Vyberáme pre hráčov

Archív NXT

12.8.2014

Divinity: Original Sin

Vymretie žánru RPG sa odkladá

Belgickí vývojári Larian Studios snívali o návrate hier RPG starej školy, no veľkým distribútorom sa podobný titul, samozrejme, nezdal trhovo zaujímavý a hru pod svoje krídla nikto nezobral. Podnikaví Belgičania sa teda rozhodli ponúknuť svoju hru rovno hráčom a nechať sa od nich priamo sponzorovať pomocou stránky Kickstarter. Podarilo sa im zaujať staršiu generáciu hráčov, ktorá odrastala na skvelých hrách Ultima VII či Baldur's Gate. Tie citoval Larian ako inšpiráciu pre svoj nový titul zo sveta Divinity. Úspech bol dokonca taký veľký, že žiadaných 400-tisíc USD bolo viacnásobne prekonaných, pričom vývojári prisľúbili za každú stotisícovú métu konkrétny obsah navyše. A prekvapivo všetky sľuby splnili, takže sa môžete tešiť na väčší a reaktívnejší svet, dodatočné príbehové línie, hlboko prepracované charaktery či monumentálnu orchestrálnu hudbu. Čísla sa napokon zastavili na bezmála 20-tisíc prispievateľoch a dokopy sa vyzbieral skoro 1 milión USD.

Séria Divinity má za sebou košatú minulosť. Začala sa hrami Divine Divinity a Beyond Divinity, ktoré pripomínali komplikovanejšie Diablo. Potom prišlo Divinity 2: Ego Draconis, ktoré akciu posunulo do troch rozmerov, kameru umiestnilo za chrbát vášho „drakobijca" a neskôr draka, no zachovalo si aj komplexnosť RPG. Dosiaľ poslednou hrou z tohto sveta bol Divinity: Dragon Commander, čo je zďaleka najčudesnejší a zrejme aj najviac podceňovaný titul z tejto série. Ide totiž o mix RPG, adventúry, ťahovej stratégie, real-time stratégie a akcie z dračieho chrbta. Môže to znieť ako nezmixovateľná kombinácia (presne to sme si mysleli aj my), lenže mágovia z Larianu z týchto ingrediencií naozaj vyrobili skvelú hru.

A teraz tu máme Original Sin, ktorý sa odohráva pred pôvodnými hrami a posúva pohľad na svet Rivellon do novej polohy. Tentoraz do izometrického 3D, takže výhľad je zhora s možnosťou čiastočného otáčania a zoomovania kamery. A to všetko v prekrásnej 3D grafike, ktorá napriek použitiu polygónov a textúr vyzerá malebne ako ručne kreslený svet Baldur's Gate. Žeby 3D grafika konečne dobehla kvalitou staré dobré 2D hry? J Pravda je aj to (radi a často to tvrdíme), že na dojem z vizuálu má možno väčší vplyv dizajn prostredia než nejaké 3D efekty a jemnosť textúr. Dôkazom je dobrý pocit z hry, keď prvky sveta do seba umelecky zapadajú tak krásne, že každý obrázok z hry môže poslúžiť ako marketingový screenshot.

Novinkou v žánri je použitie dvoch hlavných postáv s rovnocenným postavením. Vyrobiť si ich môžete sami s pomerne vysokou voľnosťou prispôsobenia vlastností, vzhľadu aj hlasu. Hru môžete prechádzať sami a hrať obe postavy alebo si ju pustiť s kamarátom v kooperatívnom režime, pričom do partie sa postupne pridajú spoločníci, no hlavné postavy ostanú dve a iba tie sa využívajú pri diskusiách s postavami NPC. Rozhovory môžete viesť aj v rámci partie a dve hlavné postavy sa dokonca často rozhodnú porozprávať o momentálnych udalostiach, pričom zo zvolených možností rozhovorov sa odvádzajú parametre ich osobnosti, ktoré následne ovplyvňujú ich celkové (nielen bojové) atribúty. Pokojne sa môžu medzi sebou (alebo s NPC) pohádať, použiť svoju šarmantnosť, logiku či zastrašenie a vtedy príde na minihru kameň - nožnice - papier, pričom postava s vyššou kombináciou charizmy, zastrašovania, vodcovstva a inteligencie potrebuje na presvedčenie tej druhej získať menej výhier. Prepracované, však? A to je len špička ľadovca.

Celý svet Original Sin je neskutočne interaktívny. Recenzujeme po odohratí len približne 20 hodín, takže mnoho zákonitostí stále odhaľujeme alebo sme o nich len počuli od ostatných hráčov. Postavy napríklad môžu získať perk, ktorý im dá schopnosť rozprávať so zvieratami. Zažijete tak varovanie od kravy na pascu, filozofujúce prasa, hlodavce vám prezradia skratku... Alebo vlastne nič z toho, hru môžete hrať a prejsť bez toho, aby ste si zvieratá všimli. Zato postavy NPC si vás všímajú, u každej máte parametrom vyjadrenú náklonnosť k vašim postavám (ku každej zvlášť!), a pokiaľ im vykrádate dom, reagujú adekvátne - niekto na vás vytiahne sekeru a niekto zavolá stráže. Väčšinou predmetov vo svete možno hýbať, prípadne ich zobrať do inventára, pričom postavy majú nosnosť odvodenú od sily. A k tomu všetky predmety aj postavy, ba aj povrchy majú statusy. Na čo je to dobré? Sud vody sa hodí napríklad vtedy, ak vám v prístupe na niektoré miesto bráni plameň (status podlahy je „horí"). Jednoduchšie sa nám však zdalo naučiť jednu z magických postáv kúzlo dažďa. Ním sme aj zachránili horiacu loď v prístave a získali si náklonnosť miestnych NPC. A zíde sa aj v boji, potvory so statusom „zmoknuté" majú zníženú odolnosť na ľadové kúzla, navyše je tu potom vysoká šancu nepriateľa úplne zmraziť. Beží proti vám samovražedný vybuchujúci skeleton? Teleportujte ho doprostred skupinky lukostrelcov. Stoja orkovia vo vode? Namierte na zem kúzlo blesku, trošku ich to vytrasie.

Dvadsať hodín na jednoznačné hodnotenie takejto hry nestačí. S miernou neistotou tak dávame 9,5 bodu z 10 už len preto, aký potenciál z hry cítiť len z tejto úvodnej časti a aká ťažká hra to je. A aj za to, že 20 hodín tu znamená „úvod", zatiaľ čo pri iných moderných tituloch by ste hru v priebehu 20 hodín prešli trikrát celú. A to ešte nezahŕňame prísľub v podobe editora, v ktorom podľa vzoru Neverwinter Nights určite budú vznikať prídavky vytvorené hráčmi. A distribútorov, ktorí sa nerozhodli podporiť Original Sin v jeho začiatkoch, teraz môže bolieť hlava od búchania do stola, pretože kvalita nového Divinity sa rozkríkla už v štádiu beta verzie a stala sa krátko po vydaní najpredávanejšou hrou obchodu Steam.

Hodnotenie: 9,5/10

GRID: Autosport

Sklamú nás Codies?

Po roku sa na naše obrazovky vracia etalón pretekárskych hier - tretí diel série GRID. Tentoraz už aj s prívlastkom. Predošlé diely GRIDu úspešne priniesli kúsok motoristického športu do domácností nás hráčov, takže očakávania sú vysoké. Bolo nám umožnené zajazdiť si na reálnych okruhoch so špeciálmi nedosiahnuteľných značiek a rovnako je to aj teraz. Čo sa teda zmenilo v porovnaní s GRID 2? Na túto otázku existujú dve možné odpovede. Všetko alebo nič.

Začnime tým „nič". Pri bežnom pohľade nezaujatého alebo aj zaujatého pozorovateľa ľahko nadobudneme dojem, že k výrazným zmenám nedošlo. O niečo lepšie vyzerajúca grafika sa očakáva, drobné zmeny v menu boli priam nevyhnutné. Trate sú však naoko stále rovnaké (skutočné okruhové + fiktívne mestské), rovnako aj jednotlivé kategórie súťaží prinášajú klasiku od hot hatchov preháňajúcich sa uličkami miest cez okruhové série touring cars až po špeciály vytrvalostných súťaží a formuly. Samozrejmé sú aj známe vozidlá (ako pre koho) nedávnej histórie. Očakávaná je aj súprava možností volieb umiestnenia kamery vrátane pohľadu z kabíny. Nič inovatívne.

