Od posledného priestupného roka hodnotí 44 % Slovákov svoju finančnú situáciu negatívne

Viac ako štvrtina ľudí však začala sporiť. Väčšine populácie sa od posledného priestupného roka (tj. za obdobie od r. 2020 do r. 2024) finančná situácia veľmi nezmenila, pričom 44 % hodnotí celkový stav svojich peňazí ako negatívny. Z toho dlhodobo zlú finančnú situáciu pociťuje 27 % našincov a zmenu k horšiemu ďalších 17 % opýtaných. Zvyšok vníma stav svojich financií kladne. Pozitívom pritom je aj to, že viac ako štvrtina ľudí deklaruje, že sa im podarilo začať pravidelne sporiť (26 %). Vyplýva to z prieskumu[1] 365.bank realizovanom pri príležitosti zajtrajšieho 29. februára, ktorý je dňom navyše v rámci priestupného roka 2024. Ako by mal podľa našincov vyzerať ideálny deň k dobru? Najväčšia časť populácie (33 %) by ho strávila s rodinou.

„Dobrou správou je, že najviac pribudlo tých ľudí, ktorým sa podarilo začať pravidelne sporiť. Naopak, čo sa týka ideálnej sumy finančnej rezervy (vo výške aspoň 6-násobku mesačného platu) či investovania, každému piatemu človeku sa takáto zmena v jeho finančnom správaní nepodarila ani za uplynulé štyri roky, aj keď sa o ňu pokúšal. Riešením situácie pritom môžu byť napríklad automatické typy sporenia, či mikroinvestovania. Na princípe zaokrúhľovania platieb nám dopomôžu dosiahnuť naše ciele, a to aj bez väčšej námahy,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, Head of PR 365.bank.

Bez väčších výdavkov

Podľa prieskumu banky si z pohľadu väčších finančných výdavkov za toto obdobie najväčšia časť populácie dopriala nové auto (23 %) a 16 % našincov si zrekonštruovalo svoje bývanie. Naopak, viac ako polovica (55 %) nezrealizovala žiadnu väčšiu kúpu či investíciu.

Čo sa týka očakávaní do ďalšieho priestupného roka 2028, celkovo 27 % populácie je optimistických. V nemennosť situácie verí 29 % a zhoršenia sa obáva približne 14 % ľudí. „Necelá tretina si pritom netrúfla, pravdepodobne aj vzhľadom na dynamickosť uplynulého obdobia, odhadnúť vývoj v nasledujúcich štyroch rokoch,“ dopĺňa Valko Gáliková.

Deň navyše, deň k dobru

29. február je pritom deň navyše v rámci priestupného roka, pričom tento rok pripadá na bežný pracovný deň. V ideálnom prípade, tj. keby si ľudia mohli vybrať, čo by robili, by ho najväčšia časť populácie chcela stráviť s rodinou (33 %). Celkovo 22 % našincov by ho venovalo oddychu a dokonca 21 % ľudí by ho využilo na dobrú vec.

Ak by mali deň k dobru Slováci a Slovenky využiť symbolicky na dobrý skutok, alebo dobročinnú aktivitu, najčastejšie by to bolo v podobe spríjemnenia dňa malými drobnosťami, napr. pozornosťami ľuďom vo svojom najbližšom okolí (59 %). Celkovo 29 % by sa venovalo dobrovoľníckym aktivitám a 7 % by tak spravilo vo forme finančného príspevku.