Gamebox
Life is Strange
V mesiaci, keď vyšiel nový Tomb Raider, dostane celú stránku nejaká rozhovorová adventúrka?
Bol to veru zvláštny mesiac. Tešili sme sa na nové poriadne rely, ale nakoniec sme ostali čiastočne sklamaní (ešte nás môže spasiť DiRT Rally, azda sa k nemu dostaneme). Pokračovali sme hraním očakávanej PC verzie nového príbehu Lary Croft, ale ani ten nás za srdce veľmi nechytil napriek niekoľkým „wow“ momentom, za ktoré však mohli skôr grafické kvality. A nakoniec nás do kolien dostal titul, od ktorého by sme to nečakali. Pôvodne na konzolách epizodicky vydávaná séria piatich adventúrok Life is Strange vyšla konečne na PC v kompletnej verzii a my sme ju po večeroch púšťali s podstatne väčším nadšením než novú Laru.
Hra sa začína tak nenápadne. Ste Maxine, študentka fotografie, a prebudíte sa zo zlého sna uprostred výučby. Cez prestávku si zaskočíte na toalety a stanete svedkom vraždy. Vtom sa čas vráti do momentu prebudenia, ste späť na hodine a zisťujete, že sa všetko opakuje ako predtým. A že čas viete vracať znovu podľa potreby. Už len treba vyriešiť, ako urobiť dojem na učiteľa, zabrániť vražde a zistiť, či ten stále naliehavejší zlý sen nie je ozajstná predtucha.
Príbeh hry je vďaka rozumnému tempu a veľmi vysokej kvalite scenára vybalansovaný niekde medzi vysokoškolskou dievčenskou drámou, serióznym sci-fi a superhrdinským filmom. Nikdy však nie je akčný a nikdy neskĺzne príliš do žiadnej z týchto žánrových škatuliek. Hlavná postava je tak trochu outsider a, žiaľ, presne vie, ako dopadne ktorá alternatíva z jej rozhodnutí a že niekedy neexistuje žiadne jednoduché východisko. Nahlásite riaditeľovi študenta, ktorý mával zbraňou, alebo sa vyhovoríte? V prvom prípade vám nebude veriť, lebo študentovi rodičia sú hlavní sponzori školy (a poštvete proti sebe toho chlapca), v druhom vám nebude veriť, lebo sa správate podozrivo rozrušene a vyzeráte ako typický drogový prípad.
Hra vám dá jednoznačne vedieť, kedy ste urobili rozhodnutie, ktoré bude mať zásadný vplyv na rozvoj príbehu, často však sa tento vplyv objasní až o dlhší čas. Takisto vám vždy zasvieti indikátor, že ste sa dozvedeli nový fakt, vďaka ktorému môžete vyskúšať neúspešný rozhovor znovu a niekoho tým získať na svoju stranu. Alebo len niekomu dokázať, že viete vrátiť čas.
Interakcie je v hre minimum, rovnako aj hádaniek, ktoré väčšinou jednoducho riešite metódou pokus – omyl. Ako inak, veď najprv musíte nazrieť do „budúcnosti“, ako situácia vypáli, a potom ju ovplyvniť návratom pred zlomový moment. Hlavné čaro je však niekde inde než v týchto väčšinou ľahkých úlohách. Srdce hry sa skrýva v samotnej Max (nemá rada dlhšiu verziu svojho mena) a v možnosti vidieť z jej pohľadu svet okolo. S Max môžete skúmať svoje okolie do detailov, ku každému aktívnemu predmetu má komentár, a keď nájdete na desiatom mieste ten istý plagát s hľadanou osobou a vypočujete si naň desiatu unikátnu reakciu, pochopíte, do akej hĺbky autori naozaj šli. A keďže väčšina hráčov asi nebudú 18-ročné dievčatá ako Max, možno vám táto hra dá niečo, čo sa inak zvykne skrývať len v dobrých knihách – pochopenie, ako a prečo vníma svet navonok uzavretá mladá žena.
