Majú virtuálne meny reálnu hodnotu?
Virtuálna mena (Virtual Currency, Virtual Currencies - VCs) je nefyzická úschova hodnoty, ktorá môže slúžiť na nákup, predaj alebo výmenu tovaru alebo služieb na miestach, kde je akceptovaná. V praxi ide o zaujímavú náhradu najmä debetných transakcií. Virtuálne meny vďačia za rozmach investorom hlavne z USA a Číny, no k rastu prispieva aj pozvoľná akceptácia obchodníkmi. A čím viac obchodníkov bude virtuálnu menu akceptovať, tým viac bude daná mena rásť.
Lenže akceptovaná bude iba v prípade, že bude aj relatívne stabilná. No zatiaľ taká nie je ani prinajmenšom. Ide o teda akoby o začarovaný kruh. V tomto článku sa nebudeme venovať princípom virtuálnych mien, ale pokúsime sa zodpovedať základnú otázku: Majú virtuálne meny reálnu hodnotu?
Všetko sa to začalo pred pár rokmi
V roku 2008 prišiel na svet bitcoin, azda najznámejšia virtuálna mena. Dnes je známych virtuálnych mien vyše 30, v stĺpčeku si môžete pozrieť Top 20. Viac o nich prinášame v špeciálnom článku v tomto vydaní PC REVUE. Za tých pár rokov sa virtuálne meny dostali do stavu (bez ohľadu na princíp ich získavania), že prekračujú hranicu 1000 USD za jednotku a centrálne banky sveta vydávajú hromadne zákazy na ich používanie. Dôvod je zrejmý, virtuálne meny búrajú typické predstavy o fungovaní peňažného sveta. Základom úspechu virtuálnych mien je anonymita - od vlastníctva až po prevody.
Ďalej sú to rýchle transakcie a najmä využitie virtuálnych mien v on-line svete - hry, sociálne siete a všetky ostatné miesta, kde sa používateľ bojí použiť údaje svojej kreditnej či debetnej karty. To vedie logicky k myšlienke najčastejšieho využívania virtuálnych mien na čiernych trhoch. No nepoužívajú sa aj iné formy hodnôt (bankovky) na čiernych trhoch? VCs nestoja na žiadnych fundamentálnych základoch, preto tá nestabilita. Stačí už len zákaz Číny, ktorá znemožnila svojim komerčným bankám obchodovanie vo virtuálnych menách (zákaz smeroval k bitcoinu) a bitcoin zaznamenal prepad o takmer 30 % za jediný deň. Virtuálne meny, či už sú spracované centralizovane, alebo decentralizovane (obľúbenejší model), sa riadia presnými pravidlami hry.
Ako sa pozerať na virtuálnu menu a jej bezpečnosť
Sú to peniaze? Majú nejakú hodnotu? Ekonómovia by nám povedali, že všetko, čo vieme využiť na nákup, predaj alebo výmenu tovaru či služieb, má nejakú hodnotu. Pre kupujúceho a predávajúceho. Či už to má formu bankoviek, plastových kartičiek (platobných kariet), alebo virtuálnych jednotiek a núl. Mnoho analytikov vyčíta virtuálnym menám, že nie sú kryté žiadnou inou hodnotou. A aké je krytie dnešných svetových mien zlatom či inými hodnotami? Aké je aktuálne prepojenie trhov?
V roku 2009 sme to mali možnosť zažiť na vlastnej koži. Mimochodom, hodnota zlata sa od obchodovacieho vrcholu v roku 2013 prepadla o 27 %. Takže tento argument neobstojí. Argument, ktorý považujeme za najrelevantnejší v boji proti virtuálnym menám, je ich nezdaňovanie, čo môže viesť k anarchii. Bariérou masového prijatia virtuálnych mien nie je ani tak krytie (zlatom, inými menami či hodnotami), ani strach ľudí (veď kto dnes z bežných ľudí naozaj do hĺbky vie, ako fungujú finančné trhy?), ale najmä bezpečnosť.
Bezpečnosť sa netýka princípu emitovania nových virtuálnych peňazí, teda mechanizmu ťažby (matematického problému). Ide skôr o bezpečnosť systémov/peňaženiek na správu virtuálnych mien. Jedna zo známych malvérových rodín zameraných na virtuálne meny je Skynet, ktorý vykonával útoky DDoS na bitcoinové zmenárne a zároveň ťažil bitcoiny na výpočtovej kapacite, ktorá mu nepatrila. Ďalej ESEA, populárna gamerská služba, ktorá svojich používateľov infikovala malvérom ťažiacim bitcoiny, bola veľkým problémom. A dúfať, že kyberzločiny nebudú pri virtuálnych menách každodennou rutinou je príliš naivné.
Aký je teda výsledok?
Aby sme však odpovedali jasne na otázku, ktorú sme si na úvod stanovili - má virtuálna mena nejakú reálnu hodnotu? Hodnota meny (akejkoľvek) by mala odrážať dopyt trhu, čo je práca centrálnych bánk. No akú má hodnotu decentralizovaná virtuálna mena? Presne takú, akú sú ľudia ochotní za ňu zaplatiť. A ak bude niekto ochotní čokoľvek kúpiť, predať alebo vymeniť za virtuálnu menu, bude mať táto virtuálna mena presne takú hodnotu, akú si daná „kúpnopredajná zmluva" stanoví. Je to podobné, či už platíme bankovkami, zlatými mincami, alebo vykonávame barterové obchody. Virtuálnu menu mnoho ekonómov považuje za špekuláciu. Táto špekulácia však výborne reflektuje skazenosť dnešných finančných trhov. Alternatívne meny do budúcnosti prežijú, to bez debaty. Vlády a centrálne banky budú najbližšie roky proti takýmto menám bojovať, začali už teraz. Všetky vlády, bankové či kartové spoločnosti sú z virtuálnych mien vystrašené, pretože búrajú predstavy o konvenčnom spôsobe fungovania finančných trhov. S trochou zveličenia môžeme povedať, že existujúci finančný trh sa bráni virtuálnym menám asi tak ako ropná loby rozvoju elektromobilov. Nás mrzí, že neexistuje žiadna verejná edukácia v otázke VCs na Slovensku, ktorá by hovorila na rovinu o pozitívach aj negatívach tohto fenoménu.
Výhody virtuálnych mien
- Rýchle transakcie
- Anonymita
- Neexistuje centrálna banka
Nevýhody virtuálnych mien
- Zabezpečenie úschovy ich hodnoty
- Nestabilita/volatilita
- Bez dohľadu, regulácie a legálnej garancie
Zoznam 20 najznámejších virtuálnych mien, zoradených podľa hodnoty na burze. Každá virtuálna mena má hodnotu min. 1 milión USD
- Bitcoin
- Litecoin
- Namecoin
- Peercoin
- Primecoin
- Feathercoin
- Novacoin
- QuarkCoin
- Infinitecoin
- WorldCoin
- Megacoin
- ProtoShares
- Tickets
- Freicoin
- CryptogenicBullion
- Anoncoin
- Terracoin
- Ixcoin
- BBQCoin
- Devcoin
