Životný cyklus vášho digitálneho ja sa nezačína narodením a nekončí smrťou
Vaša prítomnosť na internete vytvára často veľmi výraznú digitálnu stopu. Éra sociálnych sietí a oversharingu vniesla do celého prostredia nové pravidlá a dátový odtlačok človeka sa objavuje ešte pred tým, než sa vôbec narodí, a zostáva po ňom v sieti aj po jeho smrti. Ako veľmi sa digitálna stopa môže rozrásť a ako ju rozumne udržať pod kontrolou?
Výrazné začlenenie internetu do spoločnosti sa prejavuje v mnohých oblastiach nášho života. Jedna z tých vecí, s ktorou sa stretávame denne a často si neuvedomujeme všetky jej dôsledky, je naša vlastná digitálna stopa. Nemáme pritom na mysli špehovanie používateľov zo strany tajných služieb a reklamných spoločností, ale dátový obsah, ktorý si viac-menej dobrovoľne vytvárame. Ide teda napríklad o veľké množstvo pošty v našich e-mailových schránkach, ktoré pri ich súčasnej veľkosti len málokedy premazávame, súbory na cloudových úložiskách a takisto nepreberný zástup informácií a fotografií dostupných na sociálnych sieťach.
Tento internetový tieň má vlastný životný cyklus, ktorý sa dnes už pre mnohých ľudí začína skôr, než sa sami vôbec narodia, a pokračuje nezriedkavo ešte dlho po ich smrti. Jeho právoplatný majiteľ tak z pochopiteľných dôvodov nemá nad ním vždy kontrolu. Situácia však nie je vždy ideálna ani v bežnej časti cyklu, keď s ním vlastník priamo manipuluje. Na vine môžu byť nejasné alebo neprestajne meniace sa podmienky používania jednotlivých služieb, prehnaná otvorenosť a nadmerné zdieľanie (ktoré dotyčný potom ľutuje) alebo jednoducho nezáujem a ignorovanie záležitostí tohto typu. Ak v súvislosti s internetovým tieňom hovoríme o ľudskom živote, nie vždy to znamená dobu 70 či 80 rokov. Niektorí z nás také šťastie skrátka nemajú a ich hodiny sa môžu zastaviť hoc aj v štvrtine tohto času. Aj napriek tomu, že masové používanie internetu má za sebou prakticky len dvadsať rokov života, kompletným cyklom už prešlo obrovské množstvo používateľov. Súčasná generácia, ktorá sa rodí v dobe rozšírenia sociálnych sietí, sa však so všetkými nástrahami a dôsledkami stretne v plnej miere.
Štart prostredníctvom nadšeného rodiča
Drvivá väčšina dospelých ľudí si svoju digitálnu stopu v rámci internetu začala vytvárať sama, ale súčasné malé deti tento luxus už zväčša nezažijú a svoju digitálnu stopu zdedia. Tento fakt dobre vidieť napríklad na situácii s fotografiami. Kým ukázanie detských záberov súčasných tridsiatnikov ešte obyčajne vyžaduje vytiahnutie zaprášenej škatule spod postele alebo starého fotoalbumu zo skrine, pri mladších ročníkoch už to znamená nazretie do priečinka či webovej galérie. Pokiaľ je dieťa malé v dobe sociálnych sietí, postačí otvorenie facebookového profilu rodiča. Stena príspevkov je totiž nezriedkavo použitá ako nástenka dokumentujúca takmer každý deň života dieťaťa. Skreslená optika milujúceho rodiča dokáže považovať za dôležitú aj tú najnezaujímavejšiu a najnepodstatnejšiu grimasu, pózu či udalosť. Vrcholom všetkého je verejne prístupný profil, ktorý vysiela život dieťaťa do sveta ako reality show.
Situácia sa však nedá jednoducho generalizovať a rodičia si dôsledky takéhoto konania v drvivej väčšine prípadov aspoň čiastočne uvedomujú. Jedna z najaktuálnejších podrobných štúdií na túto tému je A Digital Footprint From Birth od Priye Kumarovej z Michiganskej univerzity (2014). Kumarová sa venovala návykom matiek vo veku 25 až 39 rokov, a hoci sa z jej štúdie nedajú vyvodzovať univerzálne závery, ponúka dobrý náhľad do tejto problematiky. Sociálne siete sú vo vyspelej časti sveta mimoriadne populárne, pričom u nových matiek je aktivita v týchto službách ešte o 85 % pravdepodobnejšia než u bežného používateľa internetu. Vo väčšine prípadov sociálna sieť matkám poskytuje prístup k radám a psychologickej podpore, pričom im pomáha v raste sebavedomia v súvislosti s novými aktivitami rodičovstva. V USA nahráva fotografie svojich detí na Facebook 98 % nových matiek a 83 % nových otcov.
