Editorial: Chcem mať doma robota?
Dnes som v rámci ranného rešeršu technologických noviniek zachytil oznámenie čínskeho výrobcu humanoidných robotov Unitree Robotics o tom, že ich model G1 je už pripravený na sériovú výrobu. Keď som si pozrel sprievodné video, čo všetko nový humanoid dokáže, padla mi sánka. Zabudnite na neohrabanú ťažkopádnu kopu železa, ktorá pomaly šuchce nohami, aby ako-tak udržala rovnováhu. Nový model dokáže vyskočiť do vzduchu, urobiť roznožku či piruetu a bezpečne dopadnúť na obe nohy. Rovnako tak bez problémov zvládne sácanie od ľudského operátora či podnožku. A druhýkrát mi padla sánka, keď som sa dostal k jeho cene: 16 000 dolárov je síce dosť peňazí, ale za takýto technologický zázrak mi to príde ako skutočný deal breaker, ktorý otvorí dvere masívnemu príchodu humanoidných robotov na pracoviská či do domácností.
Podľa Muska bude na svete čoskoro až 20 miliárd humanoidných robotov, pričom každý človek bude potrebovať aspoň dvoch robotov na rôzne úlohy, ako napríklad opatrovanie detí alebo pomoc pri domácich prácach. Môže to byť dosť ustrelené číslo, lebo Elon rád preháňa, ale masívny nástup robotov do všetkých oblastí nášho života je viac ako istý. Roboty sa už teraz bežne používajú vo fabrikách a dokážu samostatne vykonávať aj sofistikované úlohy. Dôvod je jednoduchý – a nie je to len „oslobodenie“ pracovníkov od monotónnej činnosti.
Priemerná mesačná mzda robotníka vo fabrike sa líši v závislosti od krajiny a sektora, ale napr. v Nemecku to je okolo 3200 – 3500 eur brutto. V USA to je 3500 – 4500 USD, hoci aj tu sa mzdy výrazne líšia v závislosti od štátu a špecializácie, pričom v štátoch ako Kalifornia alebo New York sú mzdy aj vyššie. Použitím jednoduchej matematiky si ľahko zrátame, že počiatočná investícia sa aj s nákladmi na zaškolenie vráti tak za 5-6 mesiacov. A potom už len zarába. Môže pracovať 24/7, neštrajkuje, nedožaduje sa dovolenky ani OČR-ky. Náklady na servisovanie či dohľad budú v celkovej súvahe zanedbateľné. Takejto vyhliadke neodolá asi žiadny majiteľ fabriky, otázka je, ako sa s masívnym nárastom armády robotníkov bez práce naša spoločnosť vyrovná.
Keď som bol ešte tínedžer, strašne ma nebavilo domáce vysávanie. Skúšal som teda zostrojiť niečo, čo by vysávalo za mňa, ale zistil som, že s mojimi vtedajšími vedomosťami na to nestačím. Dostala sa mi práve vtedy do rúk aj kniha od sci-fi autora Roberta Heinleina Dvere do leta o konštruktérovi domácich robotov, čo bol asi rozhodujúci moment, prečo som potom na vysokej začal študovať kybernetiku so špecializáciou na robotiku. Dnes sa dá kúpiť robotický vysávač za pár sto eur a svojho času som aj ja jeden využíval. Postupom času sa mi zmenili životné nastavania a zistil som, že ma vysávanie vlastne baví. Je to jedna z foriem meditácie, keď vypnem hlavu a teším sa z poriadku, ktorý po vysávaní za mnou zostane. A k šťastiu mi stačí, aby mal vysávač poriadny sací výkon ☺.
V tomto kontexte som rozmýšľal, či by som chcel, aby sa mi po dome potuloval humanoidný robot a robil za mňa všetky domáce práce. Varenie by som si určite nechal, baví ma aj čistenie a krájanie zeleniny, príprava omáčok, skladanie potravín, objavovanie nových chutí a celková kompletizácia finálneho „diela“. Rovnako aj pranie a sušenie, niežeby to bola nejaká extra zábava, ale nahádzať veci do práčky, pridať prací gél, aviváž a pustiť program je otázka pár minút. Umývačka riadu je na tom podobne, hoci sa priznám, že ma vôbec nebaví nakladať a vykladať ju. Žehliť nežehlím, to je pre mňa masaker, preto si kupujem nekrčivé oblečenie ☺. Takže tejto činnosti sa rád vzdám v prospech robota, ale vlastne ju až tak ani nepotrebujem. Umývanie okien je na tom dosť podobne. Odkladanie oblečenia, nákupu, kľúčov či iných bežných predmetov, ktoré sa furt niekde povaľujú, je diskutabilné. Viem, čo kde mám a čo plánujem kedy použiť, a keby mi to niekto zmenil, je to skôr otravné.
Neviem, ako by si robot poradil s mojimi dvoma štvornohými beštiami a ich „venčením“. Spolu majú nejakých 80 kíl, a tak sa obávam, že by ho asi skôr ony povláčili na vôdzke po sídlisku, čo by asi nebol pekný pohľad.
Čo by som ocenil, je stráženie, keď nie som doma. Teda preberanie pošty či zásielok od kuriérov, kontrola, či sa niekde zbytočne nesvieti alebo nie je otvorené okno, keď sa blíži búrka. A samozrejme aj ako ochrana pred zlodejmi.
Takže summa summarum, mohlo by to byť fajn, niektoré činnosti by som si nechal a niektoré by som mu rád odovzdal, ale tak, aby ma nevyrušoval, čo sa dá asi v pohode nastaviť. Otázkou je zatiaľ cena, pri ktorej sa dá očakávať, že časom pôjde výrazne dole. No a veľmi podstatná je, samozrejme, bezpečnosť, muselo by byť na 100 % garantované, že svojou činnosťou alebo nečinnosťou nikomu neublíži a ani sa pri pravidelnej aktualizácii softvéru nezblázni, prípadne ho na diaľku niekto nehackne a nezneužije napríklad na únik dôverného súkromného obsahu.
Otvorených otázok je stále ešte dosť, takže chvíľu potrvá, kým sa humanoidi udomácnia v našich domácnostiach, ale je dobré byť na túto zmenu pripravený. Ja sa celkom aj teším, lebo ako si tak rekapitulujem za a proti, okrem utierania prachu ma nebaví ešte pár domácich prác, ktoré by som mu rád prenechal. A ako ste na tom vy?
Zaujímavé čítanie septembrového vydania vám praje
