Podľa novej teórie vedomia je každý neurón samostatný počítač

Neurovedci skúmajú novú teóriu vedomia, tzv. teóriu dendritickej integrácie (dendritic integration theory – DIT), ktorá predpokladá, že každý jednotlivý neurón funguje ako samostatný počítač. Podľa Johana Storma, neurológa z Univerzity v Osle, majú neuróny zložité molekulárne mechanizmy, ktoré spracúvajú informácie v rámci bunky, a zároveň majú početné prepojenia s inými neurónmi. 

Storm tvrdí, že vedomie vzniká z reakcie, ktorá nastáva, keď sa v bunke zhodujú nové a staré informácie, čo vyvoláva príval nervových impulzov do iných buniek. Táto teória vysvetľuje javy, ako je celková anestézia, ktorá brzdí komunikáciu medzi mozgovými bunkami a zabraňuje vedomým zážitkom.

DIT predpokladá, že kortikálne pyramídové neuróny v mozgu prijímajú a spracúvajú rôzne informácie vo výrazne oddelených častiach. Apikálny oddiel (ten, čo je na špičke) prijíma informácie o procesoch prebiehajúcich v iných častiach mozgu, zatiaľ čo bazálny oddiel spracúva informácie súvisiace so špecifickými kognitívnymi alebo senzorickými funkciami. DIT naznačuje, že vedomie závisí od opätovného spojenia informácií zhora nadol prostredníctvom apikálnych rozvetvených výbežkov týchto neurónov. Prerušenie spojenia medzi apikálnymi a bazálnymi výbežkami prostredníctvom bežných anestetík vypína vedomie.

Hoci DIT môže vysvetliť stratu vedomia, nerieši existenciu alebo pôvod samotného vedomia. Zložitosť jednotlivých buniek, ktoré sa podieľajú na sprostredkovaní vedomia, poukazuje na náročnosť pochopenia ľudského vedomia. Nájsť komplexnú teóriu vedomia, ktorá by vysvetlila jeho zložitosti, stále zostáva náročnou úlohou. Neurovedec Johan Storm si myslí, že všetky prominentné teórie vedomia majú tak trochu pravdu.

Zdroj: mindmatters.ai
Úvodné foto zdroj: depositphotos.com/