No ak usadnete za volant, postavíte sa na štart, zrazu pocítite rozdiel v každom ohľade. Vďaka perfektne zvládnutému Force Feedbacku (FF) ho pocítite doslova. A po práve odjazdených vytrvalostných pretekoch bude zrejme cítiť aj z vás. Ak nastavíte obťažnosť na limite vašich možností, vypnete pomocníkov, FF na plnú úroveň, k tomu sekvenčná prevodovka - odjazdenie čistých kôl sa stane väčšou výzvou než vstávanie na budík.

Ako je v Codemasters dobrým zvykom (iba v predošlom GRIDe na to pozabudli), hra ponúka široké spektrum definovania obťažnosti a pomocných asistencií. Treba zdôrazniť, že tento prvok je zvládnutý na výbornú a v novom pojatí dokonca zvolená úroveň ovplyvňuje skúsenosti, ktoré hráč získava. Vďaka šírke možností si navyše Autosport užije aj začiatočník, ba trúfame si povedať, že aj na klávesnici. Apelujeme na súťaživého ducha - skúšajte si limity postupne posúvať a zvyšovať náročnosť. Veď ten slastný pocit, keď sa po niekoľkohodinovom úsilí podarí splniť cieľ daného podujatia, je ako z reklamy.

V spĺňaní cieľov bráni AI. Tá je v Autosporte často súťaživejšia než skutoční oponenti. Predovšetkým pri okapotovaných vozidlách o tvrdé hity a následné šťavnaté výrazy nie je núdza. Povolenie si zopár flashbackov (rýchlych návratov v čase) tak v tomto prípade nepovažujeme za podvod, ale za záchranu mentálnej stability. Nepredvídateľnosť oponentov je skvele zvládnutá, až často zabudnete na to, že pretekáte proti počítaču.

Perfektný jazdný model vás rýchlo pohltí. Napríklad keď niekoľko minút úspešne blokujete väčšinu poľa za zadným nárazníkom a v tom momente príde hlásenie z boxov: zle zrátali opotrebovanie pneumatík. Máte si dávať pozor. Aj toto sa v Autosporte môže stať. Inštinktívne pozriete na indikátory opotrebenia, ako sa zafarbujú do oranžova. Pri tejto hre sa hráč zapotí nielen počas letných dní.

Hra ponúka v režime pre jedného hráča kariéru, ktorú môžeme zhrnúť pár slovami. Pretrváva nostalgia pri spomienkach na kariéru prvého dielu. Tu môžete jazdiť jednu sezónu za druhou, za získané skúsenosti otvárať vyššie podujatia a plniť ciele sponzorov. Nič viac, nič menej. Ak teda radšej spustíte on-line multiplayer, opäť nájdete službu Racenet. Po novom umožňuje jazdcom zakladať si kluby a následne za ne pretekať. Podľa nás príjemná inovácia, ktorá sa môže uchytiť.

Okrem toho Racenet každý týždeň ponúka aj sériu výziev, pričom najlepší sú odmenení. Možnosť takto sa porovnať s ostatnými vyvoláva súťaživé ambície. A neodrádzajú ani prvotné neúspechy. Okrem Racenetu je k dispozícii aj klasický multiplayer, ktorý takisto funguje bez výčitiek podobne ako v predošlej časti. Azda len systém, ktorý ohodnocuje váš jazdný štýl, by si zaslúžil drobný vývoj. Posúďte sami: Sme v tesnom závese za súperom. Chystáme predbiehací manéver, no súper prudko zabrzdí a výsledok situácie je zrejmý. Nečakali sme, že za jeho nezvládnutie budeme my označení za agresívnych jazdcov. Na druhej strane hodnotenie sa stáva presnejším až s väčším počtom odjazdených on-line podujatí. A na štartovom rošte sa tak stretávajú hráči, ktorí sledujú podobný cieľ.

Na záver konštatujeme, že nový GRID je výborný počin, pri ktorom sa vieme nielen zabaviť a arkádovo „vyblázniť", ale aj posúvať svoje hranice pri skutočných výzvach. Škoda „odflákanej" kariéry, ktorá o niečo zhoršuje predovšetkým prvotný dojem. Ale odpoveď na úvodnú otázku je: Nie, Codies nás nesklamali.

