Editorial: Toto by ma bavilo
Keby som bol teraz v pozícii školáka/študenta, ktorý sa rozhoduje, akú strednú alebo vysokú školu si vybrať, asi by to bolo podstatne náročnejšie ako kedysi. Rôznorodé štúdie a analýzy predpovedajú, ktoré pracovné pozície zaniknú alebo budú čiastočne nahradené AI a robotmi, takže budúci absolvent bude o pár rokov vstupovať na značne zredukovaný a úplne neznámy pracovný trh.
Tie staré pracovné pozície zmiznú a pribudnú nové, ktoré dnes ešte nemajú ani pomenovanie. Školy už dnes nestíhajú držať krok s technologickým vývojom a zmenami na trhu práce, takže spoliehať sa na tradičný systém vzdelávania by bolo asi veľmi neefektívne. A navyše preferujem slobodu rozhodovania sa, realizáciu vlastných nápadov a projektov pred zamestnaním sa vo firme niekoho iného, takže by som potreboval školu alebo školy, kde by som získal viacero zručností z rôznorodých oblastí. Najskôr by som si asi vybral niektorú technickú školu, ktorá by umožňovala aj medziodborové štúdium, a ostatné vedomosti a zručnosti by som si za pochodu dopĺňal individuálne a priebežne cez kurzy, odborné stáže alebo osobné vzdelávanie a experimentovanie.
Svet, v ktorom žijeme dnes, sa o 5-10 rokov výrazne zmení, mnoho činností bude zautomatizovaných a niekde už nebude veľký priestor na inovácie, ale pár ich ešte zostane. Ľudia vždy budú potrebovať jesť a spôsob, ako sa pestujú, ošetrujú, zbierajú a spracúvajú potraviny, má ešte dosť priestoru na zlepšovanie. Aj ja rád jem , ale záleží mi na tom, čo a v akej kvalite do seba dávam. To, čo sa dnes predáva na pultoch a cestuje k nám cez pol zemegule, je jedna veľká neznáma. Mám rád prírodu a myslím, že súčasný stav výroby potravín je jednak neefektívny, dlhodobo neudržateľný a nie veľmi priateľsky k prírode. Do hry vstupujú aj výzvy v podobe čoraz extrémnejších prejavov klimatických zmien, ktoré priamo vyvolávajú potrebu prehodnotenia, čo sa kde a ako pestuje. Keď si k tomu predstavím možnosti robotiky a umelej inteligencie, iniciatívy na budovanie a využívanie čistých obnoviteľných zdrojov energie, potreba vytvorenia úplne nového prístupu k výrobe potravín mi príde úplne logická.
Páči sa mi koncept malej autonómnej, energeticky a potravinovo sebestačnej eko-bio-high-tech farmy, ktorá zabezpečí nielen mňa, rodinu a blízky okruh ľudí, ale vyprodukuje potraviny aj na predaj alebo výmenu za iné komodity.
O pestovanie a zber plodín by sa starali autonómne robotické traktory na elektrický pohon, ktoré by si vedeli samy vymieňať mechanizované obrábacie náradie podľa potreby. Výrobu elektrickej energie by mali na starosti otočné vertikálne fotovoltické panely lemujúce hriadky plodín. Vedeli by sa naklápať podľa polohy slnka a v prípade veľmi ostrého slnečného žiarenia by sa preklopili do vodorovnej polohy, aby vytvorili ochranný tieň nad rastlinkami. Keby hrozilo, že budú padať krúpy, panely by sa preklopili o 180 stupňov odolnou stranou nahor, aby sa ochránili fotovoltické články aj rastlinky. A v momente, keď by ponad hriadky mal prejsť traktor, zase by sa preklopili do zvislej polohy, aby neprekážali.
O správne dávkovanie vody, svetla a tepla by sa starala sieť snímačov riadená AI, ktorá by v reálnom čase spúšťala ďalšie procesy tak, aby bolo o rastlinky optimálne postarané. Rovnako bude postarané o správne dávkovanie hnojív a ďalších aditív, aby na jednej strane rastlinky prosperovali, ale súčasne neobsahovali látky nezdravé pre ľudí, ako sú napr. dusičnany či chlór, a naopak, obsahovali tie, ktoré ľudia potrebujú. Treba totiž uviesť, že dnešná „pestrá a vyvážená strava“, na ktorú sa mnohé zdravotné odporúčania odvolávajú, už nezabezpečuje také nutričné hodnoty, ako to bolo v minulosti. Napríklad avokádo dopestované v 80. rokoch minulého storočia malo 8-násobne vyššie nutričné hodnoty ako to súčasné.
Zhora by na všetko dohliadali autonómne drony, ktoré by súčasne plašili škodcov a strážili vonkajší perimeter pred neželenými votrelcami. Roboty by sa postarali aj o zber, skladovanie či ďalšie spracovanie plodín podľa ekonomickej výhodnosti. Ja by som na všetko len dohliadal, sledoval aktuálny technologický vývoj, radil sa s AI, čo a na akej výmere pestovať, a rozhodoval, do čoho investovať. A ešte by som opravoval roboty v prípade poruchy. To by ma bavilo...
Na toto by som potreboval školu, ktorá by mi umožňovala každý semester študovať niečo iné, aby som zvládol základy z biológie, chémie, geológie, potravinárstva, poľnohospodárstva, genetiky, strojárstva, kybernetiky, robotiky, umelej inteligencie, ekonomiky, marketingu a manažmentu. To je zatiaľ asi dosť nereálne, tak by som si asi vybral spomínané technické smery a zvyšok by som si doštudoval.
Čo som tým všetkým chcel vlastne povedať, je, že vstupujeme do novej éry, kde už nebude stačiť spoliehať sa na tradičný systém vzdelávania a to, čo teraz vieme. Potrebujeme sa zamyslieť nad tým, aké sú naše super schopnosti, v čom sme jedineční, v čom nás roboty a AI len tak ľahko nenahradia, a doplniť si schopnosti a zručnosti tak, aby sme zvýšili svoju hodnotu či už na trhu práce, alebo na rozbeh vlastných projektov. Nespoliehajme sa na zamestnávateľa či štát, ktorý sa o nás postará. Skúste si rozbehnúť vlastný projekt a nemusí to byť hneď high-tech farma. Môže to by len maličký side projekt, ktorý vám pomôže už teraz popri škole či zamestnaní zabezpečiť si extra príjem. Stačí dobre porozmýšľať, poobzerať sa, o čo je záujem, čo by bolo treba zlepšiť. A toho tu je veru poriadne veľa. Treba hlavne začať.
Photo by Megan Thomas on Unsplash