Základy práce so zrkadlovkou

Vyššia trieda fotoaparátov sa začína presadzovať aj ubežných používateľov. Súvisí to stým, že oproti minulosti ľudia veľa aradi fotia asvoje výsledky zdieľajú napr. na sociálnych sieťach. Pritom viacerí znich zbadali, že zaujmú predovšetkým kvalitné fotografie. Ľudia si ich všimnú častejšie ako kopy neostrých arozmazaných fotiek, ktoré vznikli pri nedostatočnom svetle, napr. pri fotografovaní zmobilu.

Cena týchto fotoaparátov je už vakceptovateľnej hladine. Na druhej strane používateľov často od zložitejšieho fotoaparátu odrádza jeho náročné ovládanie. Vo výsledku sa to potom končí tak, že si kúpia drahší fotoaparát, ale celý čas fotia na režim úplnej automatiky anevyužijú všetky ponúkané možnosti. Vtomto článku sa pozrieme na základné pojmy, ktoré pomôžu pri lepšom ovládaní fotoaparátu. Názov nášho článku síce hovorí ozrkadlovkách, ale odporúčané postupy platia aj pre fotoaparáty bez zrkadla, zato však smožnosťou nastavenia jednotlivých parametrov.

Expozícia: clona, čas acitlivosť

Expozícia znamená celkový účinok svetla na snímač vo fotoaparáte. Čím dlhšia je doba expozície, čím vyššia je citlivosť snímača ačím viac je clona vo fotoaparáte otvorená, tým je vyššia expozícia. Rozoberieme si to podrobnejšie, najprv však použijeme príklad, ktorý vysvetlí vnímanie expozície. Predstavme si, že našou úlohou je napustiť vodu do odmerného valca akdispozícii máme nádobu svodou, zktorej vedie výpustný ventil. Potrebujeme pritom napustiť vodu do odmerného valca tak, aby sme dosiahli presne určenú výšku hladiny. Navyše máme ešte možnosť vyberať medzi odmernými valcami srozličnými priemermi. Vcelku tak máme tri parametre, ktorými sa dá dosiahnuť požadovaná hladina vody.

Najprv si zvolíme správny priemer odmerného valca, do ktorého budeme plniť vodu. Po druhé, otvoríme kohútik na nádobe svodou amôžeme si vybrať, ako veľmi bude otvorený – teda aký silný bude prietok vody do valca. Apo tretie, určujeme, ako dlho bude kohútik otvorený. Všetky tri veličiny dovedna potom určia, či naozaj napustíme vodu do odmerného valca na požadovanú výšku hladiny alebo nie. Tento príklad veľmi dobre zodpovedá tomu, ako sa exponuje fotografia.

Analógia so svetlom vo fotoaparáte svodou: Pri napúšťaní máte možnosť meniť priemer nádoby, dobu otvorenia kohútika aprietok cez kohútik

Priemer odmernej nádoby vnašom ilustračnom prípade zodpovedá citlivosti snímača. Vyššia hodnota citlivosti predstavuje užšiu odmernú nádobu aúčinok svetla bude vo fotoaparáte silnejší. Citlivosť snímača sa udáva hodnotou ISO, bežne sa pri dobrom svetle používa hodnota 100. Pre slabšie osvetlené priestory použite vyššiu hodnotu, akú presne, to veľmi závisí od kvality snímača vo fotoaparáte. So súčasnými vyspelými fotoaparátmi môžete ísť pokojne na hodnotu ISO 3000 aj vyššie. Vysoká citlivosť prináša do fotografie šum, ten sa dá dnes jednoducho odstrániť softvérovo napr. vprograme Zoner Photo Studio.

To, ako veľmi otvoríme kohútik na nádobe svodou, vprípade fotoaparátu zodpovedá clonovému číslu, hovorovo clone. Clona vo fotoaparáte upravuje veľkosť otvoru, ktorým prichádza svetlo cez objektív do snímača. Čím je vstupný otvor väčší, tým viac svetla prichádza. Clonové čísla sú napr.: 1 – 1,4 – 2 – 2,8 – 4 – 5,6 – 8 – 11 – 16 a22. Clona 1 pritom predstavuje celkom nezaclonený objektív, čomu sa hovorí fotografovať „na plnú dieru“. Je však pravdepodobné, že váš fotoaparát (ale skôr objektív) neumožňuje zkonštrukčného hľadiska nastaviť všetky clonové čísla. Napríklad najmenšia hodnota bude 2,8,aj to len pridrahších objektívoch. Čím je clonové číslo nižšie, tým menej je objektív zaclonený, ateda dostatočná expozícia bude aj pri horších svetelných podmienkach. Vliteratúre sa použitá clona označuje spolu spísmenom f abodkou včíslici namiesto čiarky, teda napr. f/2.8.