Hodnotenie: 8,0/10

Murdered: Soul Suspect

Zahrajte sa na detektíva

Priznáme sa, že máme radi, keď vývojári skúšajú nové veci. Zaužívané herné mechanizmy sa nám už totiž obohrali a bez ohľadu na to, ako úžasne vyzerá moderná hra FPS a aké revolučné nápady obsahuje, stále budete len strieľať. Na druhej strane nové nápady sprevádza väčšie riziko.

Potenciálnych problémov je viac. Hráčom sa nebude nový koncept páčiť a hru si nekúpia. Alebo nebude koncept dotiahnutý do konca. Alebo skĺzne rýchlo do stereotypu, pretože jedna zaujímavá myšlienka zvyčajne nestačí na plnohodnotnú hru. Predpokladáme, že tieto otázky strašili aj vývojárov titulu Murdered: Soul Suspect. Na druhej strane hry ako L. A. Noire alebo Heavy Rain sú dôkazom toho, že hráči majú o takýto žáner záujem. Vo väčšine prípadov síce tieto tituly skončia ako komerčne nedocenené klenoty, ale kritici sa tešia a nároční hráči takisto.

O zlú voľbu nejde ani z hľadiska konceptu. Filmové detektívky sú medzi divákmi pomerne obľúbené. Herných detektívok však priveľa nie je a pritom by sme sa do roly vyšetrovacieho špecialistu vžili veľmi radi. V aktuálnom prípade nemôžeme o vžití hovoriť - hlavný hrdina je totiž mŕtvy a vyšetruje vlastnú smrť.

Spirituálny stav mu však umožňuje relatívne voľne sa pohybovať a mať veľmi špecifický prístup k informáciám. Môže voľne hľadať a skúmať indície a ako duch dokáže čítať myšlienky a ovplyvňovať ostatných ľudí. Vývojári tieto schopnosti do hry vhodne integrovali a Ronan O'Connor sa okrem iného dozvie aj to, čo si o ňom myslia kolegovia a ostatní ľudia. Z hľadiska hrateľnosti nepodstatný detail, ktorý však príjemne dotvára atmosféru a vykresľuje postavu hlavného hrdinu. Ten totiž nebol nijaký svätuškár a nejde o detektíva, akého by vytvoril Hollywood.

Bez ohľadu na relatívnu voľnosť aj svet duchov má svoje obmedzenia a to isté platí aj o hrateľnosti. Hlavnou úlohou vyšetrovateľov je zbierať indície, analyzovať ich a produkovať odpovede. To je aj hlavná náplň recenzovaného titulu, ale ani rôznorodosť dostupných prípadov nezabráni jednotvárnej hrateľnosti. Okrem vyšetrovania vlastnej smrti budete pomáhať aj ostatným duchom, ktorí nenašli z rozličných dôvodov pokoj.

Murdered: Soul Suspect skĺzne do stereotypu pomerne rýchlo. Hoci koncept hry je originálny a svieži, úvodné očarenie trvá prvú hodinku. Netvrdíme, že vás následne hra prestane baviť. Nadšenie z hľadania indícií však opadne. Táto aktivita nám trochu pripomína staré 2D adventúry a neslávne známy „pixelhunting". V Murdered: Soul Suspect budete „loviť pixely" v trojrozmernom prostredí. Hoci vám hra indície vyslovene neskrýva, pri ich hľadaní sa budete musieť pozorne rozhliadať. Zábavnejšia časť vyšetrovania je analýza získaných indícií. Vo väčšine prípadov treba chronologicky zoradiť získané poznatky, alternatívne zvoliť ten kľúčový, ktorý posunie vyšetrovanie ďalej. Hra je zhovievavá a hráčovi ponúka možnosť opraviť zlé rozhodnutie. Prijali by sme však väčší dôraz na vyšetrovaciu zložku.

Problém je, že pokročilejšie vyšetrovacie mechaniky v Murdered nenájdete. Hra je priamočiara a v princípe jednoduchá - nechce od vás nič viac, iba to, aby ste našli pár roztrúsených indícií, dali ich dokopy a išli do ďalšej mapy. Keby ste čakali niečo viac, ako napríklad v hre L. A. Noire, potom budete sklamaní. Krížový výsluch tu nenájdete a takisto nemôžete urobiť ani zlé rozhodnutie, ktoré by vás posunulo na alternatívnu príbehovú líniu. Jednoducho nasadnete na príbehový vlak a 6 ÷ 7 hodín sa veziete do konca. Práve príbeh je dôvod, prečo má zmysel zahrať si Murdered: Soul Suspect. Ak máte radi príbehové hry.

