Silicon Power Velox V70 a OCZ RD400: Rýchle a extra rýchle SSD

Aké výkonné SSD potrebujete? Najčastejšie sa uchyľujeme k testom naozaj lacných, a to z dôvodu, že drvivá väčšina používateľov nič viac nepotrebuje. Na typické použitie, keď nainštalujete na disk OS, nejaké aplikácie a očakávate výrazne vyššiu rýchlosť načítavania oproti magnetickému disku, vaše predstavy splnia i najlacnejšie modely. Rýchlosť čítania je blesková a o to ide v prvom rade. Navyše zápis je pri takomto použití iba symbolický, a tak sa nemusíte zaťažovať tým, ktoré SSD koľko prepisov znesie. Daňou za nízku cenu je však pomalý zápis pri intenzívnom sekvenčnom prenose veľkých súborov a o komplexne rýchlom SSD nemôže byť reč. Zo začiatku síce vystrelí na vysoké čísla, no po zaplnení kapacitne malej urýchľovacej cache prenosová rýchlosť spadne na úroveň možností HDD, čo je pri práci, kde je dôležitá vysoká rýchlosť zápisu, značne obmedzujúci faktor.

Stabilne rýchly zápis vás pri rovnakej kapacite vyjde na príplatok zhruba 20 – 30 %. Pre tých, ktorí by radi prekročili hranice 6-gigabitovej priepustnosti SATA 3, máme na porovnanie oveľa drahšie SSD pripájajúce sa k PCI Express, pri ktorom však už je nárast ceny viac ako stopercentný. Zamerali sme sa na porovnanie vybraných SSD strednej triedy, komunikujúcich cez rozhranie AHCI a NVMe. Aký veľký je rozdiel?

Silicon Power Velox V70  (480 GB)

Na PCB je (obojstranne) spolu 16 pamäťových modulov, z toho jeden je vyhradený na over provisioning a konfigurácia je v tomto prípade 15× 32 GB + 1× 32 GB na OP. Záťaž je teda rozložená pekne rovnomerne. Typovo ide o pamäte MLC NAND vyrábané 25 nm postupom, a síce nemajú 3D vrstvy ako napríklad veľmi populárny Samsung 850 Evo, sú však rýchle – synchrónne a SP pri nich sľubuje až tritisíc cyklov P/E. O SSD hovorí v kontexte použitia v profesionálnej podnikovej sfére. Profil SSD je úzkych 7 mm, to znamená, že ho možno použiť aj vo väčšine notebookov.

Velox V70 sme podrobili niekoľkým testom, a hoci rýchlosti zápisu nie sú závratné, podstatné je, že sa držia pri veľkých (x-gigabajtových) súboroch stabilne v priemere na konštantných 450 MB/s. Pri malých súboroch (427 – 1235 kB) je to 430 MB/s a s najmenšími drobcami sa pasuje statočne pri 25 MB/s, čo je na sekvenčný zápis súborov s 12 – 59 kB nadpriemerný výsledok. Naopak, všimnite si obzvlášť nízku dobu náhodného prístupu k 512-bajtovým blokom v HDT, nižšiu nedosahuje žiadne z lacných SSD, ktoré sme v PCR testovali. Čudne nízka je i rýchlosť čítania a zápisu 4 kB blokov v ATTO. No pri bootovaní operačného systému či na jeho reakčných časoch nie je badateľné žiadne oneskorenie, v praxi nás disk pozitívne prekvapil, ponúka komplexne vyvážený výkon a za svoju cenu ho môžeme jedine odporučiť. Najmä tam, kde sa hromadne i zapisuje. V porovnaní s lacnejšími modelmi je zápis v momente, keď začínajú narážať na obmedzenia cache SLC, približne štyrikrát rýchlejší.

OCZ RevoDrive 400 (512 GB)

Mieri na náročnejšieho používateľa. Pre tých, ktorí majú dosku so slotom M.2, je dostupný aj vo forme samostatného modulu alebo za príplatok zhruba 25 eur spolu s kartou PCIe ×4, do ktorej sa pripája. V rámci príslušenstva k nej dostanete i výmennú záslepku s polovičnou dĺžkou, ktorú uplatníte v serverových stojanoch formátu 3U. Osemkanálový radič a aj 15 nm pamäte MLC V-NAND sú z vlastnej dielne (t. j. To­shiba). Výrobca garantuje celkový zápis až 296 TB, čo je viac než 600 prepisov celkovej úžitkovej kapacity. Najväčšia prednosť je veľmi rýchly zápis veľkých súborov. Priemerná rýchlosť zápisu je pri využití plného potenciálu vtedy okolo 1200 MB/s. Pozoruhodný sprievodný jav je však mimoriadne kolísavá krivka priebehu. Všetky diagnostické ­utility odhaľujú sekvenčný zápis pohybujúci sa sínusovo medzi 570 – 1320 MB/s. Rovnaká charakteristika platí pre čítanie, ibaže v rozpätí 870 – 1420 MB/s. Treba však mať na pamäti, že takáto expresná komunikácia bude často prebiehať iba po dráhe SSD ↔ RAM a väčšina iných pamäťových zdrojov bude RD400 brzdiť svojimi limitmi.

V zapisovaní malých súborov už až taký markantný náskok pred Velox V70 nemá a s priemernými 640 MB/s už možnosti zbernice SATA 3 nepresahuje. Sekvenčný zápis výrazne klesá spolu s veľkosťou prenášaných súborov a pri veľmi malých je už na úrovni podstatne lacnejšieho kolegu. Nárazový prístup je, samozrejme, o niečo rýchlejší, to obzvlášť platí pre čítanie, kde má dvojnásobný výkon, čo vo výsledku znamená i citeľne nižšiu prístupovú dobu. Pri bežnom používaní tento prínos síce nepocítite, no pri otváraní obrovských tabuliek (napr. XLS) sa rozdiely spúšťacích časov počítajú v sekundách.

RD400 neodporúčame používať v nevetraných systémoch. Už po piatich minútach intenzívnej záťaže sa dostane na 80 °C. Na počet IOPS to síce vplyv nemá, ale takáto dlhodobá prevádzka výrazne skráti životnosť. Vinu na vysokých teplotách má slabé chladenie radiča. S fungujúcim prietokom vzduchu v skrinke sú teploty nižšie o pätnásť stupňov, teda z „kritickej“ roviny sa dostáva na „prijateľnú“.

Chladenie je neefektívne, teplo je odvádzané cez vložku, s ktorou je výkonný radič v kontakte iba cez dosku plošných spojov. Stále je to však lepšie než nič, to je scenár, keď SSD osadíte bez adaptéra priamo do slotu v základnej doske. Azda to Toshiba v nejakej z ďalších revízií doladí.