Veľký test 20 pamäťových kariet microSDXC
Starší štandard SDHC vo formáte micro je v súčasnosti už celkom slušne vytláčaný SDXC (XC – eXtended Capacity). Je to hlavne z kapacitných dôvodov, pretože možnosti záznamu videa a fotiek vo veľmi vysokom rozlíšení prenikajú už i do malých mainstreamových zariadení. S tým sú späté i vyššie výkonnostné požiadavky. Objemnejšie dáta musia tiecť obojstranne rýchlejšie – pri zapisovaní i čítaní. Nevhodne zvolená karta vie byť poriadna brzda.
Na tradičné rozdeľovanie do class 2 až 10 zabudnite, teraz sú všetky karty UHS (ultra high speed) s novými triedami U1 (to značí minimálne podstatne pomalší zápis) a U3, čo je však dosť hrubá kategorizácia. Aby sme nastolili v súčasnej ponuke poriadok a aby ste si vedeli vybrať čo najlepšie, otestovali sme dvadsať rôznych modelov. Zastúpený je pestrý mix trinástich značiek. Niektoré máme dvakrát, vo výkonnejšom a lacnejšom (pomalšom) vyhotovení. Všetky vybrané modely majú kapacitu 64 GB a súčasťou príslušenstva je veľkoformátový adaptér do SD, vďaka ktorému môže karta pendlovať medzi najrôznejšími zariadeniami.
Ako testujeme
Metodika je postavená na praktických testoch. Sekvenčné čítanie a zápis testujeme za pomoci presunu rôzne veľkých blokov dát do/z RAM disku. Jednotlivé časy meriame na stopkách, surové hodnoty potom jednoducho prevedieme na rýchlosť v megabajtoch za sekundu. Na účely testovania sme vybrali tri typy balíčkov. Prvý z nich obsahuje celistvé súbory s veľkosťou 1 – 2 GB, na ktorých zistíme maximálne prenosové rýchlosti. Výsledky z týchto meraní budú zaujímať najmä kameramanov.
Menšia zložka pozostáva z 5 – 10 MB, čo je typické rozmedzie pre štandardné komprimované fotografie. Veľkostný skok je to síce výrazný, no výkonnostný rozdiel nie je až taký priepastný ako pri menších súboroch v zostave 427 – 1235 kB. To už rýchlosti padajú na polovičné, tretinové, ba až štvrtinové. Najväčšie utrpenie je to vždy s maličkými dátami (12 – 59 kB) dokumentového charakteru. Pre tých, ktorí používajú pamäťovú kartu ako úložisko pre aplikácie, je dôležité brať ohľad na oneskorenie náhodného prístupu. Hrali sme sa aj s meraním spotreby pomocou odčítania priamo z portu USB. Rozdiely sú však zanedbateľné a pri celkových zmenách odberu nie sú ani úplne presné, preto ich v tabuľke neuvádzame. Vedzte však, že slabšia karta neznamená vždy nižšiu energetickú náročnosť. Výkonnostné testy sú pre vyššiu presnosť dvakrát opakované. Jednotlivé pamäťové karty sú usporiadané zostupne podľa výkonu (na titulnom obrázku zľava doprava, kde v druhom rade je už tá pomalšia polovica).
Hodnotenie
O konečnom umiestnení rozhodujú výsledky čiastkových testov, ktoré vždy klasifikujeme a určujeme v nich umiestnenie. Tak nám vznikne desať údajov ku každej karte a v súčte pri záverečnom zhrnutí celkové poradie. To vypovedá o relatívnej priemernej výkonnosti, z výsledkového hárka však pohodlne vyčítate aj správanie sa kariet pri konkrétnom použití. Na lepšiu prehľadnosť vás neminie naša slovná interpretácia. A aby to bolo napínavejšie, pôjdeme od najpomalšej k najrýchlejšej.
Najhoršie obstál lacnejší z dvojice modelov Kingston, ktorý sa predáva za rovnakú či dokonca vyššiu cenu ako množstvo výkonnejších kariet. V kamenných predajniach určite narazíte na tento model so značkou silného mena, od nás však už viete, že sa príliš neoplatí. Podpriemerné (to je v tomto prípade lichôtka) výsledky podáva iba pri práci s veľmi malými súbormi a úplne tragická nie je ani prístupová doba. Ak hľadáte lacnú kartu, ale s podmienkou rýchleho čítania, naskytajú sa hneď tri možnosti – svoje želiezko v ohni má Verbatim, Patriot aj Intenso. Testované modely týchto značiek sú si veľmi podobné, ibaže Patriot je trochu pomalší v zapisovaní fotiek a úplne zlyháva (po prenesení zhruba 37 MB prepad na 10 kB/s) pri zápise najmenších súborov. Verbatim má z tejto trojice zase najsvižnejšiu prístupovú dobu. Intenso sa podobá jednej z kariet Emtec ako cez kopírku. V neprospech Emtecu však hrá podstatne vyššia, veľmi nevýhodná cena. Miniduel Lexaru a Samsungu Evo, teda modelov s nízkou rýchlosťou čítania, ale rýchlejším zápisom než pri kartách na 18. – 16. mieste, vyhráva tesne Lexar, ktorý zvýhodňuje najmä rýchle čítanie náhodných 512-bajtových blokov (opačným smerom, teda zápisom je však na chvoste).
Najlacnejšie, ale nie najpomalšie zastúpenie má Pretec. Rýchlosť čítania má v rámci svojej cenovej kategórie naozaj vynikajúcu – práve to ho vytiahlo, pozor však na pomalý, takmer najpomalší zápis. Silicon Power z radu Elite je veľmi pekne vyvážená karta a ponúka výrazne lepší pomer cena/výkon než lacnejší z testovaných variantov firmy Sony. Pozoruhodný úkaz sú karty Adata deliace sa o deviatu priečku – XPG v priemere vyšlo úplne rovnako ako Premier Pro, na nerozoznanie sú aj v čiastkových meraniach. Identické je i osadenie čipmi MLC. Premier Pro je však o poznanie lacnejší, čo robí z XPG nepredajný kus. Vode, vysokým mínusovým i plusovým teplotám odoláva ako väčšina. V každom prípade zápis obidvoch kariet je výborný. Rýchlosť zápisu je, naopak, slabina inak dobre umiestneného Transcendu. Rýchlejšia karta Emtec sa u nás (aspoň zatiaľ) nepredáva. Nič exkluzívne však neponúka.
Ako jediná v kartónovej škatuľke, vzbudzujúcej dojem luxusného tovaru, prišla najdrahšia karta Samsung Pro Plus. Tá však má dva problémy. Keď sa pozriete, koľko stojí absolútna výherkyňa a koľko na ňu Samsung stráca, určite nepoteší vyššia cena. A ani to, že má z nepochopiteľných dôvodov extrémne pomalý prístup náhodného ukladania, čo nehrá do karát aplikačnému použitiu. O chybný kus vzhľadom na ostatné, zdá sa, že korektné, výsledky zrejme nepôjde.
Sony druhou kartičkou s minimálnym príplatkom dokazuje, že má v repertoári aj cenovo zaujímavé modely, špičková je už i rýchlosť zápisu, no vo výsledku to na ocenenie stále nestačí. Prvý Tip redakcie získava až SanDisk Ultra za devätnásť eur. Zápisom síce neohúri, no čítanie má vzhľadom na ľudovú cenu bezkonkurenčné. Renomé si z bronzového stupienka obhájil nakoniec i Kingston – karte s označením SDCA3 sa už vyhýbať nemusíte.
Po Silicon Power Superior Pro si musíte zájsť do zahraničia, tuzemskí obchodníci ho v distribúcii nemajú. V skutočnosti o nič neprichádzajú, aj tak si ju rozmyslíte pri pohľade na výsledky (a cenu) SanDisk Extreme Pro. Maximálny zápis veľkých súborov má síce o chlp nižší než priamo konkurujúce karty Sony a Emtec, ale s menšími blokmi sa drží na vyšších číslach a dominuje vo všetkom ostatnom. A pritom vám peňaženku nevyprázdni.
Osobitnou kapitolou sú testy spotreby. Najvyššia je, pochopiteľne, pri maximálnych prenosových rýchlostiach, preto sme testovali pri čítaní a zápise gigabajtových súborov.
Pred čítačkou Akasa AK-CR-08BK, ktorú používame na testovanie, je na port USB zapojený ešte detektor hodnôt napätia a prúdu EzReal KW-203. Je však dôležité poznamenať, že výrazne škrtí priepustnosť, vysoké vstupné hodnoty sa oproti výstupným značne líšia. Výsledky sú preto síce mierne skresľujúce, no napriek tomu stoja za pozornosť.
Čítanie je vo všeobecnosti vždy o málinko úspornejšie než zapisovanie. Vzájomné rozdiely čítania sa medzi kartami však príliš neprejavujú a často sme namerali rovnakú hodnotu, spolu s režijnou prevádzkou čítačky kariet obvykle 0,65 mW. Nižšie hodnoty sú pri Sony (U1) a Pretec, konkrétne 0,6 mW. Tieto karty majú ešte stále vysoký výkon čítania. Najmenej sme namerali podľa očakávaní pri najpomalších – pri Kingstone (U1) 0,55 mW a 0,5 mW pri Lexare a Samsung Evo.
Väčší rozptyl je pri zápise (0,65 – 0,89 mW). Tu znovu prekvapil SanDisk Extreme Pro. Výkon má najvyšší, ale spotrebu priemernú, o desatinu wattu nižšiu než majú Adaty. A dokonca pri podstatne vyššej rýchlosti nižšiu než pomalší stajňový kolega Ultra. Táto karta je z testovaných úplne najnáročnejšia a ani jej pomalší zápis nič nemení na tom, že je za svoju cenu perfektná.
Nech je tak či onak, rozdiely vo výdrži svojich zariadení v praxi nemáte šancu poznať. Z technologického hľadiska však ešte rozhodne stojí za zmienku vynikajúca efektivita zápisu pri Samsung Pro Plus. Spotrebu má na úrovni lowendových modelov, výkon sa však blíži špičke.
Záverečné odporúčanie
Na bežné použitie, teda natáčanie videa vo full HD a príležitostné fotenie nemusíte priplácať za drahšie karty. Plnohodnotnú službu ponúka aj (13.) Lexar, dokonca je to vďaka najrýchlejšiemu zápisu za svoju cenu široko-ďaleko najlepšia voľba. Na manipuláciu s RAW či dokonca videom 4K už však vhodný nie je, tu má zmysel uvažovať o Sony SR64UXA. Komplexne je univerzálne najvhodnejšia SanDisk Extreme Pro. Pokiaľ obsah s veľmi vysokým dátovým tokom nevytvárate, ale iba konzumujete, nepotrebujete viac než ďalšieho z pretekárov SanDisku, model Ultra.
Tip redakcie
• SanDisk Extreme Pro (SDSQXXG-064G-GN6MA)
• SanDisk Ultra (SDSQUNC-064G-GN6MA)
Za dodanie testovaných vzoriek ďakujeme obchodom extremecomp.sk a datacomp.sk.
Zobrazit Galériu