Hra vás nenúti prezrieť si každú fotografiu a vypočuť si názory Max na každú osobu, knihu či kus fotovýbavy, lenže ono to dotvára svet a príbeh hry takým príjemným spôsobom, že epizódy, ktoré by sa dali prebehnúť za menej ako hodinku, budete hrať pokojne aj tri, len aby ste prostredie preskúmali do posledného detailu. A to ani nehovoríme o nekonečnom denníku hlavnej hrdinky, kde si môžete prečítať aj o udalostiach vedúcich k začiatku hry. A potom tu sú ešte všadeprítomné sociálne siete – aj facebooková stena Max sa bude utvárať podľa vašich rozhodnutí, plus v hre neustále dostávate správy od vašich známych, ktoré vás vlastne aj hrou vedú. Tu nedostávate žiadne veľké questy, jednoducho sa len vyberiete na obed so starou kamarátkou a okolo sa deje život.
V krásnom grafickom prostredí stvorenom v Unreal Engine a umelecky štylizovanom veľmi podmanivo je radosť sa prechádzať. Veľmi sa nám páčilo zvýraznenie aktívnych objektov ceruzkovým obrysom a šrafovaním, o to viac, že hra vás nenápadne učí mnohé zaujímavé fakty. Max je totiž talentovaná fotografka, a tak okrem neustáleho fotenia na Polaroid sa na vás z umeleckej školy nalepia aj mnohé zaujímavé fakty a historicky dôležité mená. A to všetko nenútene, ak sa vám nechce, netreba ich vnímať.
Life is Strange si zaslúži aj špeciálnu pochvalu za soundtrack, ktorý je po dlhom čase prvým herným soundtrackom, ktorý si len tak púšťame pri práci. Tá zmeska akustickej gitarovej „feel-good“ hudby sedí k jesennej atmosfére oregonského pobrežného mestečka takmer dokonale.
Niekto polemizuje, či je Life is Strange ešte hra, keď v nej nemôžete „prehrať“, lebo vždy jednoducho vrátite čas. Nie je to len interaktívny film s možnosťou prechádzať sa po niektorých scénach? My nepolemizujeme, nás to proste bavilo hrať. Kiež by podobne príjemných prekvapení tento rok vyšlo viac.
Hodnotenie: 90 %
Rise of the Tomb Raider
Hodnotenie 80 % a zároveň pocit sklamania z hry? Niečo také je možné asi len v prípade takéhoto očakávaného pokračovania. Tomb Raider z roku 2013 mal zreštartovať sériu a podarilo sa mu to až nečakane. Bol jedným z najlepšie predávaných titulov z posledných rokov a zákonite muselo prísť pokračovanie, ktoré bude lepšie a krajšie. S tou krásou sa to naozaj splniť podarilo, PC verzia hry nám vyrazila dych hneď prvými zábermi. A na to, aby ste si užili jeden z graficky najlepších zážitkov, ani netreba nastaviť grafiku na viac než „high“ detaily. Úvodné zábery na vrcholky sibírskych kopcov navnadia, ale hra sa vás okamžite pokúsi znechutiť nasledujúcou horolezeckou sekvenciou. Je totiž šialene nerealistická, ba miestami až nelogická. A nie je zďaleka jediná.
Vracia sa starý problém s prebytkom (skoro) neinteraktívnych filmových sekvencií, kde s Larou utekáte prepadajúcou sa stavbou (cestou, jaskyňou...). Autori jednoducho pridali na filmovosti až príliš a prekročili akúsi hranicu uveriteľnosti, takže pri každom ďalšom neuveriteľnom úniku o vlások alebo previsnutí z útesu na poslednú chvíľu za jednu ruku ani necítite napätie, ale skôr zívate nudou.
Potom je tu hlavná dejová linka a hra vás aj v tomto prípade dosť dôverne vedie za ručičku tak, že hráč je miestami redukovaný na diváka držiaceho kláves Vpred. Objaví sa aj nejaké to tradičné skákanie, nenáročný hlavolam a občasný strelecký súboj, ale pokiaľ si chcete užiť skutočný zážitok Tomb Raider, slabšia hlavná dejová línia vám ho neponúkne. A to napriek tomu, že vždy po príchode do novej oblasti dostanete veľkú voľnosť pohybu a môžete hľadať skryté poklady v jaskyniach, nachádzať neutrálne postavy alebo len zbierať predmety a loviť zver na materiály potrebné na nekonečné upgrady výbavy. Ale nič z toho nie je povinné a už vôbec nie zábavné, do posledného metra si hru prebehnú zrejme len maniaci na stopercentné dokončenie hry.