Súčasné deti to môžu mať s budúcou ochranou svojho súkromia na internete v problematické. Stačí na to bezstarostná facebooková mama...
Postoje jednotlivých rodičov sú neprekvapivo diametrálne odlišné. Kým niektorí sa rozhodli držať identitu svojho dieťaťa v internetovej anonymite a šíria digitálne fotografie len najbližším,napríklad formou odkazu na privátne úložiská, iní si hlavu príliš nelámu. Štúdia uvádza príklad ženy, ktorá za prvých pár mesiacov od narodenia svojho dieťaťa zverejnila na sociálnych sieťach dovedna 15 000 fotografií. Väčšina rodičov si však neželá, aby fotografie ich detí boli verejne dostupné, a snažia sa zachovať prístup k nim len pre najbližšiu rodinu a priateľov. Tieto postoje však v digitálnej dobe nie je ľahké udržať. V štúdii sa objavil prípad ženy, ktorá sa s manželom dohodla, že fotografie svojho dieťaťa na Facebook nenahrá a namiesto toho použije len cloudové úložisko, na ktoré e-mailom pošle odkaz priateľom a rodine. Aj keď rodičia vyjadrili svoje želanie o nezdieľaní fotografií nikde inde, v priebehu pár dní sa niektoré fotky objavili aj na Facebooku v profiloch svokry a švagrinej. V čase, keď snímky existovali len vo fyzickej forme, rodičia nemali problém s udržaním plnej kontroly nad ich šírením, málokedy sa teda dostali k niekomu nepovolanému. Táto kontrola pri digitálnej informácii obvykle padá a najmä starší ľudia majú občas problém pochopiť, že ukázať fotku na internete davu ľudí nie je to isté ako vytiahnuť fyzickú fotku z peňaženky a pochváliť sa ňou.
Väčšina účastníčok štúdie používala Facebook nastavený tak, aby sa ich fotografie a príspevky zobrazovali len priateľom. Niektoré z nich však používali nastavenia viditeľnosti pre „priateľov mojich priateľov", zatiaľ čo iné mali účty celkom otvorené verejnosti a nepovažovali to za problém. V jednom prípade matka uviedla, že používa nastavenie len pre priateľov, ale pri kontrole tohto stavu zistila, že jej účet bol nastavený ako verejný. Dve tretiny žien vyjadrili frustráciu nad tým, že Facebook nastavenia súkromia neustále upravuje a majú problém udržať krok so stále sa meniacimi podmienkami služby. Niektoré z nich pritom vyjadrili obavy, že dôležité nastavenie prehliadnu.
Vytváranie digitálnej stopy dieťaťa závisí od toho, aké fotografie sa rodičia rozhodnú zverejniť a na akých sociálnych sieťach to vykonajú. Takmer polovica účastníčok štúdie zverejnila ultrazvukové snímky svojho dieťaťa na Facebooku, a tak sa vytváranie jeho digitálnej stopy začína ešte pred narodením.
Dnes 7-ročný Sammy je známy na internete ako „Success Kid". Stačilo, aby jeho mama nedbala na jeho súkromie.
V čase, keď dieťa začína vytvárať vlastné sociálne profily a zriaďovať si vlastnú e-mailovú adresu, preberá nad svojím digitálnym tieňom opraty. V tomto čase sa však už po zadaní jeho mena alebo mena jeho matky do internetového vyhľadávača môžu zobraziť jeho fotografie v mladšom veku. Takáto situácia môže byť mimoriadne frustrujúca najmä v súvislosti so šikanovaním, prípadne ak sa niekto nedobrovoľne stane tvárou internetového memu. Fotka sa skrátka môže dostať do nepravých rúk a stačí, aby bol výraz dieťaťa dostatočne osobitý, a stane sa podkladom na pridávanie rôznych zábavných textov, ktoré zaplavia internet v miliónoch kópií. Dobrý príklad je fotografia známa pod prezývkou Success Kid, ktorá zobrazuje 11-mesačné dieťa menom Sammy. Jeho mama fotku zverejnila na svojom profile na Flickri. Odvtedy si fotka žije vlastným životom a stala sa podkladom pre vtipné nápisy o úspechoch. Dieťa má dnes 7 rokov.
