DJI Mavic Air 2 / Filmujte ako profesionál
V predošlom čísle sme vám predstavili najmenšieho zástupcu rodiny dronov DJI s názvom Mini 2. Svojej druhej generácie sa však dočkal aj ďalší model Mavic Air, ktorý prichádza v novej verzii Mavic Air 2. Napriek tomu, že ide v podstate o dron strednej triedy, prináša viacero zásadných zlepšení, s ktorými v niektorých prípadoch prekonáva aj staršie modely z vyššieho radu Pro. Mavic Air 2 je prvý dron Mavic, ktorý ponúka fotografie s rozlíšením až 48 Mpx, 8K HyperLapse a 4K/60p video s dátovým tokom 120 Mb/s. Je to takisto prvý dron zo spotrebnej kategórie vybavený výstražným systémom AirSense, ktorý prijíma signály automatického sledovacieho systému (ADS-B) z blízkych lietadiel s posádkou a zobrazuje ich polohu na obrazovke diaľkového ovládača. Systém ADS-B je v súčasnosti zavádzaný v letectve ako nový štandard a bude slúžiť na presné trasovanie letov lietadiel. Nový Mavic Air 2 patrí v ponuke DJI medzi modely Mini 2 a Mavic 2 Pro. Pozrime sa najprv na základné technické špecifikácie:
• 4K 60p/ FHD 240p video, 120 Mb/s
• kodeky H.264, H.265
• snímač 1/2" CMOS 48 Mpx
• objektív s ekvivalentnou ohniskovou vzdialenosťou 24 mm (84° FOV), pevná clona F2,8
• foto - JPG + RAW (12 bit)
• prenos obrazu 1080p až 10 km, OcuSync 2.0
• HDR video, panoráma, 8K hyperlapse
• podpora kariet microSD až do 256 GB
• 34 minút letu na jednu batériu
• sledovanie objektu Spotlight 2.0
• pokročilý pilotný asistenčný systém (APAS) 3.0
• maximálna rýchlosť 68 km/h
• hmotnosť 570 g
DJI Mavic Air 2 používa rovnaký typ diaľkového ovládača, s akým sa môžeme stretnúť aj pri modeli Mini 2. Od starších ovládačov sa líši hlavne tým, že je robustnejší a smartfón sa upevňuje na vrchnú stranu vysielača. Držiak smartfónu slúži aj ako výkonná anténa systému OcuSync 2.0, ktorý zabezpečuje kvalitný prenos signálu až do vzdialenosti 6 až 10 km. Tieto údaje, pochopiteľne, nie sú uvádzané preto, že by ste mali v takej vzdialenosti s dronom lietať, vypovedajú skôr o kvalite prenosu signálu, ktorý je vďaka tomu dostatočný, aj pokiaľ lietate v členitejšom teréne s viacerými prekážkami. Systém OcuSync 2.0 pracuje s prenosom signálu v pásmach 2,4 a 5,8 GHz, pričom si priebežne meria kvalitu prijímaného signálu, vyhodnocuje mieru rušenia a interferencií a automaticky tomu prispôsobuje prenosové pásmo. O kvalite tejto technológie svedčí aj to, že počas celého testu sa mi ani raz nestalo, že by bol signál vypadol. Keby sa vám to však aj nebodaj stalo, výrobca na to myslel. V prípade straty signálu dochádza k automatickej aktivácii režimu Návrat domov, takže dron vystúpi do prednastavenej výšky a automaticky sa vracia domov. Tu treba upozorniť na to, že prednastavená výška návratu v tomto režime sa dá používateľsky upraviť. Pri nastavení treba myslieť na to, že v prípade aktivácie režimu Návrat domov, či už ručnej, alebo automatickej, dron automaticky vystúpi do prednastavenej výšky, vráti sa na miesto štartu, a pokiaľ do toho nijako nezasiahnete, aj pristane. Na miesto štartu sa však vždy vracia po najkratšej trase vzdušnou čiarou, preto treba pri nastavení výšky návratu počítať vždy s najvyššími orientačnými bodmi v okolí.
Mavic Air 2 využíva nový pokročilý systém na vyhýbanie sa prekážkam APAS 3.0. Na rozdiel od série Pro 2 má systém snímače, ktoré sledujú smery dopredu, dozadu a dole, takže pri pohyboch do strany už si treba dávať viac pozor. Systém, samozrejme, dokáže veľkou mierou zvýšiť bezpečnosť letu a predísť prípadným škodám, ale treba myslieť na to, že nie je všemocný. Hlavne pri lietaní v blízkosti porastov v zimnom období treba počítať s tým, že na rastlinách nie sú listy, a teda systém má menšiu schopnosť vyhýbať sa takýmto prekážkam. Všetky uvádzané veci však nie sú tým, prečo by ste si takýto dron mali kúpiť. To, čo ma na ňom zaujalo najviac, sú vyspelé systémy sledovania, ktoré posúvajú jeho využitie na úplne inú úroveň. Ich využívanie je veľmi jednoduché, ale čo je najdôležitejšie, oproti automatickým režimom Quickshots, ktoré sú síce veľmi zaujímavé, ale umožňujú záznam iba do rozlíšenia full HD, režimy vo Focus Track pracujú s rozlíšením 4K 30p.
Na ich využitie stačí nastaviť dron do pozície na záber a na obrazovke smartfónu vybrať požadovaný objekt, ktorý má byť sledovaný, či už to má byť osoba, cyklista, auto, alebo nejaká budova. Aplikácia zarámuje objekt do obdĺžnika a na jeho spodnej strane zobrazí ikonku typu objektu, čím potvrdí, že objekt rozpoznáva. Toto je veľmi dôležité na správne sledovanie, pretože systém vďaka tomu dokáže sledovať napríklad auto bez ohľadu na to, či sa v zábere nachádza zboku, spredu alebo zozadu, takže ani pri krúžení okolo neho ho nemôže stratiť. Po uzamknutí objektu sa na displeji zobrazí ponuka režimov sledovania. Ako predvolený je vždy vybraný režim Spot Light 2.0. Ten udržuje kameru stále zameranú na uzamknutý objekt, pričom vy môžete okolo neho voľne lietať. Je to výborný režim, keď potrebujete natáčať akčnejšie zábery a musíte dávať pozor na objekty okolo. Tento režim vám umožňuje sledovať dron, pričom máte istotu, že je stále zacielený na snímanie objektu.
V režime POI bude dron automaticky krúžiť okolo objektu. Môžete zvoliť smer a rýchlosť krúženia
Ďalší zaujímavý režim je Active Track 3.0, ktorý umožňuje automatické sledovanie objektov a vyhýbanie sa prekážkam. Môžete si nastaviť, či má objekt sledovať letom pred ním alebo za ním, prípadne paralelne s ním. Tento režim umožňuje sledovanie aj v náročnejšom prostredí s prekážkami, odporúčam vyskúšať si, nakoľko sa dokáže vyhýbať ktorému typu prekážok. Ako som už spomínal, hlavne v zimnom období treba dávať väčší pozor na porasty, ktoré nie sú pokryté listami, pretože tenké vetvičky systém nemusí vedieť detegovať. Počas nášho testovania sme sledovanie vyskúšali s autom a pri postupnom rozjazde ho dron dokázal sledovať ešte pri rýchlosti 45 km. Posledný z režimov je POI 3.0 (Point of Interest). Už názov režimu – v preklade bod záujmu – naznačuje jeho funkciu. Po výbere cieľa sledovania sa okolo neho zobrazia dve polkruhové šípky, pomocou ktorých si môžete vybrať, do ktorej strany sa bude dron okolo objektu pohybovať, a bežcom na šípke aj rýchlosť, akou sa bude pohybovať. Potom stačí spustiť nahrávanie a odštartovať pohyb dronu tlačidlom Go. Tento režim je vynikajúci napríklad na natáčanie rôznych stacionárnych objektov, ako sú veže, sochy alebo budovy. Pochopiteľne, môžete s ním robiť aj veľmi efektné zábery iných objektov, či už osôb, alebo áut a podobne. Dron po odštartovaní krúži okolo objektu v rovnomerných kruhoch až do zastavenia, pričom kamera stále mieri na označený objekt. Objekt však nemusí byť iba stacionárny, režim možno využiť aj na pohybujúce sa osoby alebo dokonca autá a vytvárať ním veľmi zaujímavé zábery pohybujúceho sa objektu, okolo ktorého postupne krúži kamera.
V režime Spotlight môžete voľne lietať okolo, pričom kamera sleduje zvolený objekt
Pokiaľ sledovacie režimy nepoužívate, možno s Mavic Air 2 nakrúcať až do rozlíšenia 4K 60p.
Okrem nakrúcania prináša novinka aj fotografie v rozlíšení až 48 megapixelov, ktoré môžete ukladať aj v RAW, respektíve DNG. Zaujímavý je aj nový režim 8K Hyperlapse, ktorý je obdobou známeho Timelapse, ale s tým rozdielom, že kamera sa počas záznamu pohybuje po vopred zadanej trase. Vznikajú tak veľmi zaujímavé zábery so zrýchleným pohybom.
Mavic Air 2 príjemne prekvapil vysokou kvalitou videa, na ktorej má nemalý podiel veľký ½" snímač, ktorý si poradí aj v horších svetelných podmienkach. Užitočná pomôcka pri lietaní je silné LED svetlo na spodnej strane, ktoré si možno diaľkovo zapnúť a jednoduchšie tak identifikovať dron. Respektíve si ním možno posvietiť v prípade pristátia za horších svetelných podmienok.
PLUSY, MÍNUSY:
+ Výborné sledovacie režimy, kvalita foto a video, výdrž, spoľahlivý prenos, malé rozmery, jednoduchá obsluha
- Nič podstatné
• Cena: základná súprava 849 EUR, Fly More Combo 1049 EUR
HODNOTENIE: 10/10
