Podarí sa integrovať grafén do priemyselného využitia?
Mohol by v trojrozmernom vesmíre existovať dvojrozmerný materiál? Grafén, syntetizovaný až v roku 2004, sa k tomu najviac približuje. S hrúbkou jedného atómu je to jeden z najtenších materiálov, aké poznáme. Napriek tomu je 150-krát pevnejší ako oceľ a pritom je ohybný ako guma. Renomovaný chemik James Tour bude v piatok 1. novembra na podujatí COSM hovoriť o výzve integrovať grafén do priemyselného využitia.
Kolegom v diskusii mu bude fyzik a výskumník v oblasti nanovied Walt de Heer, ktorý okrem iného vedie grafénové laboratórium na Georgia Tech. Tour hovoril o svojej práci aj na COSM 2021, odvtedy však došlo k dôležitému vývoju. Zistilo sa, že existuje „presný nový magický“ uhol, pri ktorom možno plátky grafénu skrútiť a poskladať tak, aby umožňovali supravodivosť s veľmi malým rozptylom alebo trením.
V graféne sa podľa článku v časopise Nature elektróny stávajú zlomkami samých seba a tento exotický (prinajmenšom) elektronický stav by mohol pomôcť pri kvantových počítačoch. Nová správa o 2D materiáloch kategorizuje mnohé aplikácie grafénu do troch čiastkových trhov. Sú to: grafénová elektronika (využívajúca jeho jedinečné elektrické vlastnosti), grafénové kompozity (zamerané na jeho tvrdosť a pevnosť) a grafénové batérie (kde by potenciálne mohol prekonať všetky ostatné materiály).
Možno sa pýtate, či sa zo Silicon Valley stane Graphene Valley. Kľúčovou prekážkou je produkcia dostatočného množstva grafénu. V prípade kremíka, ktorý sa vyrába z púštneho piesku pomocou zdokonalených techník, to nie je problém. Hoci grafén je osvedčený supermateriál, výroba tejto všestrannej formy uhlíka v použiteľných mierach zostáva výzvou.
Zdroj: mindmatters.ai.
Zdroj Foto: freepik.com.