Primárna životná fáza digitálnej stopy
Aj keď vás internetová doba v detstve nezastihla, neznamená to, že svoju digitálnu stopu ovplyvňujete nevyhnutne len vy. Je mimoriadne vhodné aspoň raz začas svoje meno alebo e-mailovú adresu zadať do vyhľadávača a skontrolovať nájdené výsledky. Aj keď si môžete byť istí, že žiadne svoje kompromitujúce fotky ste nikdy na internet nenahrávali, s hrôzou môžete zistiť, že váš kamarát sa podujal fotograficky zdokumentovať váš nedávny spoločný výjazd po nočných baroch, nahral fotky na svoj verejný facebookový profil a neváhal vás na každej z nich aj otagovať. Takéto výsledky hľadania vám môžu nepríjemne skomplikovať život napríklad v prípade uchádzania sa o novú prácu. Zadanie vášho mena do vyhľadávača človekom, ktorý s vami bude viesť pracovný pohovor, je totiž v súčasnosti celkom bežné. Nesústreďujte sa však len na fotografie, ale aj na texty. Ak nie ste na sociálnych sieťach príliš aktívni, môžete byť napríklad prekvapení tým, že na prvom mieste sa vo vyhľadávači zobrazí váš príspevok starý niekoľko rokov, ktorý ste napísali na nejakom obskúrnom diskusnom fóre a nešetríte v ňom nadávkami. Aby ste sa pred svojím potenciálnym zamestnávateľom sami neskompromitovali, uistite sa, že nie sú o vás dohľadateľné príspevky, v ktorých ohovárate svoju aktuálnu prácu či nadriadeného. Pre budúceho zamestnávateľa to môže byť indikácia, že by ste to robili aj vo svojej novej práci a firme tým uškodili. Nežiadaná „špionáž" zo strany vášho potenciálneho zamestnávateľa vám nemusí byť po chuti, ale z jeho strany ide o vcelku logickú vec. Príspevky, ktoré píšete, veci, ktoré „lajkujete", a fotky, ktoré zdieľate vy alebo za vás niekto iný, vypovedajú o vašej osobnosti a o tom, kto ste. Takáto informácia je pre zamestnávateľa skrátka cenná.
Správca neaktívnych účtov Googlu umožňuje vytvoriť digitálny ekvivalent závetu. Prezýva sa Google Death.
Pokiaľ sú vaše sociálne účty neverejné a snažíte sa svoje súkromie pred cudzími ľuďmi aspoň čiastočne chrániť, nezabudnite raz za čas skontrolovať ich nastavenie. Facebook a iné siete môžu zmeniť niektoré prvky aj niekoľkokrát do roka a nastavenia, ktoré ste používali pred časom, už nemusia byť prístupné. Ich ekvivalenty môžu byť pritom na základných hodnotách, ktoré sa vám nemusia páčiť. Okrem sociálnych sietí vytvára jednu z najvýraznejších digitálnych stôp hlavne účet Google. Jeho dáta síce môžu byť pre iné osoby uzavreté, oplatí sa ich však aspoň raz za čas skontrolovať. Ak sa chcete pozrieť, čo o vás Google roztrubuje do sveta v súvislosti s cielenou reklamou, skontrolujte po prihlásení odkaz V rámci účtu, ktorý používate na svojom smartfóne, môžete skontrolovať aj maps.google.com/locationhistory, kde si prezrite to, ako váš smartfón ohlasuje Googlu vašu aktuálnu polohu. Vaše „digitálne ja" vytvorené Googlom si môžete stiahnuť na adrese www.google.com/settings/takeout.
Nekontrolované informácie o vašej osobe vám vždy môžu spôsobiť nepríjemnosti. Ak máte pod svojím pravým menom účty na nejakých starých službách alebo sociálnych sieťach, ktoré už roky nepoužívate, zmažte ich. Služba alebo sieť môže byť po neúspechu predaná inému vlastníkovi aj s vašimi dátami, čo nemusí byť práve ideálne. Pokiaľ služba neumožňuje zmazanie účtu, prepíšte ho falošnými dátami. Nezabudnite, že spojenie s vašou osobou sa nemusí vykonať len menom, ale aj pomocou vašej e-mailovej adresy.
Vaša digitálna stopa môže v budúcnosti o vás prezrádzať viac, než si dnes pripúšťate. Do popredia sa vynára najmä súvislosť so systémami umelej inteligencie, ktoré sú založené na pokročilých neurálnych sieťach. Nejde pritom o žiadne sci-fi. V januári tohto roka publikoval výskumný tím z Cambridgeskej univerzity (Wu Youyou, Michal Kosinski a David Stillwell) akademickú prácu, v ktorej použil systém umelej inteligencie na odhadnutie ľudskej osobnosti na základe zberu jej „lajkov" z Facebooku. Na test použili viac ako 70 000 dobrovoľníkov. Osobnosť daného človeka bola vždy v základe určená podľa toho, ako sa sám v kontrolných otázkach ohodnotil, pričom výsledky boli obohatené o odpovede najbližších priateľov a rodiny. Pri následnom určovaní osobnosti boli neprekvapivo najúspešnejší partneri, ktorí pri ohodnotení svojej polovičky dosahovali priemernú koreláciu 0,58 bodu. Na druhom mieste skončili rodinný príslušníci (0,50), nasledovaní spolubývajúcimi (0,45), priateľmi (0,45) a kolegami z práce (0,27). Následne boli pre dané osoby spustené špeciálne navrhnuté počítačové modely založené na umelej inteligencii, ktoré hodnotenie osobnosti vykonávali na základe zozbieraných „lajkov" z Facebooku. Systému stačilo na prekonanie skóre kolegov z práce len 10 „lajkov". Úspešnosť priateľov a spolubývajúcich prekonal s využitím 70 „lajkov", rodinu so 150 a na najväčšiu výzvu v podobe životného partnera spotreboval v priemere 300 „lajkov". Jednoduchý test osobnosti nie je, samozrejme, všetko, čo sa o vás dá povedať, ale výsledky tejto štúdie vyzývajú na zamyslenie. Na základe vašej digitálnej stopy vás možno v budúcnosti budú poznať reklamné spoločnosti lepšie než vaši najbližší.
Strašenie zo záhrobia
Rýchly prechod na digitálnu komunikáciu v rámci jednej generácie spôsobil, že mnohé zvyklosti, postupy a dokonca aj zákony sa v mnohých ohľadoch stávajú neaktuálnymi. Jeden z prípadov, kde sa táto situácia prejavuje, je smrť, a to najmä v súvislosti so sociálnymi sieťami. Manipulovanie s digitálnou stopou zosnulého človeka je nezriedkavo problematické, pričom jej stále aktívne prejavy môžu vyvolávať v blízkych osobách výraznú citovú traumu. To, že nejde o tému, nad ktorou sa dá mávnuť rukou, vidieť dobre v prípade Facebooku, ktorý prevádzkuje viac ako 1,3 miliardy používateľských účtov. Za deväť rokov jeho verejného celosvetového pôsobenia totiž zomrelo viac ako 30 miliónov jeho používateľov. Pri súčasnej veľkosti ide o viac ako 300 000 ďalších úmrtí každý mesiac, čo znamená okolo 10 000 denne a približne 420 každú hodinu. Okamžite po smrti danej osoby sa blízka rodina sociálnymi účtami, pochopiteľne, nezaoberá a účty si naďalej žijú vlastným „duchárskym" životom. Môžu na nich pribúdať príspevky od iných osôb, niektoré herné aplikácie posielajú na stenu príspevkov svoje aktualizácie a fotografia zosnulého sa môže objavovať v ponúkaných kontaktoch na priateľstvo.
Po vašej smrti môže vaše digitálne ja naďalej žiť na internete vlastným životom
V súčasnosti zostáva po smrti osoby pomerne veľká digitálna pozostalosť, ktorá má rôzne formy. Ide napríklad o jeden alebo viac e-mailových účtov, ktoré sú plné súkromných a pracovných e-mailov, ďalej profil na Facebooku alebo iných sociálnych sieťach, ktorý obsahuje veľký objem správ a fotografií, ako aj účty v rôznych službách, kde môže mať osoba zakúpené napríklad množstvo elektronických distribúcií hier či kníh. Zákon myslí na to, kto zdedí financie z bankových účtov a sporenia, a takisto na to, komu pripadne fyzický majetok. No ako je to v prípade jeho digitálneho ekvivalentu? Situácia nie je jednoduchá a za posledné roky sa dostal do pozornosti médií prípad amerického vojaka, ktorý zahynul vo vojne v Iraku. V roku 2005 totiž jeho matka zohrala súdnu bitku o prístup do jeho e-mailového účtu na serveri Yahoo. V roku 2011 rozpútal debatu prípad mladého 15-ročného chlapca, ktorý spáchal samovraždu. Jeho rodičia podstúpili súdny proces trvajúci dva roky, v ktorom bojovali o prístup do jeho facebookového profilu, ktorý by im pomohol pochopiť kontext jeho smrti. V oboch prípadoch to napokon dopadlo v prospech pozostalých, ale takéto udalosti dobre poukazujú na neskúsenosť a nepružnosť firiem a súdov v súvislosti s týmito relatívne novými situáciami.
Facebook v minulosti odmietal zmazať profily zosnulých a ponúkal len možnosť transformácie na tzv. zvečnený účet (memorialization). Pri tejto premene sa obsah profilu zamkne a nebude žiadna možnosť sa doň prihlásiť ani ho modifikovať. Zoznam priateľov, nahrané fotky, odoslané príspevky či „lajky" tak zostanú už navždy nezmenené. Na časovej osi môžu pribudnúť nové príspevky od priateľov, ktorí tam môžu zanechať svoje kondolencie, a ktokoľvek môže zosnulej osobe poslať aj súkromnú správu (nikto z pozostalých k nej však nemá prístup). Facebook spočiatku tieto spomienkové účty zobrazoval len osobám, ktoré mal dotyčný v zozname priateľov. V minulom roku prišiel so zmenou, ktorú opísal ako „rešpektovanie želania zosnulého", pričom zvečnený profil sa naďalej zobrazuje podľa pravidiel, s akými bol prevádzkovaný za života danej osoby. Ak teda daná osoba mala všetky dáta verejné, budú dáta verejné aj v zvečnenej spomienke. Spomienkový účet sa však už nezobrazuje napríklad v súvislosti s odporúčanými priateľmi a takisto nijako nebude upozorňovať napríklad na narodeniny a iné udalosti. O zvečnenie účtu zosnulej osoby môžete požiadať v sekcii Centrum pomoci, kde treba zadať meno a dátum úmrtia. V súčasnosti už Facebook umožňuje účet zosnulého aj zmazať, čo je rozhodne pozitívna zmena. O zmazanie môže požiadať len najbližšia rodina, pričom musí predložiť nielen rodný list a úmrtný list danej osoby, ale aj súdne potvrdenie, že má právo konať v jej zastúpení. Štatistiky toho, čomu dávajú pozostalí prednosť, Facebook nezverejňuje. Keby bol preferovaný spomienkový účet, zaujímavé by to bolo najmä z dôvodu budúceho vývoja používateľskej základne. Pokiaľ totiž Facebook zostane relevantný aj počas nasledujúcich desaťročí, v súvislosti so spomaľovaním rastu počtu jeho používateľov môže nastať už okolo roku 2060 situácia, keď bude viac účtov patriť mŕtvym ako živým.
Väčšina „digitálneho ja" zosnulej osoby pravdepodobne bude mať najmä citovú hodnotu. Cennosť z tohto hľadiska stúpa najmä v súčasnej dobe digitálnych fotografií, pričom môže nastať situácia, keď sú tieto cenné spomienky uzatvorené len na nedostupnom cloudovom úložisku. Veľmi hodnotný môže byť najmä prístup k e-mailovému účtu. Ten môže totiž slúžiť ako univerzálny kľúč, pomocou ktorého sa dajú resetovať heslá v obrovskom množstve iných služieb. Pozostalí sa tak vďaka prístupnému e-mailu môžu dostať k veľkej väčšine digitálneho majetku zosnulého. No ak prihlasovacie heslo do e-mailu nemajú, jeho súdne získanie môže byť často nemožné. Nielenže sa tieto schránky zvyčajne nachádzajú na území USA, ale môžu sa na ne vzťahovať aj úpravy týkajúce sa listového tajomstva. Právo pozostalých sa tak môže dostať do konfliktu s právom na súkromie. Nie je ťažké vybaviť si situáciu, pri ktorej by si daná osoba za života priala, aby sa niektoré informácie po jej smrti nedostali k ich blízkym.
Žiadosť o zvečnenie účtu Facebooku
V tejto súvislosti ponúka veľmi dobrú ovládateľnosť Google, ktorý to rieši svojím Správcom neaktívnych účtov
(V ňom možno nastaviť, čo sa s vaším účtom stane, ak bude určitý čas bez aktivity (bez prihlásenia). Vybrať si môžete dobu 3 až 18 mesiacov a po jej uplynutí môže začať automatické zdieľanie dát účtu s dôveryhodnými kontaktmi. Je len na vás, či vyberiete svojho partnera, deti, rodičov alebo niekoho iného. Nastaviť možno až desať kontaktov (iných účtov Google). Druhá možnosť je kontakty nenastaviť a namiesto toho zvoliť voľbu automatického zmazania účtu. Mesiac pred uplynutím nastavenej doby vás Google upozorní SMS správou, a pokiaľ sa do svojho účtu do nasledujúcich 30 dní neprihlásite, účet sa aj so všetkými prepojenými dátami zmaže. Ide teda nielen o e-mail, ale aj o videá nahraté na YouTube, príspevky v službe Google+ alebo blogy v službe Blogger. Táto funkcia teda v rámci služieb Googlu plní formu digitálneho závetu, za čo si aj vyslúžila prezývku Google Death (Google smrť).
Niektoré virtuálne predmety z hier môžu mať hodnotu stoviek eur
Niektoré digitálne dáta môžu mať okrem citovej aj finančnú hodnotu. Ide napríklad o hry zakúpené v rámci služby Steam alebo elektronické knihy nakúpené na Amazone. Problém je v tom, že drvivá väčšina takéhoto obsahu sa nepredáva v pravom slova zmysle, ale len „požičiava" na základe licencie. Väčšina služieb tento fakt jasne stanovuje vo svojich podmienkach, ktoré používateľ odsúhlasuje pri registrácii. Steam navyše priamo zakazuje akýkoľvek transfer účtu na inú osobu, i keď je pravda, že ide hlavne o predaj účtov za peniaze, o smrti sa konkrétne nevyjadruje. Keďže však zdedenie účtu nie je v zmluve nijako ošetrené, platia štandardné pravidlá. Z tohto hľadiska by tak po smrti majiteľa účtu mal účet zaniknúť aj s hrami. No ak túto skutočnosť neohlásite sami a heslo do účtu poznáte, nič vám nebráni nakúpené produkty používať. Takéto konanie je však v rozpore s pravidlami služby a prevádzka účtu sa spolieha čisto len na zatajenie danej skutočnosti. V tejto súvislosti môže nastať aj situácia, pri ktorej zosnulá osoba v minulosti hrala on-line hry, ako je napríklad World of Warcraft, a jej herný avatar vlastní objekty, ktoré sú v rámci tohto trhu cenné. Je pomerne bežné, že sa takéto objekty predávajú, a bolo by zaujímavé sledovať nejaký súdny proces, pri ktorom by sa napríklad manželka alebo deti zosnulého pokúsili získať jeho virtuálne meče a brnenia, ktoré sa dajú predať za stovky eur.
Drvivá väčšina ľudí o svojej smrti príliš nepremýšľa a problematika zdedenia „digitálneho ja" tak mnohým nikdy ani nepríde na um. Závet ohľadom fyzických predmetov však takisto spíše len minimum ľudí, takže rovnaká situácia z hľadiska digitálneho dedičstva sa dá očakávať. Aj keď väčšina ľudí zrejme uzná, že je nevhodné, aby sa pozostalí dostávali k dátam cenným zo sentimentálneho hľadiska súdnou cestou, nie každý je ochotný zdieľať svoje prístupové heslá napríklad s partnerom ešte počas svojho života. Z tohto pohľadu plní dobrú rolu jednoduché zapamätávanie prihlasovacích hesiel v internetových prehliadačoch, pretože k počítaču po zosnulom sa pozostalí často ľahko dostanú. No nie vždy to je možné a napríklad jediný notebook či smartfón môže byť zničený pri rovnakej tragickej nehode, pri ktorej vyhasol život dotyčného (napr. autonehoda).
Digitálny odtlačok osobnosti už súčasné generácie sprevádza od kolísky až po hrob. V mnohých ohľadoch preto treba prehodnotiť zažité mechanizmy a názory, ktoré boli vytvorené v celkom inej dobe. Inak to nie je ani v prípade platných zákonov, ktoré dnes už často nereflektujú aktuálnu situáciu a vychádzajú z fyzických náprotivkov digitálnych služieb, ktoré nemusia byť vždy ekvivalentné. Niekedy je skrátka nevyhnutné myslieť na niektoré veci skôr, pretože v budúcnosti to už nemusíte byť vy, kto bude ľutovať.
