Nahrávanie priestorového videa „vlastnou hlavou“

Ľudský sluch má podobne ako zrak dva senzory – ľavé a pravé ucho. Svetlo z rôznych smerov dopadá na rozličné miesta sietnice, zvuk zo všetkých smerov prichádza na bubienok spoločne. Preto lokalizácia sluchom určuje smer prichádzajúceho zvuku nepriamo. Tým, že sú obidve uši od seba vzdialené asi 15 cm a umiestnené po stranách hlavy, sa k nim dostáva zvuk nesymetricky. To znamená, že ak je zdroj zvuku napravo od vás, je vnímaný pravým uchom v drobnom časovom predstihu a navyše v trochu väčšej intenzite ako v ľavom uchu pre akustický tieň hlavy. Preto je človek schopný tento smer rozpoznať s pomerne značnú presnosťou a podľa sluchového vnemu získať predstavu o vlastnostiach priestoru, v ktorom zvukový dej nastáva. Princíp záznamu umelou hlavou Pri nahrávaní stereofónneho zvuku reálnej scény, napríklad živého koncertu, divadelného predstavenia, prípadne zvuku, ktorý je súčasťou videa, tvorcovia nevedia, či budú ich nahrávku ľudia počúvať cez reproduktory alebo slúchadlá. Ak cez reprodukt ... Zobrazit Galériu