Ľudské minimozgy vypustené do vesmíru zareagovali nečakaným spôsobom
Americkí výskumníci poslali do vesmíru ľudské minimozgy čiže organoidy, aby preskúmali, ako budú reagovať na podmienky na nízkej obežnej dráhe Zeme. Po návrate z mesačného pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici vedci s prekvapením zistili, že bunky sú zdravé a dozrievajú rýchlejšie ako podobné bunky pestované na Zemi. Molekulárna biologička Jeanne Loringová zdôraznila, že toto prekvapivé prežitie otvára možnosti pre budúce experimenty vo vesmíre súvisiace s neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Medzinárodná vesmírna stanica ponúka jedinečné prostredie na výskum účinkov mikrogravitácie na ľudské bunky, ktoré môže poskytnúť poznatky pre zdravotný a lekársky výskum na Zemi. Davide Marotta viedol tím, ktorý skúmal, ako mikrogravitácia ovplyvňuje ľudské mozgové neuróny, najmä tie, ktoré súvisia s chorobami, ako je skleróza multiplex a Parkinsonova choroba. Na pestovanie organoidov, ktoré obsahovali špecifické typy neurónov a mozgových imunitných buniek, použili ľudské kmeňové bunky.
Organoidy boli rozdelené do dvoch skupín: jedna skupina zostala na Zemi, zatiaľ čo druhá strávila istý čas vo vesmíre. Po návrate výskumníci zistili pozoruhodné rozdiely. Organoidy vypestované vo vesmíre mali vyššiu expresiu génov pre dozrievanie buniek, ale nižšiu pre ich rast. Replikovali sa pomalšie, ale rýchlejšie dozrievali. Okrem toho vesmírne organoidy vykazovali nižšiu expresiu génov súvisiacich so stresom a zápalom, čo naznačuje, že podmienky v mikrogravitácii by mohli presne napodobňovať podmienky v ľudskom mozgu.
Loringová poznamenala, že mikrogravitácia by mohla umožniť prirodzenejšie podmienky na štúdium mozgových organoidov v porovnaní s pozemským prostredím. Budúce štúdie sa plánujú zamerať na Alzheimerovu chorobu a prepojenia medzi neurónmi vo vesmíre. Zistenia sú zdokumentované v časopise Stem Cells Translational Medicine.
Zdroj: sciencealert.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.