Hernej náplni chýba hĺbka a bojuje aj so stereotypom. Jednotvárnosť herných mechaník si uvedomujú aj vývojári, ktorí sa pokúsili titul oživiť prostredníctvom stealth zložky a nepriateľov - démonov. Tento krok však nepovažujeme za najšťastnejší a dôvodov je viac. Démonom sa budete vyhýbať a zneškodniť ich môžete iba napadnutím zozadu. Úspešný útok je podmienený stlačením náhodne generovaných kombinácií tlačidiel, a ak vás démon uvidí, musíte mu ujsť a skryť sa do okolitých duchov. Žiaľ, táto zložka nie je zábavná a skôr vás bude zdržovať. Našťastie v hre sa neobjavuje pričasto.

Murdered: Soul Suspect stavia na zaujímavom koncepte, ktorý však nie je dotiahnutý do konca. Je výborné, že sa na trhu opäť objavila hra, ktorá považuje príbeh a jeho prezentáciu za najdôležitejšiu vlastnosť. Horšie je, že tento príbeh nedokáže herne obohatiť. Hľadanie indícií a ich analýza je viac-menej zábavná, ale v tomto smere nám niečo chýbalo. Herná náplň je príliš plytká, priamočiara a jednotvárna na to, aby očarila náročných hráčov. Murdered nie je zlá hra, a ak hľadáte interaktívny príbeh, pri ktorom si aj oddýchnete, potom budete spokojní. Potenciál tohto titulu však mohli vývojári využiť lepšie.

Hodnotenie: 6,5/10

The Amazing Spider-Man 2

S veľkou značkou prichádza veľká zodpovednosť

Z videohier sa pred pár rokmi stal tradičný obchod, ktorý sprevádza vydanie veľkých filmov. Zvykli sme si, že od takýchto titulov netreba veľa čakať. Skôr naopak - je príjemným prekvapením, ak nie sú vyslovene zlé. Stačí sa pozrieť na najhoršie hry za posledné dva či tri roky a pochopíte, prečo k hrám podľa filmov pristupujeme s prehnanou opatrnosťou.

The Amazing Spider-Man 2 nerobí kladný prvý dojem a potvrdzuje naše predsudky. Grafika okolia je na počítačoch aj konzolách ďalšej generácie priemerná až podpriemerná. Sterilné prostredie, nedostatočné textúry a jednoliate mrakodrapy. Výnimkou je sám pavúčí muž, ktorý s veľkým počtom polygónov doslova svieti. V porovnaní s okolím.

Treba však dodať, že po väčšinu času nebudete okolie veľmi vnímať. Podobne ako filmový Spider-Man aj ten herný sa dokáže pohybovať naozaj rýchlo. Stačí strieľať pavučiny z oboch rúk a hojdať sa z jednej strany na druhú. Táto aktivita je spracovaná s dôrazom na jednoduchosť - stačí rytmicky stláčať tlačidlá a pavučinové vlákna na striedačku strieľajú z oboch rúk. A zachytávajú sa aj na miestach, kde by to fyzikálne zákony popierali.

Od úžasného Spider-Mana však dôraz na fyziku nečakajte. Hra funguje podľa arkádových zákonov, ktoré tvrdia, že hráč musí byť schopný robiť to, čo komiksový hrdina, ale jednoducho a intuitívne. Preto sa budete v otvorenom svete namiesto bežnej chôdze šplhať po budovách a skákať do vzduchu.

Rovnako jednoduchý a svojím spôsobom primitívny je aj boj. Zabudnite na bojový systém virtuálneho Batmana, ktorý sme v minulosti chválili. Spider-Man 2 vás nebude otravovať zložitejšími mechanikami. Stačí správne načasovať údery a stláčať jedno tlačidlo. „Jednoduchosť" výborne charakterizuje aj základné prvky RPG v podobe zlepšovania schopností a systému reputácie.

