Právnik radí

Právna úprava reklamy je obsiahnutá v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon definuje reklamu a požiadavky na ňu, rovnako aj štátny dozor nad reklamou. Reklama je právne definovaná ako predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.

Zákon definuje aj to, čo sa za reklamu nepovažuje, napríklad značenie sídla právnickej osoby, označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou, označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa povinne musia na nich uvádzať, ani povinné zverejnenie hospodárskych údajov (výročné správy a pod.).

V súvislosti s nedávnymi zmenami v zákonoch na ochranu spotrebiteľa došlo aj k zmene požiadaviek na reklamu. V súčasnosti reklama nesmie:

a) obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,

b) propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas,

c) prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,

d) prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín bez toho, aby sa na škodlivosť výslovne a zreteľne neupozornilo,

e) ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana,

f) prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov,

g) využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie),

h) obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,

i) odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,

j) zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu,

k) zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin alebo zobrazovať ich v nebezpečných situáciách.

Z textu zákona síce vypadol zákaz skrytej a klamlivej reklamy, ale tú zakazujú osobitné predpisy. Skrytá reklama sa považuje vždy na nekalú obchodnú praktiku podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a klamlivá reklama sa považuje podľa § 45 Obchodného zákonníka za nekalú súťaž.

Z hľadiska adresáta reklamy je dôležité vedieť, že ju nemožno šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich používateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta alebo ak je v rozpore s dobrými mravmi, prezentuje produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, alebo ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.

Orgánom dozoru nad reklamou je okrem špecifických prípadov (reklama potravín, liekov, veterinárnych prípravkov, kozmetiky, výživových doplnkov a pod.) Slovenská obchodná inšpekcia. Za porušenie zákona o reklame možno uložiť pokutu do 166 000 eur. V prípade šírenia reklamy adresátom, ktorí ju odmietli, alebo bez ich súhlasu je pokuta obmedzená sumou 66 400 eur.