3 × najnovšie fotoaparáty
Testovali sme pre vás najhorúcejšie fotografické novinky. Tentoraz jedna mocná zrkadlovka, jeden úžasný mirrorless model a následník najlepšieho kompaktu.
Fujifilm X-E2
Nástupca modelu X-E1 je tu a bude to mať veľmi ťažké. Jeho predchodca nás totiž nadchol ako žiadny iný mirrorless fotoaparát, a tak sme ho považovali za najlepší model z tejto kategórie. Lenže čas pokročil a niektoré iné modely sa k nemu buď priblížili, alebo prebehli Fujifilm vo väčšine parametrov. Jediným ostávajúcim prvenstvom pre X-E1 je náskok v obrazovej kvalite - jeho snímač X-Trans CMOS, ktorý zdieľa s vyšším modelom X-Pro1, má jednoducho najlepší obrazový výstup zo všetkých snímačov s rozmerom APS-C, zrkadlovky nevynímajúc.
Asi sme si práve pohnevali majiteľov najdrahších zrkadloviek APS-C Canon a Nikon, ale netreba zabúdať, že ide len o náš názor. My sme všetky modely testovali a máme možnosť porovnávať výstupné súbory RAW. Niektorí konkurenti majú lepšie rozlíšenie alebo sú bez filtra antialias (ten X-Trans nepotrebuje), alebo majú rýchlejšie snímanie, ale snímač Fujifilm dokáže pri obrovskej citlivosti ISO 6400 vyčariť krásne čistú a ostrú fotografiu, plnú detailov. Ale dosť už bolo básnenia, pozrime sa, aký je model X-E2.
Ten má čo doháňať, pretože nielen snímač rozhoduje o kvalite fotoaparátu, pre jeho užitočnosť a dobrý pocit z fotenia sú veľmi dôležité aj ďalšie vlastnosti, v ktorých X-E1 miestami zaostával, špeciálne ide o rýchlosť. Druhý bod, pocit z ovládania a realizácie fotografií, zvláda X-E2 skvele. Zatiaľ sme nestretli osobu, ktorej by sa nepáčil jeho dizajn v retroštýle, oproti zrkadlovkám je kompaktný a ľahký a ovládanie je krásne mechanické, pritom skryte elektronické. Prstencom okolo objektívu volíte clonu, krúžkom na hornej strane časy, pričom na oboch je hodnota A, ktorá znamená voľbu automaticky. Jasné, rýchle a pochopiteľné. Nechýba koliesko na rýchlu úpravu kompenzácie expozície a niekoľko funkčných tlačidiel okolo displeja, štyri z nich s konfigurovateľným správaním. Komponovanie záberov je príjemné, či už na trojpalcovom displeji s rozlíšením vyše milióna bodov, alebo na elektronickom hľadáčiku, ktorý je typu OLED a má od minula vyššiu rýchlosť snímkovania pri slabom svetle a veľmi jemné rozlíšenie 2,36 milióna bodov.
Oproti predchodcovi sa na dizajne skoro nič nezmenilo, len sa presťahovali niektoré tlačidlá. Vnútri však došlo k trošku väčším zmenám. Fujifilm tvrdí, že ich je dovedna 60 a väčšina z nich sú opravy alebo zlepšenia vyžiadané používateľmi a recenzentmi predošlého modelu. Podľa nás ich však nie je dosť, aby prinútili majiteľa X-E1 na upgradovanie. Posúďte sami: pribudla možnosť podrobnejšie nastaviť Auto ISO (minimálnou rýchlosťou uzávierky), sekvenčné snímanie s rýchlosťou 3 FPS odteraz dokáže pribežne doostrovať a zobrazovať fotky, zápis na kartu sa zrýchlil 1,8-krát a je umožnené ukladanie 14-bitových súborov RAW, pribudli rôzne techniky na pomoc s manuálnym ostrením, režim AF-C získal možnosť ostriť na celej šírke záberu a ešte pár naozaj drobností. Vynechali sme však jednu podstatnejšiu zmenu, ktorej sa chceme venovať podrobnejšie - nový snímač a z neho plynúce zmeny v ostrení.
Snímač v novom modeli je rovnaký s modelom X100S, ide teda o X-Trans CMOS II s nemenným rozlíšením 16 Mpix, no pridaním bodov na detekciu fázového posunu svetla, ktoré by mali pomôcť fotoaparátu v rýchlosti ostrenia. Konštatujeme, že X-E2 ostrí rýchlejšie než predchodca, ale nie tak rýchlo ako X100S a rozhodne nie tak rýchlo ako najrýchlejšie modely od spoločností Olympus a Panasonic. Blížiaceho sa cyklistu s väčšinou objektívov skrátka automatika zaostriť nestihne, podobne ani veľmi rozbehané deti v šere, kde treba voliť nízku clonu, čím klesá hĺbka ostrosti a prudko stúpajú nároky na presné zaostrenie. Aby naša kritika nevyznela priveľmi ostro, dodávame, že v 98 % fotiek sme mali zaostrenie správne, fotoaparát väčšinu scén stíhal. Najlepšie modely od jeho najväčších konkurentov však stihnú o percento či dve viac J.
Z technických noviniek nesmieme zabudnúť na Wi-Fi, ktoré umožňuje prenosy súborov, ale nie ovládanie na diaľku. Ďalej záznam full HD videa so snímkovacou frekvenciou 60 (50 PAL) FPS a možnosťou použiť externý mikrofón cez 2,5 mm konektor. Z hľadiska obrazovej kvality stále ide o jednotku, ktorej sa môžu rovnať len ostatné modely Fujifilm a ktorej sa približujú modely Sony NEX. Pokojne môžete fotiť pri ISO 12 800, citlivejšiu prácu vyžadujúcu súbory RAW na ISO 6400, v tomto sa nič nezmenilo. Veľká výhoda systému Fujifilm X sú objektívy, ktoré stoja pomerne rozumný peniaz a pritom ide o vynikajúce pevné sklá s vysokou svetelnosťou, čo ešte viac pomáha hodnoteniu testovaných fotoaparátov. X-E2 si tak zaslúži naše odporúčania, no rozhodne nie pre majiteľov X-E1, ktorí by za vysokú cenu dostali len maličký inkrementálny update. Ostatní však majú dvere otvorené, odporúčame kúpiť aspoň s dvojicou objektívov s pevným ohniskom.
Zapožičal: Fujifilm
Cena: 900 EUR za telo
Nikon Df
Vydávať fotoaparáty s retrodizajnom a modernými technológiami je zrejme nová módna vlna, ku ktorej sa týmto modelom pridáva aj spoločnosť Nikon. Jej novinka s názvom Df, čo znamená Digital Fusion, je snahou prinavrátiť sa k dizajnu filmových aparátov, no pritom ponúknuť schopnosti najnovších snímačov. Df je však fúzia aj v ďalších zmysloch, spája totiž prvky výbavy z rôznych zrkadloviek spoločnosti Nikon - od D600 po profesionálnu D4. A svojich zákazníkov veľmi mocne láka aj na nostalgiu - kompatibilitou so starými objektívmi značky Nikon, dokonca aj z éry pred zavedením komunikácie medzi fotoaparátom a objektívom. Ak teda máte skvelú starú optiku z 50. rokov minulého storočia, môžete ju zvesela opäť začať používať.
Z modelu D4 zdedil Df jeho snímač - full frame s dnes už trošku slabým rozlíšením 16 Mpix, ale zato extrémnymi schopnosťami v slabom svetle, je v podstate vnímaný ako kráľ slabého svetla. To sa potvrdilo aj v našich testoch, kde sme napríklad skúšali fotiť deti pri svetle nočnej lampy a ISO hodnote 12 800 a výsledné fotografie boli bezproblémovo použiteľné aj na väčší formát tlače. Nevýhodou rozlíšenia však je menej možností na použitie výrezov z fotografií. V tomto zmysle možno označiť Df za D4 s polovičnou cenou, oba modely sa v obrazovej kvalite naozaj nelíšia. Odlišujú sa však v tom, aký zážitok ponúka fotografovanie v slabom svetle. Pretože tam, kde D4 poskytuje podsvietené tlačidlá a úžasný zaostrovací systém, Df si musí vystačiť s technikou z D600, čo je predsa len model s polovičnou cenou oproti Df, známy svojím jednoduchším zaostrovacím systémom. Na zaostrenie si teda musí vystačiť s 39 bodmi, z čoho 9 je krížových, navyše sú všetky zoskupené v strednej časti záberu. Nechápte nás zle, Df je na fotenie takmer v tme výborný, ale nie až tak, ako by možno hovorila jeho cena, pretože na jej úrovni nájdete aj lepšie a rýchlejšie modely.
Ale Df nie je len o výkone a parametroch či o profesionálnej fotografii v náročných podmienkach. Toto je model, ktorý má hrať skôr na city a má používateľa vrátiť k myšlienke čistej fotografie. Z tohto dôvodu napríklad neumožňuje nakrúcať video (čítate dobre, úžasné možnosti snímača na videozáznam nevyužijete). Preto nájdete väčšinu ovládacích prvkov riešených cez otočné voliče - od koliesok na voľbu ISO cez kompenzáciu expozície, voľbu rýchlosti uzávierky až po otočný volič režimov a dokonca trošku nepodarený vypínač fotoaparátu. Každý prvok je mechanický a všetky majú nejakú formu poistky, ktorú buď musíte zatlačiť, alebo celé koliesko pozdvihnúť. V Nikone to až trošku prehnali, na zmenu expozície sme až pričasto museli prehmatávať fotoaparát, čo kazilo plynulosť fotografovania. Takisto dizajn nám príliš nesadol do vkusu, opäť sa tu trochu bije moderné s retrom, ale to je opäť veľmi subjektívny názor. Rozmiestnenie tlačidiel aj kvalita ich vyhotovenia, vlastne celková kvalita vyhotovenia, si zaslúžia pochvalu, ide o naozaj odolný model. Veľmi dobrý zážitok je aj používanie vskutku gigantického optického hľadáčika.
Ako hodnotiť Nikon Df, to je veľká dilema. Na jednej strane čisto pocitovo je to skvelý aparát, ktorý vám často aj v zlých podmienkach vyčaruje nádherné zábery. Na druhej strane však podľa jeho ceny by to mal byť dokonale prepracovaný pracant so všemožnou výbavou, no taký celkom nie je. Chýba video, je tu priveľa kompromisov či zvláštnych dizajnových rozhodnutí (napríklad umiestnenie slotu na kartu SD k batérii). Ak teda dáte na pocit z fotoaparátu alebo vás hreje predstava získať mocný snímač z D4 za polovicu jeho ceny, Df vás určite poteší. No ak potrebujete skôr výkonný pracovný nástroj, poohliadnite sa po tradičnejších zrkadlovkách s lepším pomerom ceny k výbave.
Zapožičal: Nikon
Cena: 2800 EUR za telo + AF-S Nikkor 50mm f/1.8G SE
Sony Cyber-Shot DSC-RX100II
Model RX100 sme vyhlásili za najlepší kompaktný fotoaparát. Teda keď si definujeme kompaktný ako taký, čo sa zmestí do vrecka. To vylučuje jediný model, ktorý by ho inak mohol predbehnúť - priveľký, ale inak fakt skvelý Canon G1 X. Oproti nemu má RX100 príjemne malé telo s objektívom, ktorý sa zasúva dovnútra a je naozaj pohodlné mať ho vždy so sebou. Má rozumne zvolený rozsah optiky, aby na najširšom ohnisku ponúkol vysokú svetelnosť, aspoň základné priblíženie (pri ktorom rýchlo stráca svetelnosť) a pritom dostatočnú kompaktnosť. A hlavne za objektívom tróni v rámci kompaktov unikátny snímač typu 1", teda rovnaký, aký nájdete v mirrorless systéme 1 spoločnosti Nikon.
Teraz máme v rukách model s označením Mark II, ktorý je na prvý pohľad a po pamäti skoro nerozoznateľný. Jediný vizuálny rozdiel je navrchu prístroja - koľajnička na pripojenie hľadáčika alebo blesku. Inak sú rozdiely len vnútri, pričom hlavný z nich je nový snímač s rozlíšením 20 Mpix a so zvýšenou kvalitou výstupu pri slabšom svetle. Už prvý RX100 mal na kompakt neuveriteľne dobrý výstup pri slabom svetle a nový model je v tomto ešte o kúsok lepší. Stále platí, že na serióznejšie použitie je vhodné obmedziť sa na ISO 3200 a na webové použitie sa dá ísť na ISO 6400, čo je pri kompaktoch nevídaný jav. RX100II produkuje obrázky s mierne vyšším rozlíšením a lepšou dynamikou aj pri vyššom ISO, v tomto sa skoro môže porovnávať so zrkadlovkami.
Pribudli aj ďalšie zaujímavé funkcie, hlavne Wi-Fi a NFC, takže spárovanie kompaktu s telefónom je záležitosť okamihu. Implementácia Wi-Fi je jedna z najlepších, rýchla, plynulá, umožňuje nielen zdieľanie fotiek, ale aj ovládanie fotoaparátu na diaľku. RX100II sa môže pochváliť aj veľmi dobrou stabilizáciou obrazu, rýchlym záznamom 10 FPS v najrýchlejšom režime, prípadne full HD videom so snímkovaním 60 (50) FPS. Má trojpalcovú obrazovku Whitemagic s rozlíšením 1,2 milióna bodov, ktorá ponúka výborný kontrast aj v silnom svetle a navrch možnosť čiastočného vyklápania (90° nahor a zhruba 40° nadol). Z technického hľadiska teda tomuto kompaktu nechýba nič podstatné, možno iba GPS, ktorého funkcionalitu ľahko docielite spárovaním s mobilom cez Wi-Fi.
Oproti RX100 sa skoro nezmenilo vyhotovenie - len o 2 mm hrubšie telo pre výklopnú obrazovku spája kovové a plastové materiály a pôsobí veľmi odolne. Minimum ovládacích prvkov asi nenadchne manuálnejších fotografov, malé tlačidlá zase majiteľov s väčšími rukami (riešenie v podobe dotykovej obrazovky si zrejme Sony šetrí na model Mark III). Jediný aspoň trošku mechanický prvok ovládania je prstenec okolo objektívu, ktorého funkcia sa prispôsobuje momentálnemu režimu.
Znie to ako skoro dokonalý fotoaparát, ale má jednu veľkú nevýhodu, ktorou je cena, ako to už býva, keď ste v niečom najlepší. Tento kompakt stojí toľko ako mirrorless model Sony NEX-6, ktorý je predsa len kvalitou o niečo vyššie, predovšetkým tou obrazovou. Nie je však natoľko kompaktný a práve za to v tomto prípade platíte. Sony RX100 a RX100II sú jediné modely, ktoré ponúkajú skutočnú „vreckovosť" a pritom kvalitu fotografií, ktorá znesie porovnanie s veľkými snímačmi APS-C. Takže ak hľadáte najlepší kompakt, upravujeme naše predošlé tvrdenie - už je ním RX100II, zľahka updatovaná verzia doterajšieho modelu.
Zapožičal: Sony
Cena: 700 EUR
