríklad okrem iného zapríčiňuje aj výrazný odliv mozgov z regiónu), ako aj vnútorné disparity medzi jednotlivými časťami východu. Volvo aj Bosch prinášajú organizačnú kultúru vyspelých nemeckých a škandinávskych krajín, ktorá je charakteristická vysokou mierou dôvery, environmentálneho uvedomenia a technologickej vyspelosti. Obe investície a potenciálne ďalšie, o ktorých prebiehajú rokovania, posúvajú región do strategickej roly nielen pre Slovensko, ale aj pre západnú časť Ukrajiny a susedské regióny v Poľsku a v Maďarsku. Investori spolu plánujú zamestnať priamo vyše 10-tisíc zamestnancov v prvej fáze, pričom ďalšie tisíce pracovných miest vzniknú v nadväzujúcich dodávateľských odvetviach. Majú prirodzený zámer rozvíjať svoje podnikanie, ale so silnou spoločenskou zodpovednosťou k regiónu, v ktorom budú pôsobiť, pretože majú záujem na prosperovaní regionálnej aj národnej ekonomiky, ku ktorej budú sami prispievať. Ak chceme maximalizovať potenciál prichádzajúcich investícií pre východné Slovensko, je nevyhnutné pracovať na rozvoji regionálneho ekosystému vo všetkých oblastiach – od fungovania inštitúcií cez dopravnú infraštruktúru, vzdelávací systém až po rozvoj služieb a iniciatív, ktoré prispievajú ku kvalite života obyvateľov regiónu. Ak túto príležitosť skutočne využijeme, všetky tieto postupné zmeny povedú k tomu, že približne o necelé desaťročie už budeme môcť skonštatovať – áno, východ opäť prešiel transformáciou.

NXT: Ak v súčasnosti hovoríme o štádiu transformácií, aké fázy vývoja ekonomiky v regióne toto štádium predchádzali?

Katarína Miňová: Niekoľko obdobných zmien, rozsiahlych posunov vo svojom vývoji, už východné Slovensko zažilo. Preto sme dnes aj atraktívnym miestom pre ďalších investorov. V mnohých oblastiach stále máme priestor na zlepšenie, ale máme skúsenosti, na ktorých vieme toto zlepšenie postaviť. Industriálny charakter Košíc a prudký rozvoj mesta naštartovala lokalizácia VSŽ pred šesťdesiatimi rokmi. Silný hutnícky priemysel a univerzity vytvorili bázu pre príchod IT firiem po roku 1990, ktoré kontinuálne spolupracujú na prerode Košickej kotliny na moderný IT hub. To bolo ešte akoby symbolicky podčiarknuté aj príchodom veľkých výrobných hráčov ako Whirlpool či, samozrejme, U.S. Steel. Ďalší impulz nastal pred desiatimi rokmi, keď Košice boli Európskym hlavným mestom kultúry, keď sa do popredia dostali aj kreatívne a kultúrne odvetvia, ktoré prispievajú ku kvalite života a blahobytu obyvateľov. Dnes prichádza príležitosť na ďalší kvalitatívny rozvoj v regionálnom priemysle, ktorý stále ostáva nosným ekonomickým sektorom.

NXT: Aký je súčasný stav ekosystému východného Slovenska z pohľadu dát?

Katarína Miňová: Noví prichádzajúci investori s nadväzujúcimi dodávateľskými reťazcami vytvoria viac ako 10 000 pracovných miest v priebehu najbližších piatich rokov. V tom istom čase však z východného Slovenska ročne odchádza do zahraničia študovať približne 22 % absolventov vysokých škôl. Dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily zostáva najväčšou výzvou, pretože na celom Slovensku momentálne pracuje iba okolo 100 000 cudzincov a len veľmi malý zlomok z nich priamo na východe. Žiadna hospodárska transformácia sa nezaobíde bez príchodu kvalitných ľudí zo zahraničia.

Čo sa týka otázky dostupnosti bývania pre týchto ľudí, aktuálne na jeden byt to na východe vychádza približne na 2,5 obyvateľa, na porovnanie, v Bratislave je to 1,9 obyvateľa. V Košiciach máme nedostatok bytov v požadovanej kvalite (vrátane tých nájomných), pričom tento nedostatok vyháňa ceny nahor (od roku 2017, keď sa cena za 1 m² pohybovala na úrovni 1000 eur, sme na úrovni 2220 eur v 1. štvrťroku 2023).

