Bilióny ton podzemného vodíka môžu rozpútať novú zlatú horúčku

Pod zemou je uväznené dostatočné množstvo prírodného vodíka na pokrytie všetkých predpokladaných potrieb na stovky rokov. Nezverejnená správa z amerického geologického prieskumu ho označuje za nový primárny zdroj, ktorý odštartuje novú zlatú horúčku. V roku 1987 sa kopáči studní v dedinke Bourakébougou v Mali vzdali po suchom vrte do hĺbky 108 metrov, no si všimli, že z neho „fúka vietor“. Keď sa jeden z vŕtačov pozrel dovnútra, pričom fajčil cigaretu, tá mu vybuchla do tváre a spôsobila vážne popáleniny, ako aj obrovský požiar.

Farba ohňa v noci pripomínala žiarivé zlato. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa oheň uhasil a diera sa upchala, ale následná analýza ukázala, že plyn vychádzajúci z diery bol z 98 % čistý vodík. O niekoľko rokov neskôr bol pripojený malý 30 kW generátor a Bourakébougou sa stala prvou dedinou na svete, ktorá využíva výhody čistého, prirodzene sa vyskytujúceho vodíka ako ekologického zdroja energie.

Za posledných niekoľko rokov sa venovalo veľa pozornosti novým spôsobom výroby ekologického vodíka pomocou obnoviteľnej energie – je to veľmi sľubné čisté palivo s najrôznejšími možnosťami využitia. Môže sa skladovať ako kryogénna kvapalina alebo stlačený plyn a spaľovať ako náhrada uhľovodíkového paliva s relatívne malými úpravami bežných spaľovacích motorov. Takisto sa môže použiť v palivovom článku na výrobu elektrickej energie, pričom funguje ako akási kvapalná/plynová batéria.

Vo všeobecnosti však na jeho výrobu potrebujete veľa čerstvej vody – približne 9 l vody na každý 1 kg vodíka. A hoci sa proces elektrolýzy zlepšuje, stále je stratový. Takže zakaždým, keď použijete vzácnu obnoviteľnú energiu zo siete na výrobu vodíka, premrháte nejaké percento. To sa zdá trochu nehospodárne vzhľadom na masívne rastúce nároky na energiu, ktoré musia uspokojiť energetické siete na celom svete.

Skladovanie vodíka pri atmosférickom tlaku je také náročné, že možno ľuďom ani nenapadla myšlienka využitia geologického vodíka, ktorý je uväznený v horninách pod našimi nohami ako zemný plyn. Azda sa predpokladalo, že prirodzene sa vyskytujúce molekuly vodíka sa prebojujú cez pevnú horninu a uniknú do atmosféry, ako sa to niekedy deje v skladovacích nádobách, alebo že ich spotrebujú mikróby.

Teraz sa však situácia výrazne zmenila. Geoffrey Ellis z amerického geologického prieskumu skúmal globálny potenciál geoaktívneho vodíka ako nového primárneho zdroja. Na denverskom zasadnutí Americkej asociácie pre rozvoj vedy predostrel výsledky zatiaľ nepublikovanej štúdie. V skratke: V podzemných zásobníkoch na celom svete sa nachádza až 5,5 bilióna ton vodíka.

Ten mohol vzniknúť pri interakcii určitých minerálov bohatých na železo s podzemnou vodou. V niektorých prípadoch môže byť zmiešaný s inými plynmi, ako je metán, od ktorého by sa musel oddeliť.  Je tam však v takých mimoriadnych množstvách, že analytici očakávajú vodíkovú „zlatú horúčku“ v celosvetovom rozsahu.  Podľa Ellisa je väčšina tohto vodíka pravdepodobne nedostupná. „Ale aj niekoľkopercentná výťažnosť by dokázala pokryť celý predpokladaný dopyt – 500 miliónov ton ročne – na stovky rokov.“ 

Zlatý vodík nebude spotrebovávať obnoviteľnú energiu ako elektrolyzéry, ani o ňu nebude oberať iné možnosti dekarbonizácie. V tomto zmysle by sa dalo tvrdiť, že bude výrazne ekologickejší ako zelený vodík. Na druhej strane, ak sa pri jeho využívaní uvoľňuje do atmosféry metán, je to vážny problém; metán je približne 85-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

Surovinové spoločnosti nehľadajú vodík dlho, takže len začínajú vymýšľať, ako ho čisto a efektívne získavať. Možnosti sú tu však obrovské a už teraz priťahujú vážne investície. Dá sa teda očakávať, že v nasledujúcich mesiacoch a rokoch budeme počuť oveľa viac o príslušných technológiách.

Zdroj: newatlas.com.