Vedcom sa podarilo uložiť 10 000 GB dát do molekúl DNA a zasa ich prečítať
Očakáva sa, že v roku 2020 bude celý digitálny svet obsahovať 44 biliónov gigabajtov dát, ktorých uskladnenie môže spôsobiť problémy. Keďže život sám vytvoril DNA, ktorá účinne ukladá všetky druhy informácií o fungovaní živého systému, navyše je to veľmi kompaktné a veľmi trvanlivé úložisko, vedci prišli s myšlienkou využiť DNA aj na uchovávanie digitálnych dát.
Výskumníci z Washingtonskej univerzity a Microsoftu vyvíjajú jeden z prvých kompletných systémov na ukladanie digitálnych dát do DNA. Chcú v podstate adaptovať DNA na použitie na ukladanie obrázkov, videí a dokumentov na stovky či tisíce rokov.
Tím zložený z odborníkov z oblasti bioinžinierstva, výpočtovej techniky a elektroniky dokázal kódovať dáta zo štyroch obrazových súborov do nukleotidových sekvencií fragmentov syntetickej DNA. Dosiahlo sa to premenou dlhých reťazcov jednotiek a núl z digitálnych dát do štyroch stavebných blokov sekvencie DNA (adenín, guanín, cytozín a tymín). Syntetizované molekuly DNA boli potom dehyd ...
Článok je uzamknutý
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH
Článok je uzamknutý
Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu pre predplatiteľov. S digitálnym predplatným už od 10 € získate neobmedzený prístup k uzamknutému obsahu na celý rok. Objednať si ho môžete TU. Ak ho už máte prihláste sa TU
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH