Editorial: Lesk a bieda AI
Vzostup umelej inteligencie vyvoláva vzrušenie aj znepokojenie, pretože spoločnosť už teraz pociťuje dôsledky tejto transformačnej technológie. Na jednej strane AI predstavuje množstvo príležitostí na pokrok a efektivitu. Napríklad v zdravotníctve môže AI pomôcť analyzovať výsledky z meraní pacientov rýchlejšie a presnejšie ako lekár, identifikovať vzory v anamnézach ešte skôr ako sa prejavia a predvídať možné budúce zdravotné problémy či asistovať pri mikro chirurgických zákrokoch. To má potenciál revolučne zmeniť zdravotnú starostlivosť, zlepšiť zdravie populácie a znížiť náklady zo strany štátu. Podobne má AI potenciál zefektívniť rôzne odvetvia – od dopravy až po výrobu. Autonómne autá sľubujú bezpečnejšie cesty a zníženie dopravných zápch. Vo fabrikách môžu AI roboty zrýchliť a zlacniť výrobné procesy, čo povedie k vyššej produktivite a hospodárskemu rastu.
Na druhej strane vyvoláva vzostup umelej inteligencie aj obavy. Najčastejšia z nich je potenciál masívneho úbytku pracovných miest. Keďže AI je čoraz sofistikovanejšia, presnejšia a rýchlejšia, mnohí sa obávajú, že ľudských pracovníkov nahradia stroje. To by mohlo viesť k bezprecedentnému nárastu nezamestnanosti a príjmovej nerovnosti. Teda za predpokladu, ak sa to nebude správne riadiť. Neviem si však dobre predstaviť, ako v praxi takúto požiadavku zabezpečiť, keďže fungujeme v otvorenom trhovom prostredí. Zákazom prepúšťať nadbytočných zamestnancov? Normatívom, reguláciou či extra daňovým zaťažením na služby a produkty vytvorené a poskytovane pomocou AI?
Potenciál AI spočíva v jej schopnosti spolupracovať s ľuďmi, a nie ich nahrádzať. Ak budú ľudia a stroje spolupracovať a využívať svoje silné stránky na riešenie zložitých problémov, toto partnerstvo môže priniesť okrem vyššej produktivity a efektivity aj úplne nové úrovne kreativity a inovácií. V každom prípade treba túto spoločenskú diskusiu otvoriť teraz, a nie až po tom, ako sa na úradoch práce začnú hromadiť armády nezamestnaných. Kopec veľkých svetových firiem pritom už ohlásilo prepúšťanie významných percent svojej pracovnej sily práve s ohľadom na väčšie využívanie AI.
Dobrým príkladom spolupráce môže byť tvorba syntetického obsahu pomocou AI. Každý si už asi vyskúšal vytvoriť pomocou AI obrázok k článku či do prezentácie, prípadne kúsok textu do seminárnej práce. Možno ste zachytili aj informácie o nástrojoch na tvorbu hyper realistického videa pomocou AI (Sora). Na prvý pohľad to vyzerá, že to môže zabaliť celý kreatívny priemysel – textári, spisovatelia, maliari, hudobníci, herci, režiséri atď. Treba si však uvedomiť, že všetko to, čo AI „vytvorila“, je len upravená kópia, koláž či napodobenina niečoho, čo vytvoril človek. Keby AI nebola natrénovaná na ľudských dielach, nikdy by z „vlastnej hlavy“ niečo vlastné nevytvorila. Keď predsa, muselo by to byť presne algoritmizovateľné, a teda umelé už na prvý pohľad.
Človek je v procese tvorby nezastupiteľný. To, ako sa z inšpirácie stáva abstraktná predstava, ktorá postupne dostáva kontúry a následne sa zhmotňuje štetcom maliara alebo perom spisovateľa či akordom hudobníka, nie je jednoducho algoritmizovateľné, resp. strojovo napodobniteľné. Viete urobiť kópiu Mony Lisy a viete ju naučiť aj rapovať, ale čokoľvek, čo bude od nej odvodené, je už len napodobenina. AI dokáže vygenerovať Monu Lisu, ako by ju nakreslil Salvador Dalí, ale to už je guláš. Možno zaujímavý na pobavenie, ale umelecky bezcenný.
Možno už čoskoro prídu nástroje na generovanie celých sitcomov iba na základe textového zadania, ale koho by bavilo pozerať AI verziu Teórie veľkého tresku či Priateľov. Alebo ich hybridných pomiešaných verzií. Načo?
Na druhej strane AI je brutálna pri príprave podkladov, tvorbe vizualizácií, úprave textov či grafiky, postprocesingu atď. No úloha tvorcu, človeka, ktorý dostane originálny nápad a snaží sa ho zhmotniť a obohatiť tak svet, je jednoducho nezastupiteľná.
A to je možno hlavný odkaz, ktorý nám prináša AI. Nie je to hrozba, ale pomocník, ktorý nás môže odbremeniť od rutinnej práce. A my ľudia by sme sa mali stať menej „robotmi“, ktorí robia nudnú, opakujúcu sa prácu, a viac sa stať originálnymi tvorcami. Samozrejme, nie každý má talent ako Leonardo da Vinci alebo Christopher Nolan. Ale každý má možnosť stať sa režisérom svojho vlastného života, umelcom pri výchove detí či zvládaní partnerských vzťahov, spisovateľom zaujímavých zážitkov alebo aspoň spevákom pod sprchou či v aute... ☺
Zaujímavé čítanie májového vydania vám praje