Ako dlho necháme nasvietený snímač , to súvisí pri fotografovaní sdobou expozície. Čím je doba expozície vyššia, tým viac svetla dopadá na snímač. Vo fotoaparáte môžete nastaviť napr. hodnoty 1 – 1/2 – 1/4 – 1/8 – 1/15 – 1/30 – 1/60 – 1/125 atď. Doba expozície 1/8 znamená, že budete exponovať jednu osminu sekundy (0,125 s).

Vplyv týchto troch hodnôt – citlivosti, clony ačasu – sa vyjadruje expozičným stupňom (EV – Exposure Value). Zmena o+ 1 EV pritom znamená zdvojnásobenie expozície, zmena o - 1 EV polovičnú expozíciu. Ak sa ešte vrátime kpríkladu snádobou svodou, potom to znamená nasledujúce. Ak nastavíte všetky tri hodnoty správne, bude hladina vody na stanovenej úrovni. Pritom existuje niekoľko kombinácií, ako na to. Ak to sniečím preženiete, voda pretečie cez odmerný valec ana záver ostane nádoba plná až po jej ústie. Naopak, ak bude niečoho málo, stanovenú hladinu nedosiahnete ado ideálu vám bude niečo chýbať.

Prenesené do sveta svetla to znamená, že ak trafíte hodnoty, potom budete mať vo fotografii všetko – od tieňov cez stredné tóny až po jasové zložky. Ak to preženiete, jasná časť scény vám „pretečie“, teda namiesto nej budete mať vo fotografii len biele časti bez akýchkoľvek detailov. Ak nastavíte niečoho málo, budete mať fotografiu tmavú. Niektoré jej časti budú čierne, ploché azliate do seba. Pripomeňme, že aj pri nesprávnej expozícii môžete veľa zachrániť softvérovo, napr. v Zoner Photo Studio. Lepšie sa zachraňujú „prepálené“, teda biele časti fotografie ako tmavé. Ideálne pritom je, ak fotíte do nekomprimovaného formátu RAW. Ten je však objemný akaždú fotografiu musíte upraviť vpočítači softvérovo do niektorého zbežne používaných formátov (napr. JPG).

Ako to celé použiť

Pokiaľ sa nechcete s ničím trápiť, použite úplnú automatiku afotoaparát za vás všetko určí sám. Tak na 80 % budú výsledky správne, problém je, že práve tých 20 % nie ideálne vyhodnotených fotografií býva najzaujímavejších. Fotiť na plný manuál, keď si naozaj všetky tri hodnoty (citlivosť, clona ačas) určujete sami, vyžaduje veľa skúseností aaj dostatok času pri fotografovaní. Veľmi ľahko sa môže stať, že pri fotení na plný manuál dostanete horšie výsledky ako pri fotení na úplnú automatiku. Jednoducho to je už svet profesionálov. Na bežné použitie je lepšie nastaviť niektorý zpoloautomatických režimov. Vysvetlíme to podrobnejšie.

Najprv si nastavíte citlivosť – ak je scéna prevažne svetlá, použite nižšie hodnoty do ISO 500. Ak máte fotiť vmálo osvetlených priestoroch, choďte vyššie do hodnoty ISO 3000 (s profesionálnymi fotoaparátmi pokojne aj nad 10000). Ak sa neviete rozhodnúť, voľte zlatý stred, čo môže byť ISO 1600, prípadne si vyberte automatickú voľbu ISO. Ďalej nastavte niektorý zrežimov priority času alebo priority clony. Vredakcii PC REVUE používame pri reportážnych fotografiách prioritou clony. Tá vám umožňuje ovplyvňovať hĺbku ostrosti fotografie. Pri malej clone (napr. 2,8) dostanete objekty vpopredí zaostrené, pozadie bude rozostreté. Takáto clona vám dá možnosť zamerať pozornosť diváka na centrálny objekt apozadie využiť len na tvorbu atmosféry fotografie. Naopak, pri veľkej clone (napr. 22) máte všetko vo fotografii ostré.

Pripomeňme, že hĺbka pozadia veľmi súvisí aj sohniskovou vzdialenosťou objektívu (napr. 16 mm), stým, ako ste fyzicky blízko k fotografovanému objektu, ako ajsveľkosťou snímača. Keďže lacné kompaktné fotoaparáty majú obyčajne krátku ohniskovú vzdialenosť a veľmi maličký snímač, dosiahnuť snimi efekt rozostretého pozadia je prakticky nemožné. Ak chcete fotografie srozostretým pozadím, použite objektív sdlhou ohniskovou vzdialenosťou (my používame Canon EF 70 - 200 mm), choďte kobjektu čo najbližšie (tak do 2 metrov) apoužite malú clonu (2,8). Požadovaný efekt rozostrenia bude potom zaručený. A pri výbere miesta nezabudnite: Väčšia ohnisková vzdialenosť znamená väčšie priblíženie.

Tu je nastavený režim sprioritou clony, ktorú nastavujete na konštantnú hodnotu

Rozostrené pozadie zvýrazňuje osobu vpopredí (Canon EOS 5D Mark III, EF 24 – 105 mm, použité ohnisko 92 mm, ISO 640, 1/100, f/3.2)

Druhá možnosť je priorita času. Tento režim vám dá možnosť zmraziť alebo rozmazať pohyb vo fotografiách. Ak fotíte bez statívu, vyberiete si takú dobu expozície, ktorá je dostatočne krátka na to, aby trasenie ruky nerozmazalo fotografiu – napr. 1/125 sekundy. Pri dlhších dobách sa musíte napr. oprieť chrbtom ostenu alebo použiť statív. Fotoaparát pri priorite času vypočíta vhodnú clonu, nastaví ju amôžete fotografovať. Fotografovanú scénu si hlavne zo začiatku dobre pozrite na displeji fotoaparátu. Ak máte takú možnosť, zobrazte si histogram, ktorý vám vgrafe povie, ako je to srozložením jasu atieňov vo fotografii. Ideálne by ste mali mať plynulo rozloženú krivku. Dôležité je hlavne, aby sa začiatky krivky (tiene) akonce (jasy) nedotýkali okraja. Vpoloautomatickom režime môžete ešte vo fotoaparáte manuálne nastaviť celkovú expozíciu oproti tomu, čo určí fotoaparát ako ideálne. Takto môžete posunúť fotografiu buď do svetla, alebo do tieňov. Tomuto procesu hovoríme kompenzácia expozície.

Pokiaľ vám vychádzajú fotky snesprávnou svetlosťou, použite kompenzáciu expozície

Nastavenie bielej

Teplota osvetlenia scény môže spôsobiť fotoaparátu problémy s vyvážením farieb. Aj vtomto prípade vám v mnohých prípadoch pomôže automatika, aak nemáte dostatok času pri fotografovaní, spoľahnite sa na ňu. Pokiaľ sa automat pomýli, výsledok opravíte softvérovo, pričom až tak veľa nestratíte. Ak fotíte do RAW, budete vedieť opraviť každú fotografiu, no ak do JPG, niektoré môžu byť priveľmi mimo, ateda neopraviteľné. Ak máte čas achuť, môžete si nastaviť bielu ručne. Pritom fotoaparát nastavíte do režimu manuálneho nastavenia bielej a odfotíte plochu, ktorá je určite biela. Následne fotoaparátu oznámite, že toto je biela, aon sa tomu podriadi. Problém je, že takto nastavené hodnoty vám ostanú, aj keď sa bude scéna meniť. Ak teda operujete snastavením bielej, nezabudnite, že ste tak urobili, anastavujete bielu vždy, keď sa mení scéna. Inak vám budú výsledky nepríjemne utekať do modrej alebo do žltej farby avýsledok bude oveľa horší, ako keby ste nechali rozhodovať automatiku.

Kompozícia fotografie

Ak nefotíte vyslovene portrét osoby, je lepšie komponovať fotografiu tak, že centrálny objekt nebude umiestnený vstrede fotky. Pôsobí to možno majestátne, ale staticky a nezaujímavo. Dynamickejšie pôsobí umiestnenie objektu do strany, veurópskej kultúre je ideálne použitie zlatého rezu. Centrálny objekt tak umiestnite do tretiny šírky alebo výšky záberu. Veľa objektívov však zaostruje presne len na bod vjeho strede. Fotografovia sa práve preto tak čudne správajú pri fotografovaní – najprv namieria objektívom na vás apotom pohnú fotoaparátom do strany. Pritom totiž zatlačia spúšť do polovice, podržia ju (čím získajú správne zaostrenie) anásledne prekomponujú.

Metóda zlatého rezu určuje postavenie centrálneho objektu mimo stredu, ideálne do 1/3 šírky záberu (Foto: Brutus Östling, Canon EOS 70D, EF 300 mm, ISO 320, 1/3200, f/4.0)

Dávajte si pozor na základné pravidlá pri komponovaní – pri fotografovaní krajiny by vám nemali chýbať časti budovy, pri osobách by ste ich nemali lámať vkĺboch. Ak ste začiatočník, nechajte si na stranách fotografie dostatok priestoru na neskoršie orezanie vpočítači. Práve preto je dobré, ak má váš fotoaparát vysoké rozlíšenie a aj po orezaní bude snímka dostatočne „hustá“, plná detailov. Podľanašej skúsenosti platí, že pri komponovaní sa musíte veľa pohybovať, ak je to možné. Je to ako vtenise, ak chcete niečo dosiahnuť, musíte hrať na sieti alebo na čiare. Hrať zo stredu pôsobí pre hráča síce bezpečne, ale divákov príliš nezaujme. Ak sa pohybovať nemôžete, pomôžete si rôznymi objektívmi. Ideálne je nosiť tri objektívy, napr. unás je to Canon EF 16 - 35, EF 24 -70 aEF 70 - 200 mm, čo je však poriadna záťaž. Navyše aj výmena objektívov niečo trvá ascéna vám môže medzitým ujsť.

Treba konštatovať, že pri fotografovaní neexistujú presné pravidlá pre všetky prípady a veľmi záleží naskúsenosti. Experimentujte teda, foťte veľa azistite, čo ako funguje.