Z pohľadu kvality verejných služieb ešte môžeme spomenúť zdravotníctvo. Na východe chýba takmer 12 000 pracovníkov, zároveň máme na našom území polovicu slovenských najlepších malých a stredných nemocníc. Toto je potenciál, ktorý potrebujeme využiť.

A nakoniec, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, ročne automobilová doprava na východe narastá o 2 %, ale v prípade, že by sa všetci budúci zamestnanci priemyselného parku dopravovali do práce individuálne autami, dopravné modely predpokladajú kolaps väčšiny svetelných križovatiek na hlavných ťahoch v Košiciach. V rádiuse 0,5 km od priemyselného parku Valaliky sa nachádza železničná trať, ktorá môže veľmi dobre fungovať na účely prepravy zamestnancov závodu, ako aj na exportné účely. Na to však nevyhnutne potrebujeme investovať do modernizácie technológie na železničnej stanici v Košiciach, ktorá má viac ako 50 rokov a je výrazne limitujúca pre jej priepustnosť.

NXT: Ktorý z týchto indikátorov vnímate ako najproblematickejší a prečo?

Katarína Miňová: Jednoznačne je to otázka kapacít pracovného trhu, resp. budúcej potreby, ktorá v súvislosti s novými investormi vznikne na východe. V tomto smere má východné Slovensko obrovský potenciál, ktorý nevyužíva systematicky a efektívne. Jedna jeho časť drieme v marginalizovaných komunitách, pretože 75 % rómskej populácie na Slovensku (50 000 ľudí) žije práve na východe.

Druhá jeho časť sa nachádza za našimi hranicami. Z takmer štvrť milióna Slovákov a Sloveniek, ktorí v zahraničí žijú, by sa určite mnohí radi vrátili domov, ale nevidia možnosti uplatnenia sa, prípadne možnosti zabezpečiť si kvalitu života, na akú sú v zahraničí zvyknutí. Pritom neraz to už nie je úplne nemožné. Zároveň z približne 100 000 cudzincov pracujúcich na Slovensku len zlomok pracuje na východe, čo je na to, akú strategickú polohu východné Slovensko má v rámci karpatského regiónu, opäť priestor na zlepšenie, resp. na lepšie využívanie potenciálu byť „hubom“ pre ľudí prichádzajúcich z tretích krajín, hľadajúcich lepšiu kvalitu života na území EÚ čo najbližšie k svojej domovskej krajine. Musíme sa však naučiť, ako trh a miesto na život predať v týchto krajinách. Ilustrovať nevyužitý potenciál možno už len na prípade Ukrajiny. Dnešný pomer ukrajinských študentov na vysokých školách v Košiciach bežne v ročníku dosahuje aj 30 – 40 %. Zároveň sa tu nachádza okolo 12 000 ľudí, ktorí ušli pred vojnou z Ukrajiny. Mnohí z nich sa po skončení štúdia či naskytnutí možnosti radšej vracajú domov, prípadne odchádzajú ďalej na západ a ani neuvažujú o možnosti zostať tu, pretože ich k tomu nedokážeme správne motivovať, ba dokonca naopak – mnohí si v dôsledku náročnej byrokracie ani po rokoch štúdia nevedia na našich úradoch vybaviť povolenie na pracovný pobyt.

NXT: Ak porovnávame príchod automobilky KIA do Žiliny alebo Jaguáru do Nitry, v čom sa Volvo ako investor líši?

