Dopriali ste svojim systémom novoročný detox? Čísla varujú, že firmy svoje softvéry prepĺňajú do prasknutia

Firmy často pridávajú do svojich softvérov stále nové funkcie v nádeji, že tým zvýšia hodnotu. Dlhoročné údaje však ukazujú, že väčšina z nich ostáva nevyužitá. Výsledkom je preplnený systém, ktorý znižuje efektivitu a zvyšuje náklady. Začiatok roka je preto ideálny čas na otvorenie témy softvérového detoxu, ktorý firmám prinesie väčšiu prehľadnosť a pružnosť do budúcna.

Čím viac funkcií firemný softvér ponúka, tým lepšie. Koniec koncov, nové tlačidlá, integrácia AI aj všemožné vychytávky pomáhajú držať krok s konkurenciou, uspokojiť rastúce očakávania používateľov a zvyšovať produktivitu zamestnancov. Je to tak vždy?

Dáta od výskumu Standish Group (2002) až report od Pendo (2019) poukazujú na to, že väčšina softvérových funkcií sa stále využíva len zriedka či dokonca vôbec. Reálnu hodnotu pritom prináša často len pätina z nich.

Igor Liška, jeden zo CEO spoločnosti Panaxeo, vysvetľuje, prečo téma, o ktorej sa hovorí vyše dvadsať rokov, nie je iba historický relikt: „Odstraňovanie funkcií je pre programátorov dodatočná práca, ktorú treba zaplatiť, takže sa prirodzene deje menej často než ich pridávanie.“ S preplnenými systémami sa tak podľa jeho slov stretávajú aj dnes. Práve teraz, začiatkom roka, je pritom ideálny čas zamyslieť sa nad softvérovým detoxom.

Prečo sa to vôbec deje

Softvérové riešenia vo firmách vznikajú ako reakcia na neustále sa meniace potreby. Na nové funkcionality neustále tlačia produktoví manažéri a v prípade komerčných riešení aj investori a obchodné oddelenia. Či už preto, aby vyhoveli zákazníkom alebo získali konkurenčnú výhodu.

V systéme sa tak postupne hromadia digitálne prvky, no máloktorá firma si už naplánuje aj jeho odľahčenie. Softvér tak často narastá až do bodu, kedy sa v ňom už strácajú nielen používatelia, ale problémy začína spôsobovať aj samotným vývojárom.

Dôsledky ignorovania problému

Nadbytočné prvky v kóde zvyšujú technický dlh a predlžujú tak čas vývoja aj náročnosť údržby. Tým sa zvyšuje potreba ďalších vývojárov, avšak čím je riešenie komplikovanejšie, tým dlhšie im trvá doňho naskočiť, čo brzdí inovácie a spomaľuje nasadzovanie nových funkcií.

Jednoduché to potom nemajú ani používatelia, ktorých priveľa možností môže zmiasť a ak majú na výber, tak sa radšej obzrú po jednoduchšej alternatíve. Na konci dňa sa netešia ani finanční manažéri, keďže výsledkom sú rastúce dlhodobé náklady na development, ale aj podporu, školenia či bezpečnosť.

Poučenie z praxe

Aj keď je to ešte skôr vzácnosť, tak aj na našom trhu nájdeme firmy, ktoré sa k odstraňovaniu nepoužívaných častí kódu stavajú aktívne. „Máme klienta, ktorý je nekompromisný v tom, ako odstraňuje nevyužívané prvky zo svojho systému. Kladú dôraz na výkonnú dátovú analytiku a pravidelne vyhodnocujú, čo sa používa a čo nie,“ hovorí Liška, ktorý dopĺňa, že snaha o štíhly kód je výhodnejšia aj ekonomicky.

Podľa neho sa v Panaxeo snažia prípadným problémom aj predchádzať už pri samotnom vývoji: „Využívame agilné metodiky. Začíname menšími celkami a hneď zbierame dáta, testujeme a vyhodnocujeme, či sa napĺňajú očakávania.” Tento prístup podľa jeho slov umožňuje udržiavať kód aj technický dlh pružný a manažovateľný, keďže minimalizuje riziko hromadenia nevyužívaných prvkov.

Ako na softvérový detox

Liška tvrdí, že na prečistenie systému nie je nikdy neskoro. Ak len uvažujete o novej funkcionalite, tak odporúča začať prieskumom na štatisticky relevantnej vzorke používateľov alebo fokusovými skupinami. Aktuálne vyvíjané alebo už nasadené funkcie zase vyhodnoťte pomocou analytických nástrojov, ktoré vám prezradia, kam používateľ kliká, ktoré obrazovky prechádza a čo naopak ignoruje.

„Je dôležité počúvať používateľov, no netreba zabúdať na to, že ľudia niekedy tvrdia, že niečo chcú, ale reálne sa už v aplikácii správajú inak. Dôležité je pozrieť sa, čo tam naozaj robia a od toho sa odraziť,“ zdôrazňuje Liška.

Kombinácia prieskumov a dátovej analytiky tak pomáha odhaliť, ktoré funkcie majú potenciál na ďalší rozvoj a oplatí sa do nich investovať a ktoré len zbytočne zaťažujú kód, takže sa netreba báť ich čím skôr odstrániť.

Softvér ako živý organizmus

Igor Liška tvrdí, že softvér sa v tomto smere dá pripodobniť živému organizmu, ktorý potrebuje pravidelnú starostlivosť. Občasné upratovanie je cestou k tomu, aby ostal zdravý a efektívny, no upratovacie dni netreba plánovať každý týždeň.

„U našich klientov to robíme kontinuálne, ale keď to spravíte dva alebo trikrát do roka, je to stále lepšie ako nič. Keď sa to však robí raz ročne, tak si na to už treba vyhradiť niekoľko týždňov a viac trpezlivosti, no výsledok stojí za to,” uzatvára Igor Liška, CEO Panaxeo.

O Panaxeo

Panaxeo je slovenská firma špecializujúca sa na vývoj softvéru pre scale-upy z USA, zahraničia a strednej Európy. Medzi ich klientov patria medtech spoločnosti, inovatívne banky a humanitárne organizácie, ako sú napríklad Medrio, CISCO, Raiffeisen bank (RPC), Bloomreach, CancerIQ, CEVA Logistics, Rádio Slobodná Európa a International Bar Association. Spoločnosť sa sústreďuje na klientov, ktorí majú pozitívny vplyv na spoločnosť. V rámci Slovenska vytvára jedinečné pracovné prostredie s remote-first kultúrou a zamestnancom ponúka 10 % zo zisku. Viac informácií nájdete na www.panaxeo.com.