Editorial: Technologická smršť z východu
Žijeme v bubline komfortu a ilúzie, že tak, ako sa máme teraz, sa budeme mať aj ďalšie roky a desaťročia. A prečo? Lebo na to máme nárok? Lebo si to zaslúžime? Lebo sme vyspelejší a civilizovanejší ako ľudia v iných krajinách? Lebo sme vzdelanejší a pracovitejší? Nechcem sa nikoho dotknúť, ale obávam sa, že nič z toho nie je pravda. A obávam sa, že nás čoskoro čaká ťažké precitnutie a studená sprcha.
Nedávno sa mi dostala do rúk štúdia Stanfordovej univerzity s názvom Index AI 2024, ktorá analyzovala počet patentov týkajúcich sa umelej inteligencie (AI) v jednotlivých krajinách. V roku 2022 Čína získala viac ako 35 000 patentov spojených s AI, čo je viac ako všetky ostatné krajiny dokopy. Spojené štáty, ktoré sú stále jedným z hlavných hráčov, získali v roku 2022 okolo 12 000 patentov. Čína pritom predbehla USA v tejto oblasti už v roku 2013 a odvtedy v nej dominuje. V Európe (vrátane EÚ a UK) počet patentov tiež rastie, ale stále zaostáva za USA a Čínou, pričom v roku 2022 bolo udelených 1173 patentov.
Ešte donedávna bola Čína vnímaná ako krajina nevzdelanej a lacnej pracovnej sily, ktorá svoj konkurenčný boj riešila kopírovaním západných technológií. Do určitého času to aj bola pravda, ale dnes je Čína už úplne iná krajina. Samozrejme, nebavíme sa o demokracii, osobnej slobode a ďalších dôležitých životných hodnotách. Ale pokiaľ ide o vedu, výskum, vzdelanie a investície do nových technológií, jednoducho sa na nich nechytáme. Ani ako EÚ, už ani nehovoriac o Slovensku.
Čína sa v posledných rokoch stala globálnym lídrom v mnohých technologických oblastiach, často predbehnúc zvyšok sveta v inováciách, výrobnej kapacite aj predaji. Napríklad známa čínska spoločnosť DJI ovláda viac ako 70 % svetového trhu s dronmi. Čínske drony sa využívajú nielen v spotrebiteľskom segmente, ale aj v priemyselných a vojenských aplikáciách.
Čína je najväčší výrobca solárnych panelov na svete. Vďaka masovej výrobe a výrazným investíciám dominuje trhu s obnoviteľnými energiami. Spoločnosti ako JinkoSolar a LONGi sú globálnymi lídrami v tejto oblasti.
Čínske spoločnosti dominujú v oblasti výroby batérií pre elektromobily. CATL je najväčší výrobca lítiovo-iónových batérií na svete a dodáva batérie pre veľké automobilky ako Tesla či BMW. Ďalšia čínska firma BYD je popredným výrobcom elektromobilov aj batérií a svojimi cenami spolu s ďalšími čínskymi značkami atakujú americký a európsky trh, ktoré sa snažia zachrániť vlastných výrobcov obrovskými dovoznými clami.
Čína je najväčším svetovým výrobcom elektroniky a súčiastok, a to vďaka firmám ako SMIC. Kým v oblasti špičkových technológií výroby procesorov stále zaostáva za USA a Taiwanom (TSMC), buduje si už vlastné kapacity na výrobu pokročilých čipov a investuje miliardy do tejto oblasti s cieľom stať sa sebestačnou.
Čína investuje enormné prostriedky do vývoja kvantových počítačov a komunikačných systémov. Už v roku 2020 krajina dosiahla významný prelom, keď jej kvantový počítač Jiuzhang prekonal dovtedajšie výkony kvantového počítača od Googlu.
A takýchto príkladov technologického líderstva v oblastiach, ako sú robotika, jadrová fúzia, genetika, hypersonické technológie atď., je kopec. Čína na to využíva kombináciu masívnych investícií, vládnych stimulov a rozvinutej infraštruktúry, samozrejme, s veľkým dôrazom na vzdelanie, vedu, výskum, pracovnú etiku a s dlhým pracovným časom. Najmä v technologických a výrobných odvetviach je známy výraz 996 (to znamená práca od 9:00 do 21:00, 6 dní v týždni, čo predstavuje 72 hodín týždenne). Na Slovensku je pracovný čas podobný, ako je priemer v EÚ, a to 40 hodín týždenne.
Toto celé nemalo vyznieť ako chválospev na Čínu a jej technologický pokrok, ale skôr ako budíček, aby sme sa prebrali zo sladkej letargie. Pozreli sa na to, aký životný komfort si užívame, aké sociálne programy a benefity si doprajeme a dokedy na to budeme mať. A to neplatí len na Slovensko, ale aj celú EÚ.
Bolo by fajn, keby niekto urobil dopadovú štúdiu, čo nás čaká v najbližších rokoch a desaťročiach a čo by bolo treba urobiť, lebo, priznám sa, jednoduché riešenie tejto rovnice nevidím. Musíme buď pridať na pracovitosti, vzdelaní a schopnosti inovovať, alebo ubrať zo svojich nárokov na sociálne benefity. Ak máte niekto nápad alebo víziu, ako túto rovnicu vyriešiť, prosím, podeľte sa o ňu. Svet okolo nás sa zmenil, a ak chceme prežiť a udržať si našu životnú úroveň a naše hodnoty, takisto musíme niečo zmeniť. Tak nám v tom držím palce.
Zdroj foto: Peter Griffin (publicdomainpictures.net)