Katarína Miňová: V súvislosti s príchodom tohto investora je kľúčové prepojenie výrobného sveta so svetom technológií pod dáždnikom udržateľnosti a ochrany životného prostredia. Očakáva sa, že Volvo nebude len výrobnou linkou, ale pokiaľ na to bude mať v lokálnom ekosystéme možnosti, na výrobu by mal postupom času nadväzovať aj výskum a vývoj, odzrkadľujúce v sebe všetky megatrendy, ktoré dnes hýbu svetom. Volvo prináša organizačnú kultúru vyspelej škandinávskej krajiny, ktorá je charakteristická vysokou mierou dôvery, environmentálneho uvedomenia a technologickej vyspelosti. Práve dôvera je bazálna súčasť každej demokratickej spoločnosti. Dôvera v inštitúcie verejnej správy medzi súkromnými subjektmi, ale aj základná, medziľudská dôvera, ktorá bezprostredne súvisí s ochotou stretávať sa, komunikovať, zdieľať informácie a spolupracovať na úrovni jednotlivcov a skupín. Tie kreujú komunity, občianstvo, dôveryhodných partnerov v každom sektore a majú potenciál tvoriť identitu demokratickej, otvorenej a hodnotovo ukotvenej spoločnosti.

NXT: Čo by sa malo udiať, aby príchod Volva znamenal pre východné Slovensko nielen príchod nového zamestnávateľa, ale skutočnú investíciu s pridanou hodnotou?

Katarína Miňová: Východné Slovensko by malo robiť všetko preto, aby využilo potenciál prichádzajúcej investície a postupne vytvorilo lokálny ekosystém, ktorý každý výrobca potrebuje v prostredí, ktoré ho obklopuje, nájsť na to, aby mohol svoju výrobu obohatiť o výskumný a vývojový segment. To nemožno ­realizovať bez lokálneho vyspelého inovačného ekosystému, bez synergie v univerzitnom a vzdelávacom ekosystéme, bez stratégie miest a krajov sústredených na braingain, budujúcich región. Ten dokáže byť zaujímavý pre domáce, ale i zahraničné talenty a ponúka atraktívne a konkurencieschopné možnosti vo všetkých oblastiach potrebných pre život – od verejných služieb cez možnosti podnikania, práce, štúdia, bývania, dopravy až po možnosti vedy, výskumu a inovácií. Východné Slovensko sa potrebuje stať atraktívnym, viditeľným a známym miestom nielen pre investorov, ale pre všetkých. Potrebujeme na to brand, komunikačnú stratégiu a najmä vôľu spájať sily naprieč našimi mestami a krajmi.

NXT: Ktoré kroky treba v horizonte 24 mesiacov vykonať na to, aby v roku 2026 bol región na spustenie závodu pripravený?

Katarína Miňová: V horizonte nasledujúcich dvoch rokov jednoznačne potrebujeme ­myslieť na infraštruktúru – dopravnú, bytovú, energetickú. Sú to v podstate všetko odporúčania, ktoré sme ako komora práve publikovali v našom pozičnom dokumente regionálneho piliera. Je napríklad dôležité dobudovať diaľničné prepojenie s Bratislavou, rýchlostnú cestu R2/R4 v plnom rozsahu, ale zároveň priorizovať verejnú dopravu v mestách – modernizovať staničné zabezpečovacie zariadenie v Košiciach, posilniť autobusovú dopravu, zavádzať prvky preferencie verejnej dopravy (autobusové pruhy a pod.). Samozrejme, kľúčové sú takisto letecké spojenia.

Zároveň je mimoriadne dôležité aktívne riešiť otázku nájomného bývania a okrem iného aj rozšírenia kapacít a portfólia medzinárodných základných a stredných škôl na východe.

V súvislosti s nastavovaním dlhodobých verejných politík a stratégií treba takisto nájsť systematické riešenie, ktoré pomôže lepšie využívať potenciál skrývajúci sa v marginalizovaných komunitách a postupne budovať značku regiónu ako miesta atraktívneho pre život a komunikovať o tom s pracovnou silou v zahraničí vrátane diaspóry.

NXT: Keby ste mali pomenovať tri faktory úspechu transformácie a využitia potenciálu regiónu, ktoré by to boli?

Katarína Miňová: Dôvera, otvorená komunikácia a spolupráca. Bez týchto troch elementov sa ako jednotlivci, skupiny, regióny či krajiny nezaobídeme, čokoľvek veľkolepé by sme mali na pláne.

Ďakujeme za rozhovor.
 

Redakčná poznámka: Odpovede reflektujú na situaciu pred ohlásením odchodu Bosch ako investora z priemyselného parku pri Prešove.