Webové stránky plné čudných duchov

Kto je najčastejším návštevníkom webových stránok? Ak ste odpovedali nejakou špecifickou skupinou ľudí, mýlite sa. Internet dnes zapĺňajú predovšetkým roboty. Na rozdiel od svojich fyzických náprotivkov však nemajú kovové končatiny, ale pozostávajú z riadkov zdrojového kódu. Kódu určeného nielen na šľachetné účely, ale aj na generovanie podvodného zisku.

Vštúdii vypracovanej spoločnosťou Incapsula, ktorá vpriebehu minulého roka zhromaždila dáta z20000 internetových stránok z249 štátov sveta, sa ukázalo, že takmer 62 % webovej návštevnosti tvoria automatické roboty. Ich účel je pritom rôzny – od mimoriadne užitočných „webových pavúkov“ až po atrapy vytvárajúce podvodné zisky na základe generovania falošnej návštevnosti. Zo štúdie vyplýva, že ľudskí návštevníci tvoria vpriemere len 38 % interakcií so stránkami.

Oďalších 31 % sa starajú „dobré“ webové roboty, čo sú najmä autonómne indexovače, ktoré internetové vyhľadávače vypúšťajú do webovej pavučiny na tvorbu svojich stále aktuálnych databáz. Tu, samozrejme, nejde onič nezvyčajné. Sú toužitočné roboty, bez ktorých by sme internet nemohli efektívne používať. Problémom však je zostávajúcich 31 % celého koláča, predstavovaných automatickými mechanizmami spochybným účelom. Incapsula ich rozdelila do štyroch skupín: automatické zhromažďovače dát (Web scraping), útočné nástroje na odhaľovanie azneužívanie zraniteľností, spamovacie mechanizmy ana imitátorov.

Zhromaždovače dát (5 %) či „webscrapery“ sú automatické nástroje na extrahovanie dát zwebových stránok. Ich činnosť sa vzáklade trochu podobá robotom na indexovanie webu pre vyhľadávače. Hlavný rozdiel je však v tom, že scrapery sa zameriavajú na transformáciu hrubých dát (bežný obsah stránky viditeľný čitateľom) na štruktúrované dáta, ktoré môžu byť uložené ahlavne analyzované vlokálnej databáze. Takýto zber môže byť neškodný, respektíve šľachetný, pričom sa dá spomenúť napríklad zber dát na akademický výskum zabehnutých mechanizmov, trendov či monitorovanie počasia. Na opačnej strane spektra je zber dát so zámerom ich zneužitia, pričom ide napríklad o automatický zber e-mailových adries, ktoré sa potom predávajú vhromadných balíkoch rozosielačom spamu. Webscrapery sa však vo väčšine prípadov pohybujú vsivej oblasti, kde sa ťažko určuje, čo je zneužitie ačo len slobodné čítanie voľne dostupného obsahu. Typický príklad je automatické vyhľadávanie asledovanie nejakého druhu aukcií, kde sa robot snaží vyhrávať prihadzovaním vposlednej sekunde. Ďalej to môže byť automatický zber dát zo stránok predajcov leteniek či zájazdov, ktoré sa využijú na tvorbu webových cenových porovnávačov, avneposlednom rade aj zhromažďovanie dát zo sociálnych sietí, kde sa osobné dáta či odpozorované návyky môžu zneužiť na rôzne účely.

Pomer ľudskej arobotickej interakcie swebovým obsahom vroku 2013

Do druhej skupiny sú zaradené útočné roboty (4,5 %), slúžiace na odhaľovanie azneužívanie zraniteľností internetových stránok. Tieto mechanizmy obyčajne prehľadávajú weby využívajúce nejaký druh publikačného systému (napr. Joomla, Drupal či WordPress), do ktorého sa na základe známych alebo ešte neznámych bezpečnostných chýb pokúšajú dostať. Výsledkom je napríklad ukradnutie databázy klientov (mená, heslá, e-mailové adresy či čísla kreditných kariet) alebo úprava stránky, ktorá po otvorení infikuje počítače návštevníkov.

Tretiu skupinu tvoria automatické webové spamové mechanizmy (0,5 %). Vtomto prípade nejde ospam, ktorý ľudia dostávajú do e-mailovej schránky, ale osprávy, ktoré sú dostupné najčastejšie vsekcii komentárov webových stránok alebo na diskusných fórach. Tieto roboty sú schopné prechádzať unifikovaným registračným procesom atakisto prekonať niektoré verzie ochranných CAPTCHA (zvyčajne zdeformovaný text znemožňujúci automatické rozpoznanie znakov pomocou OCR). Výsledkom je komentár plný odkazov, slúžiaci na zvýšenie návštevnosti stránok podvodníka, infikovanie počítačov škodlivým softvérom alebozvyšovanie hodnoty daných stránok zpohľadu internetových vyhľadávačov.

Posledná skupina sú imitátori (20,5 %). Tieto automatické roboty sa zvyčajne snažia imitovať správanie bežných návštevníkov webu. Čím sofistikovanejšie sú, tým viac sa na ľudí podobajú atým ťažšie ich možno zo strany prevádzkovateľa stránky vyfiltrovať. Kým lacné „slamené panáky“ prichádzajú naraz vo veľkých počtoch (obyčajne sa všetci identifikujú rovnakým internetovým prehliadačom atotožnou verziou zásuvných modulov) ahneď zas odídu, pokročilejšie inteligentné roboty so stránkou narábajú vľudských časových intervaloch, klikajú na odkazy, náhodne dlhým nereagovaním simulujú „čítanie“ článkov ahlavne každý znich robí niečo iné.

Zaujímavý aspekt štúdie je porovnanie sdátami zroku 2012. Pomer webových interakcií robot/človek sa vroku 2013 zvýšil z51 % na 61,5 % vprospech robotov. Mohla za to však najmä prítomnosť užitočných mechanizmov, ktorých pomer stúpol z20 % na 31 %. Percento tých pochybných zostalo prakticky nezmenené (30,5 %). Zmeny však nastali vrámci ich štyroch kategórií. Kým zhromažďovače vpodobe webscraperov si udržali svoj 5-percentný podiel a podobne dopadli aj útočné roboty na prienik do stránok (z5 % na 4,5 %), významný pokles zaznamenali webové spamovacie mechanizmy. Ich podiel totiž klesol z2 % na 0,5 %. Tento pokles na štvrtinu je pravdepodobne spôsobený nedávnymi zmenami valgoritmoch vyhľadávača Google (Penguin 2.0 a 2.1), ktorý tieto praktiky SEO začal oveľa lepšie rozpoznávať. Keďže pre spamerov prestalo byť odosielanie odkazov do sekcie komentárov webových stránok efektívne, ich pozornosť sa upriamila inam. Jediné zvýšenie vtejto kategórii zaznamenali imitačné roboty, ktorých objem stúpol z19 % na 20,5 %. Apráve tento problém narástol vsúčasnosti už do obludných rozmerov.

Falošní návštevníci – akútny problém dnešného webu

Ako sa hovorí, každá zábava niečo stojí. Len málokto si dovolí prevádzkovať niečo so stratou, výnimkou nie sú ani webové stránky. Čím je pritom daná stránka rozsiahlejšia aúspešnejšia, tým viac peňazí treba na udržanie jej prevádzky (z hľadiska požiadaviek na hardvér, konektivitu aľudí vytvárajúcich jej obsah). Náklady vdrvivej väčšine prípadov pokrýva predaj reklamy, respektíve reklamného priestoru vrámci stránky. Zadávateľ reklamy môže napríklad zaplatiť 10 eur za každých 1000 zobrazení banera. Čím vyššiu návštevnosť stránka má, tým viac ľudí ju denne vidí atým viac zadávateľ zaplatí. Ak chce teda prevádzkovateľ webu čo najviac zarobiť, je vjeho záujme dosiahnuť vysokú návštevnosť. Mnoho ľudí má mylný dojem, že webová reklama zaznamenáva úspech len vprípade, že na ňu kliknete. To síce môže platiť pri predaji drobných produktov, ale ak napríklad vidíte reklamu na Mercedes, nikto neočakáva, že na baner ihneď kliknite aauto si kúpite v e-shope. Reklama má totiž aj ďalší účel – udržiavať arozširovať povedomie označke. Dobre to vidieť na fyzických baneroch pri ceste či na chodníku. Zákazník pri neskoršom nákupe prirodzene dáva prednosť značke, oktorej všade počuje, pred neznámym výrobcom, oktorom nikto nič nevie.

Návštevníkov si môžete pre svoj web kúpiť od množstva spoločností – tento web ich ponúka už za 0,001 dolára

Keďže veľkosť zisku zreklamy je priamoúmerná návštevnosti stránky, nečudo, že mnoho prevádzkovateľov zatúži nejako si pomôcť. Okrem bežných praktík svojpomocného rozširovania povedomia cez sociálne siete či prelinkovanie siným webom, ako je optimalizácia webu na možnosť čo najvyššieho zobrazenia vo vyhľadávačoch (SEO), sa ponúka aj možnosť cieleného kupovania návštev. Tieto služby poskytuje veľké množstvo spoločností.Zatiaľ čo niektoré využívajú legitímne postupy vrámci rozsiahlej siete svojich partnerov, iné sa môžu uchyľovať k nečestným praktikám.

Patrí k nim práve použitie imitačných robotov, ktoré umelo zvýšia návštevnosť webu, ateda aj príjem zreklamy. Nie je teda ťažké vidieť, na koho je tento podvod smerovaný. Obeťou jezadávateľ reklamy, ktorý platí veľkú sumu za imaginárne počty zobrazení. Vlastník webu si pritom môže, ale aj nemusí uvedomovať, že niekoho podvádza. Nezriedkavá prax je povestné zakrývanie očí, respektíve pozeranie opačným smerom. Názornú ukážku poskytol koncom minulého roka americký spravodajský server Digiday, ktorému sa podarilo získať doznanie človeka patriaceho do tejto skupiny. Šlo o prevádzkovateľa veľkého webu, ktorý investoval až 35000 dolárov denne do služieb poskytovateľov trafficu (zvyšovačov návštevnosti). Poskytovatelia sa pritom pri prvotnej objednávke majiteľa opýtali, koľko by chcel investovať do jednej návštevy.

Vzhľadom na to, že zadávatelia reklamy platili webu 0,0025 až 0,004 dolára za jedno zobrazenie, majiteľ oznámil, že to musí byť 0,002 dolára amenej. Následne bola dohoda uzavretá stým, že za danú sumu sa poskytovateľ trafficu nemôže za kvalitu zaručiť. Nič viac, nič menej. Majiteľovi webu však na kvalite návštev nezáležalo ajediné, čo potreboval, bolo udržanie webu vprevádzke. Otom, že šlo oroboty, nebolo pochýb. Návštevnosť totiž dorážala každý deň nárazovo vpriebehu niekoľkých hodín. Všetci „návštevníci“ tohto typu zároveň používali zastaraný softvér vpodobe Windows XP, Internet Explorer 6 azásuvný modul Flash Playera zroku 2003. Zuvedeného vidieť, že nešlo oveľmi kvalitných imitátorov. Privrieť oči však nebolo veľmi ťažké. Ak totiž prevádzkovateľ webu investoval denne 35000 dolárov, pri cene 0,002 USD za návštevu získal 17,5 milióna falošných zobrazení. Aza tie mu platili zadávatelia reklamy 43 000 až 70000 dolárov denne.

Publikovanie pre armádu duchov

Vpredchádzajúcom príklade sme mohli vidieť situáciu, keď vlastník regulárneho webu pristúpil kzvýšeniu návštevnosti, ateda aj profitu špekulantskou cestou. Žiaľ, nie je to ten najhorší prípad, ku ktorému vrámci obchodu sreklamným priestorom na webe dochádza. Suverénne najodpudivejšie je prevádzkovanie webov pre duchov. Ide ostránky, ktoré sa navonok tvária legitímne aúspešne, vskutočnosti však ich návštevníkov takmer výhradne tvoria imitačné roboty. Vpriebehu roka 2013 publikoval americký Adweek, špecialista voblasti reklamného biznisu, sériu analýz, vktorej poukázal na naďalej sa rozširujúcu webovú chorobu tohto typu. Jedna zo spomenutých spoločností je napríklad americká firma Precision Media, vlastniaca viac ako 25 webových stránok snázvami typu čisteniezubov.net (Toothbrushing.net), detskýzásyp.net (BabyPowder.net) či Detskévýučbovéhračky.net (Babylearningtoy.com). Každá pritom generovala 20 až 25 miliónov reklamných zobrazení denne. Zdá sa teda, že oinformácie zoblasti zubnej hygieny bol vtedy skutočne veľký záujem. Podľa štatistík už dnes tieto weby nenavštevuje prakticky nikto. Reklamy, ktoré sa tam až do obvinenia uverejneného vAdweeku zobrazovali, pritom neboli od neznámych firiem,patril medzi ne napríklad Mercedes aletecká spoločnosť JetBlue.

Ďalšia zo spoločností, na ktoré sa ukazuje prstom, je DigiMogul, ktorý až do obvinenia prevádzkoval weby USbuildingdigest.com a Directorslive.com. Voboch prípadoch šlo owebové stránky plné reklám, medzi ktorými nechýbala napríklad ani letecká spoločnosť American Airlines či telekomunikačný operátor Verizon. Vprípade US building Digest, zameraného na staviteľstvo, bolo poukázané na to, že množstvo článkov pochádza od jedinej autorky. Žurnál Adweek danú osobu kontaktoval. Na otázku, ako je možné, že neznáma osoba s 22 nasledovníkmi na Twitteri dosahuje 400000 čítaní každého článku, odpovedala, že nemá poňatia. Web vpriebehu roka zmizol zo sveta. Podobne neslávne dopadla aj stránka Directorslive.com, zameraná na filmový priemysel. Včase svojej najväčšej slávy sa blížila ktisícke najpopulárnejších internetových stránok na svete, generovala viac ako 300miliónov zobrazení mesačne. Sviac ako siedmimi banermi na stránke tak majitelia webu predávali dovedna dve miliardy reklamných zobrazení. Dnes je stránka už nedostupná, ale údaje onej sú stále k dispozícii napríklad prostredníctvom služby Alexa.com, ktorá sa zoberá monitorovaním ameraním webového trafficu. Directorslive.com po obvinení klesol vrebríčku návštevnosti nenazdajky oviac ako milión pozícií zo dňa na deň. Zo špičkového webu sa stala stránka, na ktorú nikto nechodí. Akoby niekto otočil vypínačom.

Otočenie vypínačom na webe directorslive.com – z webu blížiaceho sa ktisícke najnavštevovanejších webov sveta sa razom stalo mesto duchov

Ako vidieť na štatistike od spoločnosti Incapsula, podvody tohto typu budú pravdepodobne stále akútnejšie. Podvodníci hromadne upúšťajú od neúčinných spamovacích prvkov na zvýšenie poradia vo vyhľadávačoch a neustále rozširujú robotickú premávku zhľadiska imitátorov. Predaj azároveň aj kúpa trafficu môže byť doslova zlatou baňou. Ak kontrakt sjediným webom môže priniesť zárobky na úrovni desiatok tisíc dolárov denne, podvodníci sú schopní zarábať milióny. Vdrvivej väčšine prípadov si pritom nikto nič nevšimne. Práve naopak – všetci sú šťastní. Podvodník zarobí predajom robotických návštev, špekulantský web má vysokú návštevnosť apredá veľa reklamy areklamná spoločnosť je šťastná, pretože jej baner videlo veľa ľudí. Teda aspoň si to myslí.

Portál do neviditeľnej reklamy

Obrovské množstvo návštev však nemusia uskutočňovať len roboty. Vmnohých prípadoch poslúžia aj regulárni používatelia, ktorí si vôbec nie sú vedomí, že by danú stránku niekedy navštevovali. Ako tieto nevedomé návštevy fungujú, otom sa môžeme presvedčiť prostredníctvom špekulantskej stránky www.ALLABC.com. Je tvorená jednoduchým textom, ktorý vyzýva naspoluprácu. Máte web achcete si privyrobiť? Požičajte nám svojich návštevníkov. Stačí vložiť na svoju stránku malý kód. Ten obyčajne pozostáva zprvku iframe, vktorom sa otvorí cudzia stránka. No keďže má rozmer 1 × 1 pixel, zhľadiska používateľa nie je viditeľný. Pri rýchlom pripojení návštevník nepocíti, že sa načítajú dve stránky naraz. Jeho prítomnosť však zvýšila štatistiku aj iného webu, ktorý za to zaplatil. ALLABC.com vám zaplatí 2,2 dolára za každých 1000 návštevníkov vašej stránky. Získava teda návštevy za 0,0022 USD, ktoré predá sdvojnásobným či väčším ziskom stránke, ktorú vdanom iframe zobrazí. Tu nejde o lacné roboty, ale onávštevníkov srôznymi operačnými systémami, prehliadačmi asIP adresami zrôznych kútov sveta. Za takéto návštevy niekto zaplatí, tušiac alebo netušiac, že sú slepé.

Predajte nám návštevníkov svojho webu bez toho, aby sa to dozvedeli. Ale len reálnych, roboty máme vlastné...

Ďalšiu zmetód preposielania skutočných návštevníkov donedávna úspešne využívala webová stránka Freestreams.com. Tento stále dostupný web spomerne primitívnym dizajnom sa zameriava na videá zrôznych žánrov hudby, hier, filmových recenzií apodobne. Vpriebehu roka 2012 sa zjavil prakticky odnikiaľ azačal pomerne rýchlo získavať stovky tisíc návštev mesačne. Jeho sláva pritom neustávala avpriebehu roka 2013 už každý mesiac zaznamenával milióny návštev. Vrchol napokon dosiahol vlani vmáji s 11 miliónmi zobrazení denne. Ako je možné, že ničím výnimočná stránka, ktorá servíruje cez vstavaný prehrávač videá zrôznych cudzích zdrojov (najmä YouTube), dosiahne takú popularitu?

Ukázalo sa, že za to môže prepojenie sveľkým množstvom stránok, zameriavajúcich sa na nelegálne distribuovaný audiovizuálny obsah. Spojenie však bolo len iluzórne. Majiteľ Freestreams.com si snajväčšou pravdepodobnosťou objednal traffic vpochybnej spoločnosti, ktorá má podobne ako ALLABC.com dohodnutú špekulantskú spoluprácu sdanými webmi. Vo všetkých prípadoch pritom šlo ostránky zbierajúce odkazy na rôzne one-click hostingy. Takéto zberné servery (oproti fóram warez nezaložené na vlastných komunitách) zvyčajne prilákajú používateľov, ktorí spirátskym obsahom veľa skúseností nemajú. Dostanú sa na ne cez vyhľadávač po zadaní názvu filmu sprívlastkom download, pričom často ide orýchly spôsob infikovania počítača.

Prenos návštevníkov na Freestreams.com fungoval systémom skrytého banera, pri ktorom používateľ klikne na stránku aotvorí sa mu cudzí web bez varovania (nejde obežný typ pop-up okna). Najčastejšie klikne na nejaký odkaz vdomnení, že si ide stiahnuť konkrétny súbor. Pravda je však taká, že by mohol kliknúť kamkoľvek. Zareaguje totiž každý pixel stránky. Po tomto nezvyčajnom vyvolaní cudzieho obsahu už web funguje normálne areaguje na klikanie na odkazy. Stránka tak príde osvoj priehľadný kabát, ktorý vyvolal otvorenie. Používateľ je spokojný. Dostane totiž svoj súbor anechtiac otvorenú stránku zavrie.

Majiteľ stránky Freestreams.com musel zanalýzy návštevnosti dobre vedieť, odkiaľ ľudia chodia aže na jeho webe nezostávajú ani sekundu. Po medializovaní (Adweek) pochybnej návštevnosti vlete minulého roka majiteľ stránky všetky obvinenia poprel. No keďže daný žurnál sleduje množstvo profesionálov pracujúcich vprostredí reklamy, inzerovanie na Freestreams.com rapídne kleslo. Napríklad reklamná spoločnosť Carat, ktorá zastupovala Red Bull aplatila reklamné banery na danej stránke, okamžite prerušila kontrakt. Po tejto udalosti spadla návštevnosť webu akoby zútesu. Len ťažko možno zároveň očakávať, že používatelia prestali chodiť na stránku preto, že sa na nej objavovalo menej reklám. Majiteľ si skrátka pre veľký pokles zisku zreklamy už nemohol dovoliť živiť umelé zvyšovanie návštevnosti. Pokles pokračoval rapídne celý zvyšok roka adnes sa už webu oniekdajšej sláve môže len snívať. Zhľadiska obsahu sa stránka však nijako nezmenila astále ju možno navštíviť. No dnes už pri prechádzaní tohto mesta duchov nebudete mať miliónovú spoločnosť.

Web freestreams.com sa prebojovával vminulom roku medzi webovú špičku – až dovtedy, kým sa neprevalilo, že na web vlastne nikto nechodí

Oakú veľkú záležitosť ide?

Odhadnúť úhrnné straty, ktoré podvodné konanie vpodobe automatických robotov, neviditeľných ľudských návštevníkov či rovno celých stránok publikujúcich obsah pre duchov spôsobuje, je veľmi ťažké. Americká reklamná spoločnosť RadiumOne, špecializujúca sa na on-line trh, odhaduje, že podobné metódy okrádajú zadávateľov reklamy o 400 miliónov dolárov ročne. Wenda Millard, riaditeľka spoločnosti Medialink, ktorá je najväčším írskym poskytovateľom poradenstva voblasti marketingu areklamy, dokonca zašla tak ďaleko, že daným stratám prisúdila až 25 % zcelkových 30 miliárd dolárov, ktorých sa ročne do reklamy investuje.

Azda najsmutnejšie je zistenie, že neraz sa na takýchto nekalých činnostiach podieľajú aj veľké weby produkujúce kvalitný obsah. Tieto weby nie sú vžiadnom prípade pre duchov amajú často veľmi vysokú vlastnú návštevnosť. Opodvodnom konaní pritom vôbec netušia alebo sa viac či menej nepozerajú správnym smerom. Ak totiž čísla pekne stúpajú anikto sa na nič nesťažuje, všetko je vporiadku. Weby teda obvykle nehľadajú chyby zvlastnej iniciatívy ak prekvapujúcim zisteniam dospejú až analýzy najrôznejších špecialistov.

Vminulom roku to bol Ben Edelman zHarvardovej univerzity, ktorý sa špecializuje na internetovú reklamu, analýzu webovej premávky awebové podvody. Edelman skúmal dáta zmnohých pomerne veľkých webov, pričom ho zarazili niektoré výsledky. Medzi webmi, nad ktorými sa zdvíha obočie, je napríklad veľký distribútor video bsahu Crackle.com (jeho vlastníkom je Sony) a populárne zábavné webové stránky CollegeHumor.com a Break.com. Všetky patria do prvej tisícky najnavštevovanejších amerických webov ana základe Edelmanovej analýzy to vyzerá, že pravidelne dostávajú slepé návštevy prostredníctvom jednopixelového prvku iframe. Množstvo preposielaných návštevníkov pritom prichádza zwebov, ktoré mnohé reklamné agentúry už zaradili na blacklist.

Vzostup apád webu freestreams.com – peniaze napumpované do reklamy, ktorú nikto vskutočnosti nevidel, zmizli v nenávratne

Prečo by sa však weby ako Crackle aCollegeHumor, ktoré sú dobre známe svojím kvalitným a originálnym obsahom, uchyľovali ktakýmto praktikám? Je možné, že kupujú návštevnosť od rovnakého alebo dvoch podobných poskytovateľov webovej premávky. Tento poskytovateľ pritom nepoužíva len legitímne postupy na rozširovanie povedomia oweboch (naprivádzanie skutočných návštevníkov), ale používa aj roboty či neviditeľné prepojenia vkladané majiteľmi špekulantských stránok. Nikdy nie je jasné, či to majitelia populárnych webov robia nevedomky alebo stichým súhlasom. Náklady spojené stakýmito webmi môžu byť veľmi vysoké ažiadny znich by si zrejme nemohol dovoliť vykázať dlhodobé znižovanie návštevnosti. Ak návštevnosť začne klesať, marketingový tím urobí protiopatrenia – napríklad si zaplatí služby poskytovateľa trafficu, aak začnú čísla zas stúpať, všetci si zatlieskajú po dobre vykonanej práci. Na druhej stane určite existujú aj svedomité tímy, ktoré si na čistotu kúpenej návštevnosti veľmi potrpia. Oich existencii sa však môžeme len dohadovať.

Vo výsledku ide onové uplatnenie triku starého storočie, pri ktorom vydavatelia novín zistili, že môžu zvýšiť príjem zreklám, ak vyprodukujú viac výtlačkov, než sa skutočne predá. Aj keď totiž nepredané noviny putovali do zberu, zisk prevýšil výrobné náklady. Takéto konanie napokon ukončilo až zavedenie kontrolných úradov avysokých pokút. V on-line svete podobne prísne kontroly nefungujú azadávatelia reklamy sú často zžieraní najrôznejšími parazitmi. Pri kritike však treba myslieť na to, že marketingové oddelenia sú zvyčajne schopné hodnotiť len výsledný efekt (nárast návštevnosti vporovnaní s investíciou), nie technickú stránku toho, aké mechanizmy dodávateľ použil na jeho dosiahnutie.

Legalitu pritom obyčajne riešia len zo strany legitímnosti firmy, kde zvyčajne nebýva žiadny problém. Poskytovateľ falošného trafficu si totiž na takéto veci potrpí, aak sa niečo prevalí, vždy môže založiť čerstvú službu pod iným menom ana novej webovej adrese. Podrobná analýza dátového toku zo strany kupujúceho obvykle nehrozí. Mnoho menších webov môže balansovať na hranici ziskovosti ahľadanie vlastných falošných návštevníkov, ktorých odhalením by prišli očasť zisku, by bola pre ne cesta do pekla. Porekadlo „nehas, čo ťa nepáli“, je vtomto prípade smutnou pravdou. Vkonečnom dôsledku je preto, žiaľ, veľmi nepravdepodobné, že by choroba vpodobe falošnej návštevnosti mohla vdohľadnom časbe zwebu zmiznúť.