Čo sú vákuové bomby a ako sa dajú porovnať s jadrovými zbraňami?

História vákuových bômb siaha do polovice 20. storočia. Termobarické bomby pracujú s dvoma výbušnými náložami, pričom prvá vybuchne pri náraze a vytvorí zmiešaný oblak vzduchu a paliva. Druhá bomba potom exploduje a zapáli zmes, čím vytvorí rozsiahlu ohnivú guľu a vtiahne okolitý kyslík, čím spôsobí ďalšiu deštrukciu – odtiaľ pochádza označenie vákuová bomba. Často sa používajú v husto obývaných oblastiach na ničenie stavieb aj ľudí.

Mohli by sme sa pýtať, ako sa dajú vákuové bomby porovnať s oveľa známejšími a obávanejšími jadrovými zbraňami. Jadrové bomby (nezamieňajte si ich s termonukleárnymi zbraňami) boli neslávne známe v 40. rokoch 20. storočia počas druhej svetovej vojny a podobne ako prakticky všetky ostatné formy vojnovej techniky prešli v priebehu rokov mnohými zmenami. Hoci sa od 40. rokov nepoužívali vo vojnových situáciách, krajiny na celom svete ich stále testovali a skladovali, pričom hrozilo, že ich použijú v okamihu, keď sa medzinárodné napätie zvýši.  

Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma typmi bômb je v ich výťažnosti alebo energii uvoľnenej pri výbuchu. Najvyššia termobarická zbraň, ruský „otec všetkých bômb“, vykazovala pri testovaní v roku 2007 výťažnosť 44 ton. Pritom napríklad súčasné jadrové bomby v Spojených štátoch sa pýšia výťažnosťou od 50 000 ton do 1,2 megatony. Niektoré z najsilnejších jadrových bômb, ktoré boli kedy odpálené, dokázali tieto čísla aj prekonať.

Vákuové bomby tiež vydržia dlhšie ako ich jadrové náprotivky, pokiaľ ide o trvalú palebnú silu. Na rozdiel od termobarických výbuchov však jadrové výbuchy vytvoria rádioaktívny spad, čím sa miesta detonácií stanú neobývateľnými. Napriek rozdielom z hľadiska spôsobu vzniku výbuchu, jeho priebehu a spôsobených škôd aj jadrové, aj termobarické zbrane sú zlé. No ukazujú, aký technologický pokrok dokáže vojna motivovať.

Zdroj: slashgear.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}