Stromy a pôda neabsorbovali vlani takmer žiadny CO₂

Ľudská činnosť, ako napríklad spaľovanie uhlia, ropy alebo zemného plynu, vedie k produkcii uhlíka, ktorý sa následne môže zachytávať v atmosfére a prispievať k zmene klímy. Ako je známe, oceány, lesy, trávnaté plochy a pôda na Zemi absorbujú veľkú časť uhlíka v atmosfére, čím pomáhajú regulovať klímu Zeme. Ako ľudia začali vypúšťať viac emisií, aj rastliny začali absorbovať viac oxidu uhličitého, ktorý im umožnil rásť rýchlejšie.

Tisíce rokov bolo uvoľňovanie uhlíka pre rastliny žijúce v relatívne stabilnej klíme na Zemi zvládnuteľné. S rastúcimi teplotami a pokračujúcim rozvojom poľnohospodárstva sa však misky váh nakláňajú nesprávnym smerom. Medzinárodný tím výskumníkov z Číny, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka v spoločnom dokumente poukázal na to, že rok 2023 bol najteplejším zaznamenaným rokom a že lesy, rastliny a pôda neabsorbovali takmer žiadny uhlík.

Začiatkom tohto roka sa v dokumente, ktorý sa zaoberal absorpciou uhlíka, zistilo, že hoci celkové množstvo uhlíka absorbovaného lesmi v rokoch 1990 až 2019 bolo stabilné, v jednotlivých regiónoch boli viditeľné rozdiely. Na území Ruska, Škandinávie, Kanady a Aljašky, kde sa rozprestierajú tzv. boreálne lesy, sa zistilo, že absorpcia klesla o viac ako tretinu v dôsledku vplyvov súvisiacich s klimatickou krízou vrátane požiarov a klčovania pôdy na ťažbu dreva. Predpokladá sa, že okrem sucha v Amazónii a v niektorých častiach trópov prispeli k minuloročnému kolapsu zachytávania uhlíka aj horúce podmienky v boreálnych lesoch.

Aj keď sú predbežné údaje z roku 2023 znepokojujúce, je možné, že porucha v zachytávaní uhlíka by mohla byť dočasná a nastane náprava, ak sa zníži vystavenie suchám a požiarom. Môžeme sa spoľahnúť aj na to, že oceán absorbuje určité emisie uhlíka, ale to zase vedie k zvýšeniu teploty morí.

Zdroj: unilad.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}