Nanočastice pomôžu s riešením klimatickej krízy
Proces zachytávania a ukladania uhlíka (carbon capture and storage – CCS) sa ponúka ako jedna z možností, ako dosiahnuť klimatické ciele. Vo všeobecnosti ide o postup, keď sa emisie zachytávajú pri zdroji, napríklad z uhoľnej elektrárne, prepravujú sa nákladným autom na vzdialené miesto a ukladajú pod zem. Kritici však tvrdia, že investovanie do CCS znamená stávku na technológiu, pri ktorej sa ešte nepreukázalo, že funguje vo veľkom rozsahu. Navrhovanie účinných materiálov zachytávajúcich uhlík sa ukazuje ako náročná úloha.
Rozvíjajúci sa výskum naznačuje, že „tekuté guľôčky“ – drobné kvapôčky potiahnuté nanočasticami – by mohli riešiť súčasné problémy s materiálmi používanými na zachytávanie uhlíka. Tekuté guľôčky môžu prekonať niektoré z problémov (vysoké náklady, korózia a vysoké straty materiálov a energie), ktorým čelia staršie metódy na oddelenie CO₂ zo zemného plynu a vodíka, ako je tzv. amínové pranie, používané od roku 1930. Nová technológia môže byť voľným okom takmer nevidi ...
Článok je uzamknutý
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH
Zobrazit Galériu
Článok je uzamknutý
Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu pre predplatiteľov. S digitálnym predplatným už od 10 € získate neobmedzený prístup k uzamknutému obsahu na celý rok. Objednať si ho môžete TU. Ak ho už máte prihláste sa TU
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH