Právnik radí: Zmeny v Zákonníku práce / 3. časť

Po tretí raz sa budeme venovať zmenám v Zákonníku práce účinným od 1. januára 2013. Značná zmena s nemalým finančným dosahom na zamestnávateľa sa týka odstupného a odchodného. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia, premiestnenia, nadbytočnosti, organizačných zmien alebo straty zdravotnej spôsobilosti, patrí od 1. januára 2013 vyššie odstupné. Výška sumy závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ide najmenej o:

• priemerný mesačný zárobok (PMZ), ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobok PMZ, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobok PMZ, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobok PMZ, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Pri ukončení pracovného pomeru dohodou z rovnakých dôvodov má zamestnanec nárok na odstupné vo výške 1 PMZ, ak pracovný pomer trvá menej ako dva roky, 2 PMZ pri trvaní pracovného pomeru do päť rokov, 3 PMZ pri trvaní pracovného pomeru do 10 rokov, 4 PMZ pri trvaní pracovného pomeru do 20 rokov a 5 PMZ pri trvaní pracovného pomeru nad 20 rokov. Zamestnanec má podľa novej úpravy vždy nárok na plnú výšku odchodného, možnosť pomerného skrátenia odchodného pri nezotrvaní u zamestnávateľa počas celej výpovednej doby bola zrušená. Čo sa týka odchodného, najnovšie Zákonník práce rieši aj situáciu, ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov. V takom prípade mu patrí odchodné len od jedného z nich.

Významná zmena nastala aj v prípade nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. V znení účinnom do 31. decembra 2012 mal zamestnanec nárok na náhradu mzdy za čas najviac deväť mesiacov. V súčasnosti, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Významné zmeny sa týkajú aj možnosti vykonávať inú zárobkovú činnosť. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Na rozdiel od predošlej úpravy musí ísť o činnosť, ktorá „má... konkurenčný charakter“, kým predtým postačovalo, že činnosť „by mohla mať konkurenčný charakter".

Nová úprava dáva zamestnávateľovi právo udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať. Dôvody však musí uviesť. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.