Vedci vytvorili živú myš implantovaním génu z predchodcu zvierat

Medzinárodný tím výskumníkov vytvoril myš pomocou starodávnych genetických komponentov, ktoré predchádzali životu zvierat. Konkrétne výskumníci vytvorili kmeňové bunky schopné vyvinúť sa do živej, dýchajúcej myši. Kmeňové bunky boli vytvorené pomocou jednobunkového organizmu zo spoločného predka, predchodcu zvierat. Tento pozoruhodný úspech vrhá svetlo na evolučný pôvod mechanizmu kmeňových buniek a otvára nové možnosti pre regeneratívnu medicínu a vývojovú biológiu. 

Výskumníci z Queen Mary University v Londýne úspešne integrovali staroveké gény do myších buniek, čím dokázali, že tieto prvotné genetické prvky môžu fungovať v moderných živočíšnych systémoch. Zavedením génu z jednobunkových organizmov do myších buniek vytvorili kmeňové bunky schopné prispieť k vývoju živej myši.

Tím pod vedením Dr. Alexa de Mendozu v spolupráci s výskumníkmi z Hongkonskej univerzity vstrekol laboratórne indukované kmeňové bunky vytvorené z génov nájdených v choanoflagelátoch, jednobunkových organizmoch príbuzných živočíchom, do vyvíjajúcich sa myších embryí. Viedlo to k vzniku chimérických myší, ktoré vykazovali znaky darcovského embrya aj vnesených kmeňových buniek.

Tieto myši mali čiernu srsť a tmavé oči, čo potvrdzuje aktívnu úlohu starobylých génov v normálnom vývoji. Choanoflageláty sú najbližší žijúci príbuzní zvierat, ktorí obsahujú kľúčové proteíny (Sox a POU) s potenciálom vyvinúť sa v akýkoľvek bunkový typ u cicavcov.

Tieto proteíny, ktoré viažu DNA a regulujú expresiu génov, využívali jednobunkoví predkovia na funkcie, ktoré sa neskôr stali neoddeliteľnou súčasťou vývoja živočíchov. Rozlúštením toho, ako tieto prapôvodné gény prispievajú k vývoju, môžu vedci vyvinúť účinnejšie terapie kmeňových buniek a zlepšiť techniky tkanivového inžinierstva. Tieto poznatky môžu viesť k inovatívnej liečbe rôznych ochorení a zranení.

Zdroj: animalsaroundtheglobe.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}