CERN má riešenie na to, ako bezpečne prepravovať antihmotu

Antihmota sa neprepravuje dobre – zničí každú nádobu, do ktorej ju dáte. Vedci z CERN-u však vyvinuli špecializovanú pascu, ktorú nazývajú BASE-STEP, ktorá dokáže zadržať a prepraviť tento zvláštny materiál. Koncom októbra tím demonštroval, že BASE-STEP funguje podľa plánu, a to tak, že do pasce vložil oblak 70 neviazaných protónov, naložil ju na nákladné auto a previezol cez hlavný areál CERN-u. Krehký náklad túto krátku cestu prežil.

„Ak to dokážete s protónmi, bude to fungovať aj s antiprotónmi,“ hovorí fyzik z CERN-u Christian Smorra, vedúci projektu BASE-STEP. „Jediný rozdiel je v tom, že pre antiprotóny potrebujete oveľa lepšiu vákuovú komoru.“ Častica a jej antičastica majú opačný náboj. Znie to jednoducho, ale dôsledky sú obrovské. Ak sa častice antihmoty dotknú častíc normálnej hmoty, dokonca aj vzduchu, navzájom sa anihilujú vo výbuchu energie. Výsledkom je, že antihmota má zvyčajne prchavú existenciu, čo znamená, že je ťažké ju vyrobiť a ešte ťažšie ju skladovať.

Antiprotónový urýchľovač v CERN-e je jedným z mála miest na Zemi, ktoré dokážu trvalo vytvárať antihmotu. Tá sa potom dodáva pre sériu experimentov, ktoré ju skúmajú rôznymi spôsobmi. Aby sa antihmota mohla skladovať dostatočne dlho na jej skúmanie, musí byť umiestnená v elektromagnetickom poli, aby sa nedotýkala stien. Experiment BASE robí práve toto a dokáže uskladniť častice antihmoty na viac ako rok.

Existuje však len málo experimentov, ktoré sa dajú robiť priamo na mieste. Preto CERN postavil BASE-STEP, menšiu prenosnú verziu, ktorá je dlhá 1,9 metra čiže len pätinu veľkosti BASE. Je navrhnutý tak, aby chránil antičastice pred nárazmi a otrasmi, ktoré sa dajú očakávať počas cesty. BASE-STEP obsahuje vákuovú komoru na uchytenie antičastíc, supravodivý magnet na vytvorenie elektromagnetických polí potrebných na ich suspendovanie, kryogénny systém, ktorý používa tekuté hélium na chladenie tohto magnetu, a batérie na chod celého zariadenia.

Pri prvom teste vedci nepoužili častice antihmoty, ale 70 uvoľnených protónov, ktoré sú tiež citlivé na otrasy. Preprava bola úspešná, protóny absolvovali svoju cestu nákladným autom naprieč areálom. Po ďalších úpravách plánuje tím na budúci rok prepraviť prvý náklad antihmoty. O to isté sa v roku 2025 usiluje aj samostatný experiment s názvom PUMA. Jeho cieľom je prepraviť antihmotu do špecializovaných laboratórií na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, čo vedcom umožní študovať antihmotu s minimálne 100-násobne vyššou presnosťou.

Zdroj: sciencealert.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}