ACER_112024 ACER_112024 ACER_112024

Výkonné minipočítače

Archív NXT
0

Intel svoj návrh formátu mikropočítačov s názvom NUC (Next Unit of Computing) predviedol prvýkrát už v časoch procesorov Sandy Bridge. Maličké PC však vtedy väčšinou mali vo výbave iba najslabšie verzie procesorov, inak by nebolo možné ich v drobných škatuľkách dostatočne chladiť.

Lenže vývoj architektúr odvtedy pokročil, predovšetkým v smere znižovania spotreby, a do týchto miniskriniek zrazu možno inštalovať pomerne výkonné čipy. Alebo si vyskladať tichučké HTPC. Formát NUC tak získava čoraz väčšiu dôležitosť a my mu predpokladáme svetlú budúcnosť. Nielen nenáročných domácich PC, ktoré už nebudú musieť zabrať tretinu pracovného stola, ale aj obývačkových počítačov, ktoré sa môžu poľahky nainštalovať napríklad na zadnú stenu televízora. My sme pre vás otestovali dva momentálne najzaujímavejšie modely na našom trhu - jeden zameraný na používateľa hľadajúceho vysoký výkon v kompaktnom PC, druhý skôr dizajnovejší a tichší, zameraný na nižšiu spotrebu a obývačkové použitie.

GIGABYTE Brix Pro

Je to prekvapivé, ale Brix Pro, aj keď je výkonnejším modelom z testovanej dvojice, je zároveň lacnejší. Cenový rozdiel v tomto prípade vysvetľuje základná výbava - Brix je barebone, teda bez operačného systému, bez pevného disku a bez RAM. Viac toho však dokupovať netreba, vo výbave nájdete všetko potrebné vrátane fantastickej bezdrôtovej sieťovky s podporou najnovšieho štandardu 802.11ac a zároveň Bluetooth 4, sieťovky LAN, integrovanej grafiky, dvoch slotov SO-DIMM na pamäte DDR3L či zvukovej karty s výstupmi na slúchadlá vpredu. Na pevné disky máte na výber jeden port mSATA a jeden tradičný 6 Gb/s SATA, takže naraz sa zmestí jeden disk mikro SSD a tenký 9,5 mm disk HDD. Výstupy na monitor tu nájdete dva: miniDisplayPort a HDMI.

brix1.jpg

Pri maloformátových PC platí, že veľmi podstatné sú aj prevádzkové vlastnosti, nielen surový výkon. Toho má však Brix na rozdávanie, pretože GIGABYTE do svojich NUC osadzuje tie najsilnejšie procesory Haswell. Na trhu existuje aj model s CPU Core i7-4770R, my sme však testovali trošku umiernenejší a rozumnejší model s Core i5-4570R. Podľa prípony R poznať, že toto CPU je vybavené najsilnejšou integrovanou grafikou v ponuke Intelu s označením Iris Pro.

Ide o variant Intel HD Graphics 5000, vybavený vsadenou vyrovnávacou pamäťou eDRAM s kapacitou 128 MB, ktorá, samozrejme, nenahrádza tradičný framebuffer, teda video RAM, ale je skôr pomocníkom, ktorý znižuje závislosť grafiky od prenosovej šírky pri komunikácii s pamäťou (v tomto prípade so systémovou RAM). Vo výsledku je Iris Pro dostatočne silná grafika aj na náročnejšie hry, čo dokazujú aj naše testy: umožňuje hrať relatívne plynule aj stredne náročné tituly, napríklad tretí diel Stalkera v režime DX11 v plne nastavenej grafike, po menšom ladení a kompromisoch sa hráči môžu dostať aj na dvojnásobné FPS pri stále efektnej grafike.

brix2.jpg

Podobne dobre to vyzerá aj s hraním StarCraft II, plynule bežia takmer všetky nastavenia. Z týchto dvoch príkladov si skúsenejší hráč už vie veľmi dobre odvodiť, s akou silnou grafikou má do činenia - najnáročnejšie tituly v našej výsledkovej tabuľke ukazujú, že ju dokážu preťažiť, no zvyšok hier by nemal robiť problém.

Výkonný štvorjadrový procesor (bez podpory hyperthreadingu) predvádza svoje kvality aj v aplikačných testoch, je veľmi rýchly v renderovaní aj strihu videa, skúšali sme aj masové úpravy fotografií a kompresiu, všade pracoval veľmi svižne, pocitovo príliš nezaostával ani za najsilnejším desktopovým Core i7-4770K. Tejto pocitovej svižnosti dosť silne pomáha prítomnosť SSD, s ktorým pri skladaní svojho Brixu určite počítajte ako s povinnou výbavou. Mimochodom, pokiaľ pri práci s videom využívate programy podporujúce Intel Quick Sync, je vykonanie úprav a enkódovania hotové za pätinu času z našich meraní, navyše s minimálnym zaťažením procesora.

vnutro-1.jpg

vnutro-2.jpg

V minipočítačoch typu NUC nie je miesta nazvyš: používajú sa hlavne notebookové súčiastky, zdroj je vonkajší a možnosť upgradu minimálna. V najlepšom prípade si viete zameniť moduly RAM, HDD za SSD a v prípade Brixu pridať k SSD aj 1 HDD.

To je veľmi dôležité, pretože procesor chladený maličkým vetrákom sa napriek jeho vysokým otáčkam (až 4200 RPM) zvykne dosť zahriať. Tým dosť myslíme naozaj dosť, CPU hlásilo monitorovacím programom teploty nad 90 °C, čomu vcelku veríme, lebo zadná mriežka Brix sa zahrievala skoro na 70 °C. Výrobca iste používa len diely vyrobené tak, aby dokázali pracovať pri vysokých teplotách bez straty životnosti, ale aj tak je to niečo, na čo by sme si dali pozor. Brix teda odporúčame nepoužívať tak, že by často pracoval dlhodobo s procesorom zaťaženým na 100 %.

Odmenil by sa vám aj pomerne vysokou hlučnosťou chladiča, až 50 dBA na vzdialenosť pol metra, ktorý je však pri bežnej práci relatívne tichý (desktop PC však tradične býva o niečo tichší). Brix sa môže pochváliť extrémne nízkou spotrebou, najviac sme namerali počas 3DMarku a hodnota bola len 80 W, pri plnom vyťažení CPU a nulovom GPU sme namerali 52, pri prehrávaní HD videa 20 ÷ 22 W. Takéto úctyhodné čísla by sa vám s desktopovým počítačom len tak ľahko nepodarilo dosiahnuť, a ak aj áno, nebol by taký výkonný ako Brix. Na napájanie mu pritom stačí vonkajší zdroj Fortron s výkonom 135 W.

Ako teda zhodnotiť Brix? Je to hračka pre domácich majstrov, ktorí si dokúpia vhodné diely a doskladajú si z neho ideálny malý počítač na stôl. Treba však rátať s tým, že je určený skôr na oddychové hranie a prácu, ktorá dlhodobo nezaťažuje procesor ako naše benchmarky, nech sa zbytočne neprehrieva.

Zapožičal: GIGABYTE
Rozmery: 111 × 114 × 62 mm
Cena: 480 EUR

ASUS VivoPC

VivoPC je na rozdiel od Brixu plne vybavený počítač na kľúčik, kde sa stačí len prvýkrát prihlásiť do Windows 8. Maličká škatuľka obsahuje všetko potrebné, dokonca aj zabudovaný stereofónny reproduktor. VivoPC je o niečo väčší než Brix a ponúka bohatšiu konektivitu, ktorá síce chýba na prednej strane, no na tej zadnej nájdete až 4 × USB 3.0, dve USB 2.0, videovýstupy HDMI a miniDisplayPort, sériový COM port, ďalej čítačku kariet SD/MMC, konektor LAN a optický výstup S/PDIF.

vivo2.jpg

Vnútri nájdete o niečo slabší, a teda pre zariadenia tohto formátu aj „rozumnejší" procesor Core i3-3210M s frekvenciou 2,5 GHz, dvoma jadrami a podporou hyperthreadingu (v systéme sa teda javí ako 4-jadro), doplnený o 4 GB RAM. Procesor napriek tomu, že ide o Ivy Bridge, a nie modernejší Haswell, má nižšie TDP, takže profituje aj celková spotreba VivoPC, aj jeho teplotné a hlukové vlastnosti. My sme pri nečinnosti namerali odber len 14 W, pri prehrávaní full HD videa len 20 W, pri plnej záťaži procesora 42 W a celkové maximum sme videli opäť pri 3DMarku, kde bol odber 51 W.

S dodávaním energie si tak poradí aj maličký externý zdroj s výkonom 65 W. Chladič vo VivoPC sa dokáže roztočiť na 4000 ot./min, no nerobí to často a aj pri plnom výkone je tichší než Brix. Maximálne teploty sú aj v tomto prípade relatívne vysoko, ale strašili nás o niečo menej než pri Brixe. Aj vo VivoPC nájdete modul Wi-Fi s podporou 802.11ac, čo je štandard dosahujúci ešte podstatne vyššie rýchlosti než slušne rýchly 802.11n.

vivo.jpg

VivoPC má v tejto konfigurácii, pochopiteľne, nižší výkon než Brix, no stále konštatujeme, že patrí k rýchlym počítačom. Veď ide o výkonnejšie CPU, než nájdete napríklad v ultrabookoch. Jediná chybička je použitý pevný disk, kde figuruje klasické HDD s kapacitou 1 TB a 5400 ot./min. Pekná kapacita nevyváži fakt, že pre ľudí navyknutých na prácu s SSD sa bude operačný systém zdať pomalý, s oneskorenými reakciami, s horším správaním pri spustení viacerých programov pracujúcich s HDD.

Dnes by sme už SSD v podobných systémoch očakávali ako povinné. Dobrý dôvod je aj nenáročnosť SSD na chladenie, nielenže produkuje menej tepla, ale vyššie teploty diskom SSD neškodia. Z použitého procesora a neprítomnosti samostatnej grafickej karty ďalej vyplýva, že nejde o herný počítač. Ako vidíte v tabuľke testov, hrať možno len menej náročné hry, ako je StarCraft II po nastavení na minimálnu grafickú kvalitu, podobne náročné tituly teda pôjdu. Už po zdvihnutí detailov na druhú najnižšiu úroveň (medium) však klesli priemerné FPS na 18, čo už je nehrateľne nízko, takže ak máte ašpirácie zahrať si modernejšie hry, skôr investujte do desktop PC so samostatnou kartou, veď na trhu je mnoho lacných a pritom slušne výkonných riešení.

Po započítaní kvalitného spracovania a všetkej výbavy sa nám zrazu cena 500 eur zdá veľmi dobrá, navyše na trhu existuje aj podobná verzia VivoPC za 400 eur s polovičnou kapacitou RAM aj HDD. Ideálne uplatnenie pre tento počítač vidíme okrem pracovných stolov (kde je málo miesta) aj v úlohe HTPC - je tichší než Brix a pri prehrávaní HD filmov sa ani nezapotí, HD video procesor nevyťaží na viac než 10 %. Ľubovoľný procesor Ivy Bridge alebo Haswell má viac než dostatočný výkon na použitie HTPC, takže pri rozhodovaní ide len o formu, kapacitu a konektivitu a možno ešte spotrebu. A práve toto sú silné stránky VivoPC: superrýchle Wi-Fi, vysokokapacitný disk a naozaj efektný plochý dizajn.

Zapožičal: ASUS
Rozmery: 190 × 190 × 56 mm
Cena: 500 EUR

pocitace tab.jpg

Nameraný výkon a prevádzkové vlastnosti testovaných minipočítačov. Na porovnanie s najsilnejším procesorom Haswell Core i7-4770K uvedieme, že napríklad v MultiCore teste Cinebench dosahuje 29-tisíc bodov a prekódovanie videa zvládne za 3 minúty a štvrť. Maximálne sme na ňom namerali 67 °C, no celková spotreba počítača bola medzi 70 ÷ 132 W. Mimochodom, 4770K je v herných testoch slabší než Brix, pretože najsilnejšia verzia grafiky Iris Pro sa vyskytuje len na procesoroch určených do notebookov a NUC, ako je práve Core i5-4570R.

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať