Správame sa zodpovedne v digitálnom priestore?
Hlavným „pracovným pomerom“ je mobilný telefón, deti nekontrolujeme a nemáme problém zdieľať pracovné notebooky
Slovenské domácnosti masívne používajú inteligentné zariadenia. Čo sa týka celkového počtu inteligentných zariadení, vedú domácnosti, kde sú študenti. Uviedli tak respondenti v reprezentatívnom prieskume, ktorý realizovala agentúra AKO na základe zadania Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Absolútna väčšina ľudí prevádzkuje doma niektorý typ inteligentného (tzv. SMART) zariadenia. Najviac používanými zariadeniami sú mobily s prístupom na internet (91,5%), v domácnostiach narástol počet inteligentných televízorov (61,7%). Narástol počet hodín trávených používaním mobilného telefónu – na viac ako 6 hodín denne.
“Vyšší počet inteligentných zariadení však znamená viac vstupno-výstupných bodov siete a teda vyššiu pravdepodobnosť potenciálnych hrozieb,” uvádza Ivan Makatura, generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Medzi najčastejšie zdieľané zariadenia s ostatnými členmi rodiny pritom patrí pracovný notebook. Až 28% opýtaných zdieľa s rodinou pracovný prenosný počítač a takmer 32% respondentov zdieľa pracovné tablety. Súkromný mobilný telefón však naopak nezdieľa až 84,9% opýtaných.
Sme zodpovední voči našim deťom?
Respondenti s deťmi do 18 rokov uvádzajú nadpriemerný počet inteligentných zariadení, takže výskumný tím sa sústredil na otázku, ako rodičia chránia deti pred kybernetickými hrozbami. Z odpovedí na otázku používania nástrojov na kontrolu detí v digitálnom priestore vyšlo, že až dve tretiny rodičov deti vôbec nekontroluje. Z 30,7% opýtaných, ktorí uviedli, že deti kontrolujú, uviedlo len 39,3% využívanie monitorovacieho režimu (tzn. kontrola navštevovaného obsahu) a 25,9% reštriktívny režim (tzn. obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9%.
Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky, vykonaným v roku 2023, ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov. Odborníci sa zhodujú na priestore pre ich edukáciu. „V situácii, keď rodičia komunikujú so svojimi deťmi stále menej a zároveň deti držia tempo s novými technológiami ľahšie ako ich rodičia, je asi prirodzené, že časť rodičov na kontrolu svojich detí rezignuje,“ upozorňuje Václav Hřích, výkonný riaditeľ prieskumnej agentúry AKO.
Čo si o svojich digitálnych zručnostiach myslíme?
Polovica opýtaných uviedla, že majú len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie mailov). Základné digitálne zručnosti však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní, kde pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potencionálny priestor pre útočníka. Iba 8,5% opýtaných totiž tvrdí, že poznajú metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať.
Overujeme informácie?
Najmenej overujeme informácie, uvedené v novinách a časopisoch (62,9%), tlačových agentúrach (62,4%) a televíznom spravodajstve (62,3%). Kritickejšie pristupujú opýtaní k zdieľaným informáciám na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1%. Len pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje zdieľaný obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.
Poznateľnosť pojmov hrozieb a opatrenia
Čo sa týka znalosti hrozieb v kybernetickej bezpečnosti, najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je SPAM – stretlo sa s ním viac ako 90% opýtaných. Za ním nasleduje CLOUD, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. „Nedostatočná úroveň digitálnych zručností a neznalosť podstaty hrozieb generuje množstvo kyberbezpečnostných rizík,” vysvetľuje Ivan Makatura.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne totiž narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa AI obávajú z 39,4% na 50,5%.
Takmer dve tretiny opýtaných uviedlo, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. Oproti minulému roku sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú.
Najmladší (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, t.j. uplatňujú vyššiu úroveň „kybernetickej hygieny“ ako skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o IKT a kybernetickej bezpečnosti.
„Profesionálne prieskumy stavu kybernetickej bezpečnosti poskytujú neoceniteľné údaje o tom, ako je spoločnosť vybavená digitálnymi technológiami a akým spôsobom ich používa. Získané dáta slúžia ako základ pre vytváranie efektívnych stratégií ochrany, vrátane programov zvyšovania povedomia,” uzatvára hodnotenie prieskumu v širokej verejnosti Ivan Makatura.
***
Štatút národného koordinačného centra v Slovenskej republike má Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti. Medzi jeho úlohy patrí aj identifikácia a riešenie profesionálnych výziev v jednotlivých odvetviach a podpora komunity kybernetickej bezpečnosti. Je súčasťou európskej siete pod kuratelou Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií.
Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia za ne nepreberá žiadnu zodpovednosť.
Úvodný obr zdroj: rawpixel (pixabay.com)
