Vďaka novým supertenkým polovodičom sa odkladá „smrť“ kremíkových čipov

Kremík tvorí základ procesorov už celé desaťročia, no v súčasnosti sa rýchlo blíži k svojim fyzikálnym hraniciam. Výroba čipu menším ako 5-nanometrovým procesom už naráža na problémy. Ako by teda mohol prežiť Moorov zákon? Stanfordskí vedci prichádzajú s riešením: čipy treba rozšíriť o materiály, ktoré prekonávajú kremík. Zamerali sa na dva polovodiče, diselenid hafnia a diselenid zirkónia, ktoré môžu byť veľmi tenké (s hrúbkou len troch atómov) a majú väčšie samoizolačné účinky ako kremík. Mohli by sme tak získať tranzistory, ktoré sú 10-krát menšie ak tie, ktoré sú vyrobené len z kremíka – 5 nm čipy sú prerastené v porovnaní s tými, ktoré sa dajú dosiahnuť s týmito diselenidmi. Vedci zdôrazňujú, že kremík je stále potrebný, ale jeho kombinovanie s týmito novými materiálmi by mohlo viesť ku komplexnejším procesorom, batériám s dlhšou výdržou a ďalším výhodám, ktoré sa spájajú s miniaturizáciou tranzistorov. Samozrejme, Moorov zákon nemôže pretrvať naveky (fyzikálne zákony to nedovoľ ...