Plné vrece alternatívnych kryptomien

Kryptografická, plne decentralizovaná digitálna mena bitcoin naďalej pokračuje vo svojej spanilej jazde. V januári tohto roka vstúpila do piateho roka svojej aktívnej existencie a záujem oňu nielenže neutícha, ale narastá. Vdôsledku jej stúpajúcej popularity sa vposledných mesiacoch ako huby po daždi vyrojili jej najrôznejšie kópie, ktoré sa snažia zaujať. Napodobia svoj veľký vzor alebo rýchlo upadnú do zabudnutia?

Bitcoin, litecoin, peercoin, namecoin, kde sa to končí? Mená nových digitálnych mien vybiehajú zkaždého kúta amnohí ľudia poriadne nechápu, kde sa vlastne berú. Zdá sa, akoby sa všetci zbláznili aonedlho vydá vlastnú menu aj váš sused. Situácia je však vskutočnosti omnoho prozaickejšia. Nejde totiž o meny, ktoré sú skutočne nové vpravom zmysle slova. Ide ovyužitie prepracovaného aúspešného konceptu, ktorý priniesol bitcoin. Jeho zdrojový kód je totiž otvorený akdispozícii pre všetkých.

Ktokoľvek teda tento koncept môže vziať, mierne upraviť avydať ako novú verziu pod novým menom. Ako jeden zprvých sa vroku 2011 chytil príležitosti litecoin, ktorý sa postupom času stal vôbec prvou serióznou alternatívou k bitcoinu. Vtlači anajmä medzi jeho priaznivcami sa používa prirovnanie, že litecoin je striebrom kbitcoinovému zlatu, ale vskutočnosti tento slovný obrat nie je založený na realite. Ďalšie meny postupne nasledovali, ich počet ahlavne vplyv však nebol výrazný. Skutočný zlom vdigitálnej pôrodnici nastal vroku 2013, keď bitcoin začal masívne naberať na hodnote. Koncom minulého roka, keď sa jeho jednotková hodnota dostala až na úroveň 1000 dolárov, sa s „novými“ menami roztrhlo vrece. Vidina zbohatnutia na „vlastnej“ novovytvorenej mene sa pre mnohých stala lákavou apozornosť sa dnes snažia upútať desiatky bitcoinových klonov, ktorých najpodstatnejšia inovácia je nezriedkavo len zmena mena.

Ak zkonceptu digitálnych mien nie ste práve nadšení avšetko vám to pripadá ako jeden veľký podvod, pravdepodobne nad touto situáciou len krútite hlavou ačudujete sa, ako tomu niekto môže venovať pozornosť. Žiaľ, mnoho ľudí má oprincípe fungovania kryptografických mien len veľmi hmlisté predstavy, čo často vyúsťuje do scestných argumentov, ktoré sa objavia prakticky vakejkoľvek diskusii, ktorá sa im venuje. To, ako kryptomena bitcoin vznikla, aké sú jej technické princípy aako funguje vpraxi, sme podrobne rozoberali v PC REVUE č. 5 a6/2013. Opisu procesu ťažby, ateda aj ochrane transakcií sme dali priestor zase včíslach 8 a9/2013. Pokiaľ stále scelým konceptom zápasíte alebo potrebujete vysvetliť základné prvky bez technických detailov, nezaškodí si prejsť najčastejšie nedorozumenia, ktoré pri kryptomenách vznikajú.

Digitálne meny ačasté mylné predstavy

Pokiaľ chcete pochopiť alternatívne kryptomeny ako litecoin či peercoin, bez porozumenia bitcoinu sa prakticky nikam nedostanete. Princíp bitcoinu tvorí totiž základ prakticky všetkých jeho „nasledovníkov“, apreto nie je prekvapujúce, že práve jeho koncept musí byť schopný odraziť najčastejšie výčitky verejnosti. Vprvom rade sa vzdajte predstavy, že bitcoin má kompletne nahradiť fiat meny, teda peniaze snúteným obehom, ktoré používajú jednotlivé štáty. Vdohľadnom čase nič také skutočne nehrozí.

Bitcoin treba chápať ako dostupnú alternatívu týchto mien, ktorá prináša vurčitej sfére použitia obrovské výhody. Ide odigitálnu menu nezávislú od štátnych zriadení, bez možnosti ovplyvnenia národnou bankou či inou centrálnou autoritou. Jedna znajčastejších výčitiek vsúvislosti sdigitálnymi menami je obvinenie, že vlastne nemajú hodnotu. Za eurá si kúpite chlieb amlieko, za bitcoiny vbežnom obchode nič. Sú to len akési digitálne čísla, nie peniaze. Ide však ochybnú argumentáciu. Vprvom rade totiž nie je založená na pravde.

Vsúčasnosti už existujú tisíce malých aj veľkých spoločností, ktoré túto menu akceptujú. Za bitcoiny dnes na správnych miestach môžete nakupovať oblečenie, elektroniku, webové služby, softvér, alkohol, šperky, hračky amnoho ďalšieho. Rovnako sa za bitcoiny môžete na správnych miestach nechať ostrihať či ošetriť uzubára. Pekný prehľad o niektorých spoločnostiach akceptujúcich bitcoin môže ponúknuť skvelá interaktívna mapa http://coinmap.org. Počet predajcov aposkytovateľov služieb neustále rastie aprvé lastovičky sa nájdu už aj na Slovensku.

Argument oimaginárnej hodnote však nevydrží ani vprípade, že sa pozriete na digitálnu menu, ktorá takéto možnosti ešte nemá. Za tehlu zlata si vsupermarkete tiež nekúpite chlieb arožky, ale asi nikto by netvrdil, že nemá hodnotu. Hodnota je niečo, čo sa vzťahuje naľudí. Vec má takú hodnotu, koľko sú za ňu ľudia ochotní dať. Ak nejaký zberateľ za malý ozubený kúsok papiera vpodobe cennej známky zaplatí 10000 eur ao rok ju predá inému zberateľovi za ešte vyššiu sumu, asi si poviete, že tá známka skutočne má hodnotu 10000 eur.

Počet miest, kde sa dá zaplatiť digitálnymi kryptomenami, neustále rastie

Podobne je to aj sdigitálnymi menami. Ak si zoberiete tri kamienky štrku, dáte ich susedovi aten vám za ne vyčistí topánky, použili ste platidlo. Ak sused dá tieto tri kamienky svojmu známemu aten mu za ne umyje okná, vytvorili ste funkčnú menu. Tá, samozrejme, vôbec nie je dobrá, pretože ktokoľvek si môže nazbierať plné vrecká štrku zpotoka. To je dosť vážny problém pri digitálnom obsahu, pretože ho možno dokonale kopírovať. Môžete napríklad zobrať fotografiu zo smartfónu arozoslať ju tisíckam známych. Každý pritom dostane jej dokonalú podobu, identickú s tou vašou. Mohli by ste teda povedať, že platenie kryptomenou je nebezpečné. Bola by to katastrofa, keby ste zobrali svojich 10 bitconov arozoslali identické kópie všetkým svojim známym.

Anonymný autor bitcoinu sprezývkou Satoši Nakamoto tento problém vyriešil veľmi jednoducho. Vytvoril spoločný zoznam prevodov, do ktorého sa transakcie zapisujú. Ak napríklad pošlete „kópiu“ 10 bitcoinov Jozefovi anásledne budete chcieť svoju kópiu utratiť či zas skopírovať Kataríne, sieť bitcoinu vám to nedovolí. Podľa zoznamu totiž už žiadnych 10 bitcoinov nemáte. Má ich Jozef. To je síce zhľadiska meny výborné, ale vynára sa otázka, kto tento zoznam vlastní, upravuje akontroluje? Veď ten, kto zoznam kontroluje, má moc a môže si peniaze prepísať na seba.

Atu vystupuje do popredia genialita celého Satošiho riešenia, vďaka ktorému digitálna kryptomena mohla skutočne preraziť. Zoznam kontrolujú aspravujú všetci azároveň nikto. Odokamihu, ako Satoši 3. januára 2009 kryptomenu spustil, je tento zoznam vobehu medzi ľuďmi, ktorí túto menu používajú. Zabezpečujú ho pritom masívnym výpočtovým výkonom. Každá legitímna zmena zoznamu si vyžaduje predvedenie veľkého výkonu, ktorý si následne každý člen siete overí sminimom výkonu. Na základe toho vsieti vzniká konsenzus otom, ktorý zoznam je správny. Svoju kópiu zoznamu si môže ktokoľvek – či už vy, alebo Satoši – násilne zmeniť, problém je v tom, že ju sieť nikdy neakceptuje. Drvivá väčšina bude mať inú verziu zoznamu atá väčšinová sa bude považovať za správnu. Iné sa zahodia. Dnes je výkon bitcoinovej siete taký silný, že by nad ňou nedokázalo prevziať moc (a pretlačiť vlastný zoznam) ani 100 najvýkonnejších superpočítačov sveta dovedna (sálové počítače sdesiatkami tisíc CPU aGPU za stovky miliónov dolárov).

Jedna znajčastejších námietok je, že digitálna mena nie je ničím krytá. Obvykle sa až humorne argumentuje poukázaním na to, že veľké reálne meny sú kryté zlatom. To však už neplatí takmer sto rokov. Zjednodušene sa dá povedať, že dnešný dolár či euro sú kryté hlavne silou aobjemom ľudských spoločenstiev, ktoré ich používajú, azáväzkami, ktoré na ne nadväzujú (ak si myslíte, že takéto systémy nemôžu zlyhať, ožobráčení občania v štátoch shyperinfláciou by mali iný názor).Toto možno vzťahovať aj na digitálne meny apovedať, že napríklad bitcoin je krytý požiadavkou trhu, vykonanou prácou afyzickou hodnotou strojov, ktoré zabezpečujú jeho prevádzku. Nehrozí však prasknutie bubliny?

Samozrejme, že hrozí. Tak ako pri každom extrémne rýchlom rozmachu určitej oblasti trhu. Hrozí to pri internetových firmách, prelomových technologických spoločnostiach, nadhodnotených komoditách a aj digitálnych krytpomenách. Rozpoznať bublinu od zaslúženého úspechu je často neľahké. Vroku 2004 Mark Zuckerberg ležal ako študent na posteli vysokoškolského internátu, dnes je zneho miliardár. Sobrovským rozmachom sociálnych sietí pred pár rokmi sa nejeden človek začal vyjadrovať obubline, ale dnes už takéto reči pôsobia ako zlý žart. Čo drží sociálnu sieť vprevádzke? Obrovské množstvo ľudí, ktorí ju používajú, abiznis, ktorý sa na ňu časom napojil. Ak prestanú zajtra všetci ľudia Facebook používať, skončil. Ak prestanú ľudia používať zajtra bitcoin, takisto skončil. Záleží teda na tom, do akej miery je daná záležitosť pravdepodobná. Aspoň zatiaľ sa však ukazuje, že digitálna mena je veľmi žiadaná vec.

Často sa môžete stretnúť snázorom, že vprípade bitcoinu ide opodvodnú pyramídovú schému. Človek, ktorý niečo také tvrdí, buď nevie, čo toto označenie znamená, alebo oprincípe bitcoinu nikdy nechyroval. Definíciu tejto schémy totiž bitcoin nespĺňa ani vnajdivokejšej predstave (pri pyramíde musí nový účastník zaplatiť poplatok, čím získa právo na časť poplatku od ľudí, ktorí prídu po ňom, alebo od ľudí, ktorých priamo na danú činnosť zláka). Samozrejme, že Satoši na svojej práci zbohatol. Vúvode sieť totiž prevádzkoval prakticky sám, za čo ho celý systém odmeňoval tak, ako to robí dodnes s aktuálnymi prevádzkovateľmi (baníkmi).

Zdrojový kód bitcoinového protokolu je pritom otvorený akaždý, kto má záujem aje toho schopný, si celý princíp môže kedykoľvek overiť apresvedčiť sa, že vňom nie sú žiadne skryté alebo nekalé mechanizmy. Pri spätnom pohľade sa dá žasnúť nad tým, aký kus výbornej práce Satoši pri návrhu vykonal. Pri projekte strávil niekoľko rokov tvrdej práce azávidieť mu zisk by bolo ako obviniť Mark Zuckerberga za to, že na Facebooku zbohatol. Podľa zoznamu transakcií, ktorý je vsieti neustále dostupný, sa dá celý proces dohľadať až do úvodného štartu, do tzv. bloku Genezis, kde Satoši celý proces začal. Počas svojej prítomnosti vpriebehu dvoch rokov vyťažil viac ako milión bitcoinov (v tom čase nulovej hodnoty, pri dnešnom kurze je to približne miliarda dolárov). Do svojho tichého odchodu vroku 2010, pri ktorom odovzdal svoje nástroje komunite abez stopy zmizol, pôsobil predovšetkým ako rozvážny človek so vznešenými ideálmi. Vsúčasnosti to vyzerá tak, že Satoši verí v životaschopnosť kryptomeny viac než ktokoľvek iný na svete. Zo svojich nazhromaždených bitcoinov totiž do dnešného dňa neutratil ani jediný.

