Test najrýchlejších pamäťových kariet SDXC (UHS-II)

UHS-II (ultra high speed) je momentálne najrýchlejšie rozhranie pre bežné komerčne dostupné pamäťovky SDXC. Tieto karty sú určené primárne do drahých zrkadloviek a kamier profesionálov, pre ktorých sú nižšie rýchlosti UHS-I (U3) už pri súčasných možnostiach záznamu a čítania brzdou. Formát puzdra SD sa nezmenil, pribudol však druhý rad kontaktných plôšok, a preto je dôležité, aby vaše zariadenie, či už fotoaparát, alebo čítačka, mali takisto plus osem kontaktov na plnohodnotnú komunikáciu. Spätná kompatibilita je síce zachovaná, no výkon so staršími čítačkami zostáva, pochopiteľne, na úrovni pomalšieho rozhrania.

Možností výberu medzi kartami je poskromne, ale jedna od druhej sa výkonom a cenou významne odlišujú a vybrať si tú správnu podľa individuálnych potrieb nie je až také zložité. Aby sme vám to uľahčili, otestovali sme štvoricu kariet od rôznych firiem – Lerax (Professional), Sandisk (Extreme Pro), Sony a Transcend (Ultimate), čím sme vo väčšej miere pokryli v súčasnosti úzku ponuku tuzemských predajcov. Nedostali sme sa iba k brandovanej karte Fujifilm. Kingston zatiaľ ešte v rukách nič nemá, Samsung ani nechystá, ten sa vybral vlastnou cestou a rozbieha karty UFS.

Oveľa viac variantov sa nepredáva ani v zahraničí, azda narazíte na nejaké karty Panasonic, ktoré nie sú (minimálne zatiaľ) pre náš trh určené, alebo exotiku typu Delkin Devices či ­Hoodman. A podľa slov Patriotu by sa po zlepšení situácie na trhu týchto kariet mohla začať predávať aj ich už dávno oznámená EP Pro-II. Dovtedy si budete musieť viac-menej vystačiť s testovanými modelmi. Zvolená kapacita do testu je 64 GB. S výnimkou Transcendu, ktorý v súčasnosti na tejto veľkosti končí, všetky karty kúpite aj so 128 GB a Lexar dokonca až s 256 GB.

Karty UHS-II majú oproti UHS-I navyše druhý rad kontaktov

Čo, ako a prečo testujeme

Na zahriatie zapíname benchmark ATTO, z ktorého odčítavame prenosové rýchlosti najmenších blokov s dĺžkou 512 B. Podľa nich výrobcovia udávajú prístupovú dobu a platí, čím rýchlejší prenos, tým lepšie (tým je prístupová doba nižšia). Ďalej je to skok na 1 MB, pri ktorom je nárazový výkon už zvyčajne veľmi vysoký, a nakoniec 64 MB. Tieto merania však do celkového hodnotenia nepočítame.

Dôležitá je rýchlosť intenzívneho sekvenčného zápisu a čítania. To simulujeme vytvorením oddielu v operačnej pamäti, z ktorej na karty zapisujeme, a naopak, čítanie testujeme po opačnej trase – zápisom do RAM. Jednotlivé časy meriame na stopkách a po jednoduchom prepočte dostávame rýchlosti v megabajtoch za sekundu. Na komplexné otestovanie výkonu prenášame viac veľkostne rôznych súborov. Od najväčších gigabajtových, s ktorými karty podávajú najvyšší výkon, cez menšie (24 – 36 MB) simulujúce fotky v RAW, ešte menšie (5 – 10 MB), čo sú zase typické JPEG, a malé (427 – 1235 kB) až po najmenšie (12 – 59 kB) súbory dokumentového charakteru, pri ktorých je výkon najnižší, respektíve všeobecne veľmi nízky. Celkové percentuálne hodnotenie vychádza zo súčtu časov v jednotlivých režimoch a ako obyčajne vyhráva najrýchlejší. Všetky merania sú pre vyššiu presnosť trikrát zopakované a ich výsledky spriemerované.

Základom hardvérovej výbavy je čítačka Sony MRW-S1, zapojená do portu na karte USB s radičom ASMedia ASM1142, čo je vysokovýkonné prostredie, vďaka ktorému sme eliminovali úzke hrdlo. To je vždy v pamäťovej karte, prípadne vo vašej kamere a pod.

Hodnotenie

Tentoraz to nebude o víťazoch a porazených. Výkonnostné rozdiely sú síce výrazné, no vždy zodpovedajú cene karty. Keď to zoberieme od konca, najpomalšia je karta od Lexaru. Jej cena však nemá ďaleko od pomalších kariet UHS-I (U3), s ktorými zdieľa pri maximálnom výkone podobnú stomegabajtovú rýchlosť zápisu. To sa však nedá tvrdiť o výkone pri prenose najmenších blokov, ten je veľmi nízky, podpriemer je to aj na pomery UHS-I (U1). Karte to však nemôžeme mať za zlé, pretože s takýmto použitím sa nepočíta.

Naopak, počíta sa s prenosom veľkých súborov, pri ktorých čítaní začína dávať táto karta zmysel. Tá býva vždy nad 140 MB/s, prípadne pri maximálnom výkone v priemere 154 MB/s, čo je o tretinu viac, než ponúkajú o tretinu lacnejšie UHS-I (U3). Inými slovami, ak vám stačí rýchlejšie vyprázdňovanie karty na disk počítača, túto kartu od Lexaru odporúčame.

Zhruba za 35-eurový príplatok ponúka Transcend špičkové prenosové  rýchlosti – v obvyklom pracovnom režime 219 – 257 MB/s, čítanie je síce pod dvesto megabajtov, no pri pohľade na cenu môžeme len konštatovať vynikajúci pomer ceny k výkonu.

Sandisk už 200-megabajtovú métu prekonal, po rýchlom sekvenčnom fotení počítajte skôr s tým, že sa fotky z vyrovnávajúcej pamäte na kartu budú zapisovať okolo 170 MB/s, čo je veľmi pekný výsledok, za ktorý si však i poriadne zaplatíte – 140 eur za 64 GB je už celkom slušný balík peňazí.

Najdrahšiu kartu do testu poslalo Sony a úmerne s cenou vyššou o dvadsať eur oproti Sandisku je vyšší i výkon. Zapisovať zvláda priemernou rýchlosťou až 231 MB/s, čítanie presahuje až 280 MB/s. Toto sú však výsledky za predpokladu, že karta funguje korektne. Produkt Sony sa totiž ako jediný správal v testoch pomerne nevyspytateľne a, žiaľ, vysoký výkon nie je stabilný, občas karta pracovala pri polovičných rýchlostiach. To mohlo byť spôsobené aj chybným kusom. V každom prípade si túto kartu po kúpe poriadne skontrolujte a presvedčte sa, či sa jej prenosové rýchlosti podobajú tým z našej tabuľky.

Všetky karty majú poriadne utesnené puzdro a môžeme potvrdiť odolnosť proti vode aj prachu. Ďalej každá podporuje vlastný softvér na správu a záchranu nechtiac zmazaných dát, ich efektivite sa budeme venovať v niektorom z ďalších vydaní.

Testované pamäťové karty môžete zakúpiť v e-shope Aqt.sk