Komentár XTB: Ruská mena ďalej padá spolu s prehriatou ekonomikou
Ruská ekonomika, orientovaná na vojnové výdavky, čelí čoraz vážnejším problémom. Jedným z viditeľných ukazovateľov tohto vývoja je kurz ruského rubľa, ktorý dnes ráno oslabil nad hranicu 113 rubľov za americký dolár. Ide o najslabšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine a od zavedenia sankcií, ktoré Západ uvalil na Rusko ako reakciu na jeho vojenskú agresiu.
Najnovší pokles rubľa je dôsledkom hrozieb nových sankcií zo strany USA, tentoraz namierených na Gazprombank – tretiu najväčšiu banku v Rusku. Táto banka zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní platieb za ruský export, najmä energetických surovín smerujúcich do Európy, a doteraz bola do značnej miery ušetrená od najtvrdších opatrení.
Slabý rubeľ síce krátkodobo zvýhodňuje ruských exportérov, no z dlhodobého hľadiska predstavuje vážny problém. Otázne je, kam a za akých podmienok môžu ruské firmy svoje produkty vyvážať, keďže významná časť ich vývozu závisí na sprostredkovateľoch v tretích krajinách. Títo prostredníci si navyše odoberajú veľkú časť marží, čo znižuje ziskovosť ruského obchodu.
Ďalšie sprísnenie sankcií by mohlo ešte viac skomplikovať už tak narušené obchodné kanály Ruska. Očakáva sa, že to zasiahne nielen vývoz energetických surovín, ale najmä dovoz kľúčových tovarov a technológií potrebných na udržanie vojnového úsilia. Slabý rubeľ predraží dovoz, pretože importéri musia vynaložiť viac rubľov, aby si udržali rovnaké tržby v ich domácej mene. Tieto problémy sa prenášajú aj na bežných občanov, ktorí čelia rastúcim cenám a nedostatku niektorých druhov tovarov. Inflácia v Rusku je už teraz vysoká – podľa oficiálnych údajov by mala v roku 2024 dosiahnuť 8,5 %, pričom ceny základných potravín, ako naznačuje takzvaný „boršč index“, stúpol o viac ako 20 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Domácnosti pocítia rovnako aj zásah zvýšených daní, keďže v ďalšom roku až 40 % štátneho rozpočtu by malo byť alokovaných na výdaje na národnú bezpečnosť a na vojenské výdaje. Do toho samozrejme vstupujú aj vyššie výdaje napríklad na udržiavanie poriadku a snahu o obnovu zničených anexovaných území, zvýšené výdaje na zdravotnú starostlivosť alebo rôzne formy podpory kľúčových priemyselných odvetví. Takáto fiškálna expanzia rovnako prispeje ku prehrievaní ekonomiky a spôsobuje vysokú infláciu. To, že sa ekonomika prehrieva je v krajine všetkým jasné, a jasné to je aj centrálnej banke na čele s Elvirou Nabiullinou, ktorá sa snaží prehriatu ekonomiku výrazne tlmiť.
V reakcii na rastúce ceny tak zvýšila ruská centrálna banka úrokové sadzby na 21 %, pričom sa očakáva, že v decembri môžu dosiahnuť až 25 %. Takto vysoké sadzby výrazne obmedzujú spotrebu a investície financované úvermi. Podniky aj domácnosti čelia náročným podmienkam, keďže drahé úvery ešte viac zaťažujú ich rozpočty. Pre predstavu, keby sme si za 25 % úrok chceli zobrať 100 tisícovä hypotéku na 30 rokov, tak mesačná splátka by bola 2080 eur a celkovo by sme museli zaplatiť až 750-tisíc eur.
Na druhej strane však Rusko vníma takéto opatrenia ako nutné, keďže hrozba vysokej inflácie je pre nich očividne vyššia ako hrozba vysokých nákladov financovania. Je to však paradoxné, keďže na jednej strane krajina výrazne podporuje ekonomiku z dôvodu nutnosti vyrábať vojenské statky a služby, no na druhej strane musí byť tlmená vysokými úrokovými sadzbami. Takéto vysoké úrokové sadzby si u nás ani nedokážeme predstaviť.
Historická skúsenosť ukazuje, že vojnové ekonomiky dokážu určitý čas prežiť v ťažkých podmienkach, no nevyhnutne príde moment zlomu, ktorý ich položí. Pre ruskú ekonomiku tento bod môže byť bližšie, než si mnohí uvedomujú. Nedostatok pracovnej sily spôsobený mobilizáciou, únik obyvateľstva z krajiny, obrovské vojnové výdavky na úkor investícií do infraštruktúry, slabnúca mena, vysoké úrokové sadzby, pokračujúce sankcie, narušený zahraničný obchod a obmedzená dostupnosť tovarov – to všetko vytvára tlak, ktorý zanecháva na ruskej ekonomike hlboké jazvy. Tieto faktory ju môžu posunúť o desiatky rokov späť.
FOTO: skorchanov (pixabay.com)