Situáciu našťastie zachraňujú nepovinné hrobky (a iné zaujímavé miesta), ktoré sú zrejme určené hráčom starších Tomb Raiderov, aby si užili typicky tuhé hlavolamy a zložitejšie sekvencie skákania a lezenia. Tieto sú zväčša dizajnované veľmi pekne a je skoro škoda, že mnohé z nich väčšina hráčov nikdy neuvidí, lebo si len prebehnú hlavú dejovú líniu.
Nuž, napísali sme veľa kritiky, mnohí s nami nebudú súhlasiť. Ale recenzia hry je aj má byť subjektívnym hodnotením a my nemáme pocit, že by nekonečný počet upgradov luku či nevýrazné schopnosti RPG mali byť srdcom pravého zážitku z Tomb Raidera. Chceme monumentálne bludiská, prepracované pasce a hlavolamy, archeologické vytrhnutie z reality à la Indiana Jones. Tohto nám akosi každým dielom ubúda.
Hodnotenie: 80 %
Sebastien Loeb Rally EVO
Colin McRae, Richard Burns, Sebastien Loeb. Len jeden z nich je 9-násobný šampión rely. Dočkal sa podobne kvalitnej pocty v hernom priemysle ako tí ostatní?
Tutoriál si hneď po spustení hry nepúšťajte. My sme skončili pri vypínaní cez taskmanager. Toto je spôsobené neočakávaným východiskovým namapovaním klávesov. Tlačidlo ESC nemá žiadny význam a jeho funkciu má 0. Logické? Možno keby sme boli Taliani tvoriaci hru o Francúzovi. A týka sa to aj prípadu, keď máme zapojený volant. Vo východiskovom stave ostáva zvolená klávesnica.
Pokiaľ ste sa dostali až sem, isto si myslíte o tejto hre len to najhoršie. No to by bola chyba. Nechápeme, ale zdá sa nám, akoby túto hru tvorili Jekyll a Hyde. Jekyll = nadšený a kreatívny, pripravil herný engine, trate a vymýšľal herné módy. Hyde = nenávidiaci ľudí, predovšetkým hráčov, navrhol používateľské rozhranie, zvuky, technológie... Sabotáž?
Hra totiž oplýva naozaj skvelými nápadmi. Kariéra obsahuje dve línie. V jednej sú rôzne podujatia – rýchlostné skúšky, celé podniky rely, rallycross a jeho rôzne modifikácie (eliminácia, súťaž zručnosti), ale aj nádherné preteky Pikes Peak. Dokonca v ich celej dĺžke! V druhej línii sa pozrieme na míľniky v kariére Sebastiana Loeba, ktoré nám v prestrihoch aj okomentuje. Vynikajúci nápad, ktorý ocení nejeden fanúšik rely.
V móde Quick game sa skrýva aj možnosť spustiť celý šampionát rely. Počas všetkých týchto podujatí zbierame kredity a reputáciu. Kredity slúžia ako mena na nákup vozidiel. Reputácia nás posúva v rebríčku vyššie a odkrýva ďalšie podujatia. Vozidiel je tu množstvo – od najpomalších typu Peugeot 106 cez historické vozidlá (vrátane skupiny B) až po hypermoderné koncepty.
Trate sú výborne vyhotovené (často viac ako 10 km), no spolujazdec by si miestami zaslúžil pár faciek. Situácia: Dve veľmi jemné zvlnenia vozovky nasledované hairpinom. O hairpine sa dozvieme až v momente, keď sa pred nami zjaví stena. Hra v nás tak miestami vyvoláva frustráciu a namáha všetky 3 pamäťové bunky, ako sa jednotlivé trate postupne učíme spamäti. Situáciu tak uľahčuje známy flashback, tu nazvaný rewind. Škoda, inak je totiž herný engine veľmi zábavný. Nenazvali by sme ho simuláciou, ale dostatočne náročnou výzvou.
Naša rada? Vyskúšať demo. Kto ho znesie, môže si užiť originálnu hru a materiál o Sebastianovi. Kto nie, nech sa poobzerá inde.
Hodnotenie: 60 %
Zobrazit Galériu
