Prvá “maska” na rozpoznávanie ľudských emócií na svete

Ľudské emócie, nálady, pocity sa čoraz viac považujú za kľúčový parameter na zlepšenie interakcie človeka s rôznymi strojmi a systémami. Ich vnútorná abstraktná a nejednoznačná povaha však spôsobuje, že je náročné presne určiť a využívať emocionálne informácie. Vedci preto vyvíjajú multimodálny systém rozpoznávania ľudských emócií, ktorý dokáže efektívne využívať komplexné emocionálne informácie kombináciou údajov o verbálnom a neverbálnom výraze.

Pozostáva z personalizovaného systému s tvárovým rozhraním integrovaným do pokožky (PSiFI), ktorý nevyžaduje externý zdroj energie, je ľahký, rozťahovateľný, priehľadný, vybavený prvým obojsmerným triboelektrickým snímačom napätia a vibrácií, ktorý umožňuje snímať a kombinovať údaje o verbálnych a neverbálnych výrazoch. Systém je integrovaný s obvodom na spracovanie údajov s bezdrôtovým prenosom údajov, ktorý umožňuje rozpoznávanie emócií v reálnom čase.

Pomocou strojového učenia sa rôzne úlohy rozpoznávania ľudských emócií vykonávajú presne v reálnom čase aj počas nosenia masky. Vyvinutá technológia využíva algoritmy strojového učenia, ktoré umožňujú presné rozpoznávanie ľudských emócií v reálnom čase, a to aj vtedy, keď majú ľudia na sebe masky. Tím vytvoril personalizovanú masku pomocou techniky snímania pod viacerými uhlami, ktorá kombinuje pružnosť, elasticitu a transparentnosť.

V prvej fáze výroby masky sa naskenuje tvár používateľa, pretože technológia musí byť prispôsobená konkrétnej tvári a aj také rozdiely, ako sú vrásky, môžu skresliť výsledné dáta. Podľa tohto skenu sa vymodeluje a vytlačí maska pripomínajúca pavúka. Základný materiál je priehľadný a mäkký silikónový polymér PDMS, ktorý sa využíva napríklad pri kontaktných šošovkách. Potom sa na povrch nanesie ďalšia polymérová zmes PEDOT:PSS.

V nohách pavúka sa v polymérovej zmesi nachádzajú senzory, pričom každý je zameraný na jednu časť tváre (bradu, čelo, ústa atď.), jeden je umiestnený aj na krku. Získané údaje (prevažne ide o vibrácie a dáta o namáhaní tváre) sa odosielajú do riadiaceho čipu a potom ďalej bezdrôtovo do pripojeného zariadenia. Zatiaľ ide len o výskumný prototyp, ktorý bol podrobne opísaný v štúdii v časopise Nature Communications.

Zdroj: news.unist.ac.kr.