Hlavné ekosystémy Zeme sú na ceste ku kolapsu

Štúdia publikovaná v časopise Nature zistila, že štyri „piliere“, na ktoré sa zamerala – Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC) čiže atlantické prúdy, ktoré otepľujú Európu, Amazonský dažďový prales a rozľahlé, no topiace sa ľadové štíty Grónska a západnej Antarktídy – sú vzájomne prepojené ako rad domina. Pritom im hrozí zrútenie v dôsledku rastúcich emisií z fosílnych palív. Vedci varujú, že ak tieto piliere zlyhajú, škody môžu byť nezvratné.

Nedávne štúdie ukazujú, že zvyšovanie teplôt už spôsobuje vážne dôsledky, ako sú extrémne horúčavy, ničíve búrky a suchá. Medzi kľúčové zistenia štúdie patrí vzájomná prepojenosť týchto pilierov, pričom riziko kolapsu sa zvyšuje s každým zvýšením teploty o 0,1 stupňa Celzia nad červenú hranicu 2 °C, stanovenú v Parížskej klimatickej dohode. Najnaliehavejšie sú ohrozené Atlantický prúd, ktorý by sa mohol zrútiť v najbližších 15 rokoch, a amazonský dažďový prales, kde by sa do 70. rokov 21. storočia mohol začať proces premeny na savanu čiže lúky náchylné na požiare. Napriek úsiliu o zníženie teplôt nesú súčasné opatrenia stále 45 % riziko kolapsu. 

Zrútenie týchto pilierov, ako je Atlantický prúd prinášajúci teplú vodu do Európy a Amazonka stabilizujúca globálnu klímu, by mohlo viesť ku katastrofickým dôsledkom vrátane rýchleho ochladenia klímy v Európe až o 3 °C a zvýšenia hladiny morí v dôsledku topenia ľadovcov. Vedci zdôrazňujú vzájomnú prepojenosť týchto systémov a varujú pred kaskádovým zlyhaním v prípade, že sa jeden z nich zrúti.

Navrhované stratégie na zmiernenie rizík zahŕňajú solárne geoinžinierstvo a rozsiahle technické projekty na spomalenie topenia ľadovcov. Tieto riešenia sú však kontroverzné a môžu mať nepredvídateľné následky. V konečnom dôsledku je najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť kolapsu, drastické zníženie emisií z fosílnych palív. Ak sa to nepodarí, môže to viesť k nezvratným zlomovým bodom a katastrofickým dosahom na klímu.

Najnovšie údaje ukazujú, že súčasné úrovne emisií sú ďaleko za hranicou udržateľnosti, pričom ľudská civilizácia je na ceste k prekročeniu uhlíkového rozpočtu na obmedzenie nárastu teploty. Očakáva sa, že po dosiahnutí vrcholu emisií bude pokles pomalý, pretože účinky akéhokoľvek zníženia rušia iné faktory, ako napríklad odlesňovanie a zvýšená produkcia fosílnych palív.

Vládne plány na produkciu fosílnych palív ďaleko presahujú to, čo je potrebné na udržanie teploty pod kritickou hranicou, čím sa zvyšuje riziko zlomových bodov. Na zabránenie kolapsu a stabilizáciu klímy je potrebné rýchle zníženie emisií, a to do roku 2030 aspoň o polovicu. Toto naliehavé opatrenie je nevyhnutné na zachovanie stability planéty a zabránenie nezvratnému poškodeniu zemských systémov. Teraz je čas konať, pretože časová slučka na zabránenie katastrofickej zmene klímy sa rýchlo uzatvára.

Zdroj: krqe.com.

^{Foto: freepik.com.}