Úvodné rozbehnutie bitcoinu Satoši Nakamotom vroku 2009 – svojich peňazí sa dodnes nedotkol

Litecoin, malý brat bitcoinu

Litcoin je po bitcoine vsúčasnosti druhá najznámejšia kryptomena. Druhé miesto mu patrí aj zhľadiska trhovej kapitalizácie, ktorá je pri aktuálnom kurze 29 USD za 1 LTC viac ako 700 miliónov dolárov. Vporovnaní sbitcoinom je to však stále drobec (950 USD za 1 BTC strhovou kapitalizáciou viac ako 11 miliárd dolárov). Litecoin začal svoju púť voktóbri roku 2011. Je založený na kóde bitcoinu, pričom je sním takmer identický. Prináša však tri pomerne kľúčové zmeny. Prvá z nich je rýchlosť procesu spracovania apridania bloku, teda zápisu do zoznamu transakcií.

Kým vbitcoine ktomu dochádza každých 10 minút, litecoin má zvolenú štvrtinu času, teda dve minúty atridsať sekúnd. Vo výsledku je tak potvrdenie transakcie rýchlejšie, čo mnohí ľudia vyzdvihujú ako výhodu. Pri veľkých sumách sa totiž považuje za bezpečné, keď dôjde po transakcii (pridaní jej materského bloku do zoznamu) ešte kpiatim ďalším pridaniam blokov. Pri bitcoine to znamená, že transakcia je bezpečne overená za hodinu (6 × 10 minút), pri litecoine táto situácia nastane vďaka rýchlejšiemu pridávaniu už za 15 minút.

Takáto úroveň „čakania“ sa odporúča len pri veľkých transakciách. Pri prevode malých súm zvyčajne postačí čakať na jeden či dva nasledujúce bloky, teda 20 až 30 minút pri bitcoine a5 až 7,5 minúty pri litecoine. Zrýchlejšieho pridávania blokov vyplýva druhá odlišnosť litecoinu, ktorou je rýchlejšie emitovanie jednotiek meny. Pri každom bloku totiž systém vygeneruje nové litecoiny ako odmenu pre baníkov, ktorí zabezpečujú svojím výkonom prevádzku siete. Keďže ktomu dochádza 4× častejšie ako pri bitcoine, vkonečnom dôsledku bude vygenerovaných 84 miliónov litecoinov, teda 4× viac ako bitcoinov. To však vo výsledku nič neznamená.

Kryptomeny sú zdôvodu konečného množstva jednotiek (vďaka čomu sú deflačné) silne deliteľné. Kým jedno euro môžete napríklad rozdeliť na sto centov, jeden bitcoin (alebo litecoin) môžete rozdeliť na 100 centibitcoinov (cBTC), tisíc milibitcoinov (mBTC) či milión mikrobitcoinov (μBTC). Minimom je 0,00000001 BTC, čo je slangovo jeden satoši. Väčší počet peňazí či nižšia jednotková cena litecoinu teda nie je výhoda (ani nevýhoda). Je totiž jedno, či niečo kupujete napríklad za 2 LTC alebo 2 cBTC. Nemôžete teda povedať: „Bitcoin si už nemôžem dovoliť, pretože jeden stojí viac ako 1000 dolárov.“ Nikto vám neprikazuje kúpiť si celú jednotku. Pokojne si môžete kúpiť za jeden dolár jeden mBTC, prípadne si vyťažiť 10 000 μBTC akúpiť si za ne lízanku.

