Naozaj všetci žijeme v počítačovej simulácii?
Niektorí vedci a filozofi diskutujú o tom, či by sme mohli skutočne žiť v simulácii. Začiatkom tohto roka fyzik Dr. Melvin Vopson z University of Portsmouth predložil dôkazy podporujúce hypotézu simulácie. Simulačná hypotéza naznačuje, že celý náš vesmír a realita by mohli byť len ilúziami hyper-zlepšenej reality. Nedávny vývoj v oblasti informačnej fyziky „zdanlivo podporuje túto možnosť“ v tom, že fyzický svet sa skladá z kúskov informácií.
Vopson ide ešte ďalej, keď tvrdí, že informácie môžu mať fyzickú hmotnosť a môžu byť kľúčovou súčasťou vesmíru. Myslí si, že informácia by mohla byť to, čo nazývame „temná hmota“, čo je záhadná látka, ktorá tvorí asi tretinu vesmíru. V roku 2022 fyzik objavil nový princíp nazývaný druhý zákon infodynamiky. Uvádza, že v systéme izolovanej informácie má množstvo neporiadku tendenciu zostať rovnaké alebo sa v priebehu času zmenšovať. V podstate existuje nejaký mechanizmus, ktorý riadi chaos, nie je to náhoda.
Vopson chcel tento zákon otestovať a zistiť, či by mohol ďalej podporiť hypotézu simulácie. Aplikoval tento princíp na rôzne oblasti, ako je genetika a kozmológia, a zistil, že zákonitosti symetrie vesmíru by sa dali vysvetliť pomocou tejto myšlienky.
„Princípy symetrie zohrávajú dôležitú úlohu vzhľadom na prírodné zákony, ale doteraz sa len málo vysvetľovalo, prečo by to tak mohlo byť,“ dodal. „Moje zistenia ukazujú, že vysoká symetria zodpovedá stavu s najnižšou informačnou entropiou, čo potenciálne vysvetľuje príklon prírody k nej.“ Príroda uprednostňuje poriadok a organizáciu.
Dr. Vopson vysvetlil, že spôsob, akým príroda redukuje dodatočné informácie, je podobný tomu, ako sa počítač zbavuje nepotrebného kódu, aby ušetril miesto a „optimalizoval spotrebu energie“. Táto myšlienka „podporuje myšlienku, že žijeme v simulácii“.
Vopson vymyslel aj experiment, ktorý by konečne vyriešil záhadu, či sme v simulácii. Vo vyhlásení z decembra uviedol: „Ak sú informácie kľúčovou zložkou všetkého vo vesmíre, dávalo by zmysel, že ich riadi obrovský počítač. Za predpokladu, že vesmír je skutočne simulácia, potom musí obsahovať množstvo informácií skrytých všade okolo nás. Vymyslel som experiment, ktorý navrhuje spôsob, ako extrahovať tieto informácie, aby som dokázal, že tam sú.“
Jeho experiment je založený na myšlienke, že informácia má fyzickú prítomnosť a že aj tie najmenšie častice majú svoju vlastnú „informačnú DNA“. „Informačný obsah častice môžeme zmerať tak, že ju vymažeme. Ak z častíc vymažeme informácie, môžeme sa potom pozrieť na to, čo z nich zostalo.“
Zdroj: uniladtech.com.
Zdroj Foto: freepik.com.