Z pohľadu príbehu sa The Amazing Spider-Man 2 nedrží svojej filmovej predlohy príliš verne. Hoci sa niektoré postavy objavia aj v hre, tá si žije vlastným životom. Príbehové misie sú však pomerne pestré a dávajú chaotickému skákaniu, hojdaniu a bojovaniu určitý zmysel. Zároveň pomáhajú eliminovať stereotyp, do ktorého Amazing Spider-Man 2 skôr či neskôr skĺzne.

The Amazing Spider-Man 2 radíme do kategórie hier, ktoré vznikli, lebo museli vzniknúť. Je chvályhodné, že výsledok nie je vyslovene zlý. Herná náplň a jej spracovanie sú priemerné až mierne nadpriemerné. Spider-Man dokáže zabaviť, ale neohúri a neprináša nič, čo by vás prinútilo hre venovať väčšiu pozornosť. Je to jednoducho titul, ktorý predáva meno a hráčom ponúka to, čo očakávajú. Nenáročnú zábavu a schopnosti Spider-Mana aj v hernom spracovaní. Podobne ako rovnomenný film aj hra cieli na mladšie publikum.

Hodnotenie: 5,5/10

Child of Light

Sú hry umenie?

Umelecké koncepty niektorých hier by mohli byť bez problémov vystavované v galériách. Je škoda, že vo finálnom produkte sa často krása scenérie vytratí a z monitora sa na vás bude usmievať klasický, tuctový trojrozmerný model. Child of Light je však jedna z mála hier, ktorá by si mohla v galérii vystaviť aj screenshoty.

Vizuálne spracovanie je očarujúce na prvý pohľad a je dôvodom, prečo sme sa o hru začali zaujímať aj bez znalosti podrobnejších detailov. Vedzte, že Child of Light vyzerá v pohybe ešte krajšie ako na statických obrázkoch. Jeden z dôvodov je aj soundtrack, ktorý podmanivo dokresľuje atmosféru a ide o materiál, ktorý si radi vypočujete aj mimo hrania.

Je zrejmé, že z hľadiska audiovizuálneho spracovania tu máme titul, ktorý sa výrazne odlišuje od aktuálnej hernej produkcie. Nejde o unikát - podmanivých hier sme si za posledných pár rokov zahrali už niekoľko. Každá z nich však zaujala iným spôsobom. Či už ide o temné Limbo, hravý Bastion, špecifické Machinarium, alebo jedinečné Journey.

Child of Light využíva svoju vizuálnu jedinečnosť ako nástroj, ktorým atakuje záujem hráčov. Svoj úspech však nechce stavať iba na grafike. V jadre ide o rozprávkový príbeh s prvkami ťahového RPG. S hrami tohto žánru nás obvykle zásobuje ázijská produkcia a často ide o komplexné a náročné tituly. Child of Light nechce za každú cenu hráča trápiť zložitým systémom a ťažkými súbojmi. Preto je v ponuke aj náročnosť Casual, ktorá kladie dôraz na príbeh a jeho plynulosť. Náročným hráčom je venovaný režim Expert, dostupný od prvého spustenia.

Boje majú pevne dané pravidlá. Akcie hráčovej partie aj nepriateľov definuje časomiera v spodnej časti obrazovky. Na pohľad jednoduché ťahové boje však ponúkajú dostatok priestoru na taktizovanie a viacero úkonov, čo využijete najmä pri zvolení náročnosti Expert. Občasní hráči ocenia pomocné tipy, ktoré často pripomínajú užitočné rady. Bez ohľadu na to boje rýchlo skĺznu do jednotvárnosti a stereotypu sa asi nevyhnete. Dokončenie príbehu trvá totiž približne 10 hodín a boj zaberá značnú časť hracej doby. Zvyšnú časť si rozdelí skúmanie nádherného sveta, hľadanie skrytých zákutí aj riešenie jednoduchých logických úloh.

Child of Light je ideálna letná hra, ktorú môžeme odporúčať každému. Vďaka audiovizuálnemu spracovaniu ponúka herný zážitok, aký sa výrazne líši od klasickej hernej produkcie. Aj napriek tomu je tento titul dostupný širokej mase, čo sa o väčšine ťahových RPG povedať nedá. Ubisoft však dokázal zlúčiť príbeh, doslova poetické rozprávanie, boje, herný systém a atmosféru do skutočne zaujímavého výsledku, ktorý si užijú sviatoční hráči a zaujme aj „expertov".