Vťažbe litecoinov stále vedú grafické karty AMD Radeon; špekuluje sa, že práve veľký záujem otúto menu spôsobil vypredanie výkonných modelov koncom minulého roka

Kým prvá odlišnosť litecoinu je dôležitá pre používateľov a druhá je viac-menej irelevantná, tretí rozdiel je dôležitý pre baníkov, teda ľudí, ktorí prevádzku siete zabezpečujú. Bitcoin používa na ochranu svojho zoznamu (presnejšie povedané, na generovanie práce, ktorú musia baníci vykonať) kryptografickú hašovaciu funkciu SHA256. Vpočiatku sa výpočty robili na CPU, ateda baníci svýkonnejšími procesormi (alebo viacerými PC) dokázali zarábať svojou prácou viac bitcoinov ako ľudia snižším výkonom.

Neskôr došlo kvytvoreniu nástrojov na ťažbu na grafických kartách, ktoré poskytovali mnohonásobne vyšší výkon ako CPU. Na procesoroch teda už nebolo možné ďalej ťažiť, pretože baníci sgrafickými kartami by vás jednoducho prevalcovali. Vroku 2012 prišiel ďalší zlom, keď baníci začali používať stroje postavené na programovateľných hradlových poliach (FPGA) avpriebehu roka 2013 stroje smikročipmi ASIC (Application-specific integrated circuit), ktoré sú navrhnuté špeciálne na ťažbu.

Práve prechod na stále komplikovanejší ašpecializovanejší hardvér sa nepáčil autorom litecoinu, atak svoju menu upravili tak, aby nepoužívala SHA256, ale inú hašovaciu funkciu snázvom Scrypt. Ich pôvodný účel bol ponechať ťažbu na CPU, čo sa však nakoniec nepodarilo akomunita dokázala vytvoriť nástroje aj pre GPU. No zatiaľ sa ukazuje ako odolná proti strojom FPGA aASIC, ktoré je pre Scrypt nákladnejšie vyrobiť (nie sú také efektívne). Vbudúcnosti sa to však môže zmeniť. Zatiaľ čo bitcoin sa teda dnes zárobkovo dá ťažiť sFPGA ahlavne ASIC, pri litecoine dominujú baníci sozostavami zloženými zmnožstva grafických kariet. To, že bitcoin sa dnes už zárobkovo na procesoroch agrafických kartách ťažiť nedá, je pre mnohých prekvapujúce.

Mnoho ľudí si totiž mylne predstavuje, že sa niečo rozdáva zadarmo. Baníci si svoju odmenu musia odpracovať (ochranou transakcií), čo znamená investíciu do hardvéru azaplatenie elektrickej energie, ktoré ich stroje vplnej záťaži spotrebujú. Ak miniete za elektrinu viac, než zarobíte na ťažbe, ťažíte so stratou. Hodnota meny síce možno časom znova stúpne avám sa strata obráti na zisk, na takýto postup však nemusíte ťažiť amôžete si menu rovno kúpiť bez práce vbitcoinovej zmenárni či bankomate atakisto čakať na zhodnotenie.

Peercoin, namecoin aprimecoin

Tretia najsilnejšia kryptomena vporadí je peercoin. Ide omenu, ktorá funguje od augusta 2012, pričom jeden peercoin (PPC) sa dnes predáva za 7 dolárov. Hodnota mnohých alternatívnych mien je dnes pomerne vysoká vďaka obrovskému nárastu ceny bitcoinu koncom minulého roka. Bitcoin jednoducho všetko ťahá hore a mnoho ľudí do alternatívnych mien investuje čas apeniaze svidinou, že úspech bitcoinu napodobia. Peercoin patrí kpomerne inovatívnym menám, ikeď podobne ako ostatné na kóde bitcoinu sám stojí.

Pomerne dôležitá zmena je, že na rozdiel od bitcoinu sa proces emitovania nových peňazí nikdy nezastaví. Sprvu pribúdajú približne mierou 4 % ročne, neskôr už len 1 % ročne. Mena však nie je inflačná. Transakčné poplatky sa totiž vyraďujú zobehu, čím sa počet jednotiek zas znižuje. Vsúčasnosti mena funguje takmer rovnako ako bitcoin, no vbudúcnosti má ku klasickému overovaniu transakcií výkonom pribudnúť aj overovanie dôveryhodnosťou. Ide opomerne zaujímavú vec, ktorá bojuje stým, že výkon potrebný na potvrdenie transakcií sa stále stupňuje (z dôvodu súťaženia baníkov).

To samo osebe nie je problém, pretože náročnosť sa určuje vždy podľa toho, aký výkon je kdispozícii (aby sa každý blok vždy vygeneroval za rovnaký čas). Ak budú mať baníci vysoký výkon, úloha bude veľmi ťažká, ak sa výkon zníži, náročnosť úloh klesne. Peercoin so svojím systémom overovania dôveryhodnosťou mieri na to, aby sa zbytočne neinvestovalo veľa peňazí do výkonu aspotreby elektrickej energie. Za dôveryhodných strážcov zoznamu tak bude sieť považovať nielen ľudí disponujúcichvysokým výkonom, ale aj tých sveľkým množstvom meny atých, ktorí ju dlhodobo používajú.

Tento zaujímavý koncept je, žiaľ, ešte len plánovaný anavyše trochu menej jasný, pretože dokumentácia peercoinu je vžalostnom stave. Jeho autori stoja aj za novšou menou primecoin, ktorá vznikla vlete minulého roka. Ďalej pri nej rozvíjajú svoj koncept zníženia plytvania výkonu aupravili kód bitcoinu tak, aby proces baníkov (potvrdzujúcich transakcie) negeneroval bezduché hodnoty, ale hľadal vysoké adoposiaľ neodhalené prvočísla vrámci matematického projektu. Ztohto dôvodu nemôže byť ťažený na grafických kartách, ale len na CPU. Okrem toho primecoin (podobne ako lLitecoin) prichádza srýchlym generovaním nového bloku, ktorý pribúda už každú minútu. Potvrdzovanie transakcií je teda rýchlejšie.

Ťažobná farma bitcoinu zložená z FPGA

Zhľadiska hodnoty je štvrtou menou vporadí namecoin. Patrí kprvým klonom bitcoinu aspustený bol vapríli roku 2011. Zdôvodu, že je zhľadiska meny takmer úplnou kópiou bitcoinu, vyprodukoval od svojho vzniku menej peňazí ako litecoin emitujúci štvornásobnou rýchlosťou. Jeho celková trhová hodnota je teda až štvrtá vporadí (61 miliónov dolárov). Jeden namecoin (NMC) sa predáva za necelých 8 dolárov, čo je oniečo viac ako vprípade peercoinu. Ten má však vobehu väčší počet jednotiek (dovedna za 147 miliónov, ako môžete vidieť vtabuľke).

To, čím je táto prakticky kompletná kópia bitcoinu zaujímavá, je jedna pridaná vlastnosť, ktorá práve určuje jej názov. Proces tvorby zoznamu totiž umožňuje zaznamenať aj doménové meno. Vrámci namecoinovej siete P2P je tak generovaná alternatíva ksvetovému systému internetových doménových mien, pričom ich nemožno zhabať. Previesť ich môže len ich majiteľ (na iný účet tak ako peniaze). Doména stojí 0,01 NMC, pričom tento objem sa po zaplatení vyradí zobehu. Ide opomerne dobrý nápad na zabránenie násilného „umlčania“ konkrétnych domén (o čom by mohol rozprávať napríklad torrentový server Pirate Bay). Jeho nevýhodou je však zatiaľ nízke rozšírenie a najmä špekulantstvo. Keďže domény sú lacné aneodoberateľné (natrvalo), registruje ich veľké množstvo ľudí dopredu vnádeji, že ich neskôr výhodne predajú. Koncom minulého roka bola navyše vtomto systéme mien odhalená závažná bezpečnostná chyba, ktorej riešenie je vsúčasnosti len neúplné.

Ďalšie kryptomeny

Rok 2013 azávratný úspech bitcoinu roztrhol vrece skryptomenami azačali sa objavovať desiatky nových anových klonov. Väčšina znich naštartovala pri bitconovom boome vdecembri minulého roka. Ich počet je pritom taký vysoký azmeny také malé, že je vôbec problém ich sledovať. Novacoin, feathercoin, earthcoin, worldcoin, vyberte si. Variácie mien sa jednoducho nekončia akaždý súťaží očo ilen trochu pozornosti. Na určitý čas zaujal quark, ktorý priniesol do ťažobno-kontrolného procesu bitcoinu šesť rôznych šifrovacích algoritmov. Tie sú pritom vybraté tak, aby bola možná ťažba len na procesoroch agrafických kartách.

Quark sa radí medzi mierne inflačné digitálne meny. Počet jednotiek (QRK) je neobmedzený, ale ich obrovský počet sa vygeneruje vprvej fáze meny anásledne už stúpa len o0,5 % ročne. Blok sa pridáva každých 30 sekúnd a celý úvodný balík vpodobe 247 milióna jednotiek tak bol vyťažený veľmi rýchlo. Ztohto dôvodu je celý objem vo vlastníctve len úzkej skupiny ľudí, čo doslova kričí účelovosťou (jeden QRK má vsúčasnosti hodnotu 0,092 USD). Mečudo, že fanúšikovia bitcoinu tieto „tiež meny“ často veľmi odsudzujú ahlasno kritizujú. Vedia totiž, že nekontrolované chrlenie mien spochybným konaním môže novozrodenej oblasti kryptomien len uškodiť.

Pozornosť vposledných dňoch upútala aj mena megacoin, ktorámenom alogom nápadne pripomína cloudový hosting Mega (nástupca vminulosti veľmi populárneho one-click hostingu Megaupload). Majitelia hostingu Mega však spojenie stouto menou popierajú. Zaujímavé je, že stránka meny je na novozélandskej doméne (www.megacoin.co.nz) rovnako ako servery Mega (https://mega.co.nz), používa veľmi podobnú grafiku ajej zakladateľ má prezývku Dr. Kimoto, čo je veľmi podobné menu majiteľa spoločnosti Mega (Kim Dotcom). Ten je pritom známy fanúšik kryptomien abitcoinom sa dá za webové služby jeho spoločnosti platiť už veľmi dlho.

Vprípade megacoinu však ide predsa len asi skôr oúčelnú falošnú asociáciu vsnahe získať popularitu. Výnimkou dnes nie sú už ani žartovné meny, ktoré stavili na silu populárnych internetových fór asociálnych sietí anezriedkavo sa vytvárajú len z recesie. Typický predstaviteľ je napríklad dodgecoin, ktorý sa preslávil tým, že ľudia ho dávali ako prepitné za niečo, čo sa im páčilo (napríklad dobrý komentár či uploadovaný zábavný obsah). Dodgecoin používa logo jedného zinternetových mémov vpodobe zábavného obrázka psa Shiba Inu.

Mena má vygenerovaných obrovský počet jednotiek (miliardy) smizivou hodnotou, apreto ich nikto nemá problém rozdávať (v súčasnosti 1 DODGE za 0,00025 USD). Na konci minulého roka sa nakrátko dostal takmer na hodnotu 0,001 dolára, ale zaznamenal rýchly prepad vmomente, keď sa do jeho siete pripojil veľký ťažobný pool (používaný na silnejšie meny). Kým stačila sieť zareagovať zvýšením zložitosti, pool nad ňou získal bezkonkurenčnú kontrolu. Typický príklad ďalšej meny zrecesie je napríklad Coinye West, na ktorej logu nájdete obrázok slávneho amerického rapera Kanye Westa.

Na ťažbu bitcoinov už bežné procesory agrafické karty dávno nestačia, baníci používajú špeciálne navrhnuté čipy ASIC

Má vôbec niektorá zalternatív šancu?

Presadí sa vôbec nejaká alternatívna mena vpriamom súboji sbitcoinom? Tie najnovšie vsúčasnosti pôsobia ako bezpočetné klony Facebooku, ktoré sa objavili krátko po jeho rozmachu. Sú predurčené na neúspech. Podobne ako Google neohrozene kraľuje vyhľadávačom a Facebook sociálnym sieťam, bitcoin sa pravdepodobne stane kráľom kryptomien dlhodobejšie. Úspech však môže priniesť taká, ktorá príde snejakou výraznejšou odlišnosťou, čím si nájde svoju cieľovú skupinu používateľov (pozri Facebook ajeho „rivala“ Twitter).

Skutočnú hodnotu budú mať vkonečnom dôsledku tie, ktoré budú ľudia naozaj používať. Ztohto dôvodu sa žiadna zalternatívnych mien dnes nedá veľmi odporúčať. Za zváženie stojí azda len litecoin, ato najmä vďaka dlhšej histórii, špecificky pozmenenej ťažbe arelatívnej známosti. Vždy, samozrejme, možno zariskovať aťažiť či kúpiť menu sminimálnou hodnotou ahrať lotériu stým, že sa presadí ajej hodnota stúpne. Drvivá väčšina alternatívnych digitálnych kryptomien však takmer určite skončí neslávne.

Sú si totiž podobné ako vajce vajcu aneprinášajú prakticky nič nové. Niektoré znich sú vyslovene špekulantské (s rýchlym nábehom veľkého objemu jednotiek na účet autorov), iné kompletne žartovné (založené na nejakom aktuálnom internetovom ošiali, na ktorý si o pár mesiacov už nikto nespomenie). Ťažia jednoducho ztoho, že funkčný systém kryptomeny je dostupný (otvorený zdrojový kód bitcoinu), takže je veľmi ľahké ho vziať aspustiť jeho mierne upravený klon. Vo výsledku však ich veľký počet vyvoláva ubežných ľudí informačný šum, čo môže byť pre bitcoin minimálne krátkodobo škodlivé.

Vrchná časť zoznamu najpopulárnejších krytpomien – druhý litecoin dosahuje menej ako desatinu hodnoty bitcoinu, tretí peercoin stotinu

Konštatujeme, že žiadna zalternatívnych mien nemá vybudovanú takú infraštruktúru ako bitcoin, ktorým sa už vo veľkej miere dá platiť. Kým bežní ľudia robia skôr len nesmelé prvé krôčiky, tmavé kúty vpodobe čiernych trhov ním platia výhradne vo veľkých množstvách (viac včlánku Čierne trhy pod rúškom digitálnej tmy, PC REVUE č. 1/2014). Jeho cena bez debaty poletí hore adole. To, že z ničoho nič klesne na nulu, je však dnes už čoraz menej pravdepodobné (i keď nikdy nie nemožné, ako je to prikaždej inej mene).

Neprajníci naň ukazovali prstom začiatkom minulého roka, keď prekonal 100-dolárovú hranicu anásledne 200-dolárovú hranicu. Po páde na 80 USD za 1 BTC sa smiali na prasknutej bubline. Bitcoin si však vysokú cenu okolo 100 dolárov držal viac ako pol roka anásledne opäť začal stúpať, aby vdecembri prekonal neuveriteľnú hranicu 1200 dolárov. Po náhlom poklese na 500 dolárov sa opäť objavili proroci bublín, ktorí akoby si neuvedomovali, že sa smejú niečomu, čo má päťnásobnú hodnotu ako včase, keď na maximálne nadsadenú cenu poukazovali prvýkrát. Zatiaľ čo pre niekoho je náhly pokles katastrofa svidinou konca, pre iného je to často výhodný čas nanákup.

Aj keď bitcoin je dnes najsilnejšia digitálna kryptomena, ani zďaleka nie je „za vodou“. Niekto môže argumentovať tým, že vbudúcnosti nedokáže splniť požiadavky trhu anepodarí sa mu rozšíriť do podoby dôveryhodného platidla. To je, samozrejme, legitímna námietka. Dobrú odpoveď vám na ňu však nikto nedá, pretože výsledok odhalí až čas. Najlepší postoj je opatrnosť. Vlak digitálnej meny sa rozbehol amieri dobrým smerom. Nikto však nevidí dostatočne ďaleko na trať, aby vedel, či tam čaká alebo nečaká nejaká nepredvídateľná prekážka.

Ztohto dôvodu sa preto treba vyhýbať ľuďom, ktorí majú vtýchto otázkach jasno asú si stopercentne istí, že digitálne meny vpodobe Bitcoinu alebo jeho miernych úprav uspejú alebo, naopak, neuspejú. Istota takýchto osôb je zvyčajne kŕmená ignorantstvom anízkou znalosťou jednotlivých princípov. Vprípade pravoverných optimistov ide najmä oneznalosť reálnych ekonomických modelov skutočného trhu, vprípade zarytých pesimistov zas zvyčajne ohlboké nepochopenie princípov kryptomien, ktoré zvyčajne demonštrujú vyjadrením jednej zčastých mylných predstáv, ktoré sme uviedli vúvode článku. Myslite na to, že kryptomeny by mali byť predovšetkým platidlom. Pokiaľ ich beriete len ako prostriedok nazbohatnutie (cez „kurzové obchodovane“ alebo cez vykonávanie ťažobnej práce ), ľahko sa môžete popáliť.