Databázy / 10. časť
Späť na úvod >> Späť na seriál
V predošlej časti sme si vysvetlili, ako sa definujú globálne a lokálne prístupové práva. Sľúbil som, že si tentoraz ukážeme oveľa jednoduchší a efektívnejší spôsob. Asi sa pýtate, prečo som vám to neukázal hneď, ale som vás nechal trápiť sa s nejakými grant tabuľkami. No, aby sme rozumeli, čo vlastne konáme, bola prepotrebná predchádzajúca teória. A bez nej by sme neboli schopní analyzovať, čo ktorý používateľ môže alebo nie. (A takáto analýza sa robí veľmi často! Veď uvidíte!) Ostatné dôvody vyplynú z tejto časti.
TROCHA TEÓRIE. Vieme, že ak chceme definovať globálne práva k celému SQL serveru, upravujeme tabuľku USER. Ak definujeme lokálne práva k niektorej databáze, upravujeme tabuľku DB. (My dokážeme dokonca definovať práva k jednotlivej tabuľke alebo stĺpcu tabuľky, vtedy upravujeme tabuľky Tables_Priv a Columns_Priv. Ako sme si však povedali, toto si vysvetlíme inokedy, zatiaľ stačí ten základ – tabuľky USER, DB a HOST.)
Ak chceme definovať ...
Článok je uzamknutý
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH
Zobrazit Galériu
Článok je uzamknutý
Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu pre predplatiteľov. S digitálnym predplatným už od 10 € získate neobmedzený prístup k uzamknutému obsahu na celý rok. Objednať si ho môžete TU. Ak ho už máte prihláste sa TU
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH