Dnes in, zajtra out. Krivka záujmu o technológie

Nové technológie sa na nás hrnú každý rok. Horúca novinka sa z ničoho nič vyšvihne do svetla reflektorov a o jeden či dva roky už akoby nikoho nezaujímala. Dnes je na vrchole záujmu internet vecí a včerajšie magické slovko v podobe 3D sa už krčí v pozadí. Riadi sa táto hojdačka popularity nejakým pravidlom?

Azda každý nadšenec technológií pozná pocit, keď mu nejaká novinka doslova učaruje a nevie sa dočkať toho, kedy ju bude môcť sám používať. Informácie o nej sa naňho valia zo všetkých kútov a novinka pôsobí ako zázrak, ktorý doslova obráti celý svet naruby. Včera ešte o nej prakticky nikto nepočul a dnes je to nový trend, do ktorého sa všetci hrnú, a ten, kto včas nenaskočí na rozbehnutý vlak, bude ľutovať. Nafúknuté marketingové vyhlásenia pozná zrejme každý a vieme, že všetko, čo letí strmo hore, nemusí byť úplne najlepšie. Ak sa nejaká spoločnosť chvastá tým, že počet jej zákazníkov oproti minulému roku stúpol o 500 %, pôsobí to dobre len dovtedy, kým sa neprevalí, že to znamená rast z jedného zákazníka na päť. Na druhej strane to však neznamená, že rýchly a razantný úspech je nemožný. Ako príklad posledného desaťročia sa dá uviesť úspech sociálnych sietí, ktoré sa stali pre mnohých každodenným chlebom, a v desaťročí predtým sa dajú spomenúť napríklad mobilné telefóny, ktoré nemal prakticky nikto a v priebehu pár rokov ich mal zrazu takmer každý.

1. Pre prehnané nafukovanie potenciálu, nadštandardné informovanie v médiách a obrovské očakávania, ktoré sa väčšinou nesplnia, má angličtina jednotný výraz Slovo má koreň v hyperbole, teda prehnanom zveličení, pričom si vďaka svojej údernosti nachádza cestu aj do iných jazykov. Rozpoznať hype od reálneho rozmachu však nemusí byť vždy jednoduché. Americký Gartner patrí k najrešpektovanejším firmám venujúcim sa prieskumu trhu informačných technológií a jeden z jeho produktov je grafická reprezentácia vývoja, označovaná ako hype cyklus. Ide o znázornenie úrovne vyspelosti a adopcie jednotlivých technológií. Zámerom je poukázať na to, kedy technológie prechádzajú ranou fázou nafúknutých očakávaní, po ktorej nasleduje prudký pád, spôsobený poklesom záujmu, a kedy ide o vyspelý smer, ktorý má túto fázu už za sebou a smeruje z komerčného hľadiska do úspešného života.

Krivka kolísavého záujmu o technológie

1. Krivka v podobe hype cyklu od Gartneru sa delí na päť významných fáz, ktorými technológie počas svojho života prechádzajú. Zameriava sa hlavne na úvodnú a produktívnu časť života, pričom sa nevenuje úplnému poklesu významu, respektíve prekonaniu celkového konceptu a jeho nahradeniu. Na základnom schematickom obrázku vrcholov a údolí si môžete pozrieť, ako hype cyklus vyzerá. Prvotná fáza je spúšťač, ktorý záujem o technológiu Obvykle ide o nejaký druh technologického prielomu, ktorý je prezentovaný na experimente alebo ranom prototype. Môže ísť napríklad o výskum nového nádejného materiálu (napríklad grafénu), objavenie nového fyzikálneho javu, ktorý má potenciál zlepšiť niektoré vlastnosti hardvéru, alebo ide o technologickú demonštráciu nového stroja, ktorý sa doposiaľ objavoval len v sci-fi. Spoločný prvok takéhoto štartu je to, že technológia je v najranejšom štádiu a neexistuje žiadna overená nadväznosť na reálne komerčné použitie. Materiál napríklad možno vyrábať ešte len v miniatúrnych objemoch, ktoré sa na nič konkrétne nedajú použiť, zatiaľ čo nový fyzikálny jav ešte nie je ani zďaleka pochopený a nikto ešte nemá ani predstavu o tom, ako by sa dal technologicky využiť. Raný prototyp zas napríklad funguje len zopár sekúnd, kým sa nerozpadne, a to dokonca len pod stálym dozorom experta, ktorý ho neustále ovláda.

Vrcholy a údolia hype cyklu

Pokiaľ ide o seriózny vedecký a technologický výskum, vývojové tímy publikujú výsledky svojej práce v odbornej peer-review literatúre, kde sú prezentované iba fakty - silné stránky aj slabiny bez pompéznosti. V bežných médiách sú výsledky prezentované zväčša s nadšením a bombasticky. Netreba sa na to však pozerať príliš kriticky. Pozitívne správy majú ľudia radi a laickej verejnosti nemožno prezentovať dáta so všetkými podrobnosťami, ktoré vyžadujú pokročilé znalosti v odbore. Nie je teda nič zlé na tom, že sa pochváli úspech a vyzdvihnú sa jeho potenciálne veľké dôsledky. Médiám sa zvýši sledovanosť a vývojový tím je obdarený zvýšeným záujmom a možným prílevom investícií. Pokiaľ ide o vec, ktorou sa nadchne množstvo ľudí, mediálne pokrytie je veľmi veľké, čo zdvíha záujem o technológiu a začínajú sa jej venovať aj iné vývojové tímy. Prácu v danom smere vývoja ohlasuje množstvo veľkých a významných spoločností a zároveň aj nezávislých startupov. To funguje ako spätná slučka, ktorá láka nových investorov, ktorí zas lákajú príchod nových vývojárov. Tento stav je reprezentovaný strmým stúpaním krivky krátko po naštartovaní záujmu, čo presne vystihuje význam slova hype. Všetko sa valí rýchlo dopredu a pokrok je ohlásený takmer každú chvíľu. K reálnym výrobkom prinášajúcim zlepšenie na úrovni, ktorú všetci očakávajú, je však ešte ďaleko.

Hype krivka sa následne dostáva k vrcholu prehnaných očakávaní, po ktorom nasleduje rýchly a strmý pád, reprezentovaný poklesom záujmu. Téma je zrazu obohraná, pretože opakované opisovanie rovnakých svetlých zajtrajškov už nikoho nezaujíma. Na výstavách a iných významných udalostiach sa technológia prestáva ukazovať ako vrchol pokroku a výrazné mediálne pokrytie sa stráca. Bežný človek má často pocit, akoby sa po technológii náhle zľahla zem. Čas od predstavenia prototypu až ku komerčnému produktu je skrátka dlhší, ako používateľ čakal, a nadšenie opadne. Ako dobrý príklad môže poslúžiť projekt okuliarov Googlu. Vo fáze stúpajúcej krivky sme sa stretávali najmä s nadšením z možností rozšírenej reality. Oceňovala sa funkčnosť príbuzná smartfónu bez toho, aby sme museli niečo držať v ruke, a veľmi pozitívne sa vnímala aj možnosť vytvorenia videozáznamu a fotografií bez toho, aby nás niečo rozptyľovalo (typický telefón, ktorý prekáža vo výhľade). Treba uznať, že zaznamenanie si videa z úrovne vlastných očí, čo je pohľad na vec, ktorý si sami pamätáme, má svoju hodnotu. Po vrchole prehnaných očakávaní však nastal pád a správy začali hovoriť skôr o neúspechu. Objavili sa napríklad príbehy, v ktorých boli testeri okuliarov vykázaní z kina a podozrievaní z vytvárania pirátskeho záznamu. Nepomohli ani nelichotivé poznámky o tom, že pri používaní bočného displeja škúlením jedným okom ľudia vyzerajú smiešne a s celou konštrukciou na hlave pripomínajú paródiu na dystopické sci-fi filmy z 80. rokov minulého storočia. Veľmi negatívnu publicitu vyvolalo aj to, že ľudia, ktorí prišli do kontaktu s nositeľmi okuliarov, sa necítili príliš pohodlne, pretože mali pocit, že na nich stále mieri kamera. Práve posledný prvok je nesmierne zaujímavý v tom, že nie vždy sa reakcie ľudí na produkt dajú predpovedať. Často totiž majú nelogický a čisto emocionálny základ. Dobrú ukážku takejto nelogickej reakcie predstavujú súčasné pocity v súvislosti s klasickým fotoaparátom alebo nedajbože kamerou. Ak takéto zariadenia vytiahnete a začnete s nimi manipulovať, z mnohých miest vás vykážu, a to aj napriek tomu, že pri použití smartfónu na rovnaký účel sa nikomu ani nezdvihne obočie.

3D obrazovkám sa o sláve spred pár rokov môže dnes už len snívať

Údolie hype krivky sa označuje ako dno rozčarovania. Novinky z oblasti danej technológie už vyvolávajú len malú pozornosť, a pokiaľ sú prezentované v rámci nejakého projektu, považujú sa za akúsi samozrejmosť. V mnohých ohľadoch sa sem dnes dajú zaradiť 3D televízory a monitory, ktoré ešte pred pár rokmi boli hlavnou témou výstav. Technológia prešla strmým stúpaním a fázou nafúknutých očakávaní, ale po preklopení cez vrchol sa začali dostávať na pretras problémy. Ide o bolesti hlavy, ktoré nastavajú u niektorých ľudí, sfušované vyhotovenie v podobe dodatočného prevodu 2D filmu na 3D a takisto nepohodlné nosenie aktívnych alebo pasívnych okuliarov či neostrý obraz pri verzii bez okuliarov. Nie je to tak, že by sa 3D obrazovky vytratili z trhu, ale ich prezentácia má už ďaleko od pompéznosti a skôr sa spomenie len okrajovo. Na piedestál tohto trhu sa dnes postavili 4K a 8K obrazovky. Dno rozčarovania je pre mnohé technológie veľmi nebezpečné, pretože v niektorých prípadoch hrozí, že sa nadobro vytratia z trhu ako neúspešné.

O internete vecí a smart domoch sa dnes hovorí s nadšením

Údolie hype krivky však nie je pre všetky technológie rovnaké a pre „silnejších jedincov" ide len o dočasný pokles záujmu, po ktorom nasleduje opäť postupné zvyšovanie relevancie. Prechádzajú tak postupne do štvrtej fázy hype cyklu, ktorým je svah oživenia. Technológia v ňom dostáva jasné obrysy a dáva najavo, ako sa má používať. Objavuje sa druhá, prípadne tretia generácia produktov, ktoré sú na nej založené. Konzervatívni výrobcovia alebo spoločnosti sa majú pred ňou stále na pozore, ale aktívnejšie firmy a jedinci rozpoznávajú prinášané výhody a naskakujú na vlak. To podnecuje záujem médií a technológia sa opäť začína ukazovať v dobrom svetle, čo má za následok ďalší rast. Posledná fáza cyklu je rovina produktivity, v ktorej dochádza k širokej adopcii. Bežní zákazníci ju vnímajú ako samozrejmosť a stáva sa súčasťou ich života.

Čo je dnes hore a čo dole?

Ako vyzerá hype cyklus aktuálnych technológií a kde na ňom ktorá stojí? Grafické znázornenie analýzy súčasného stavu a predpoveď rýchlosti budúceho vývoja si môžete pozrieť na obrázku. Kým rôzni investori si na základe týchto dát môžu vytvoriť predstavu o tom, ktorá technológia pre nich predstavuje dobrú príležitosť na investíciu v nasledujúcich rokoch a ktorá, naopak, nie, bežný človek si dáta môže dať do súvislosti najmä s tým, ako často sa bude s danými technológiami stretávať nielen v médiách, ale aj na počítačoch doma či na pracovisku.

Kúsok za úvodným naštartovaním záujmu sa dnes nachádza oblasť kvantových počítačov, ktorým sa venujeme v samostatnom článku v tomto vydaní. Takisto tu nájdeme ovládanie počítača myšlienkou. Ide o priame rozhranie mozog - počítač, pri ktorom sa skenuje mozgová aktivita, podľa ktorej sú rozpoznané základné príkazy. Táto technológia sa označuje aj ako priame neurálne spojenie, pričom dnes je podobne ako kvantové počítače úplne v plienkach. Jedeýz prominentných vývojárov neurálnych rozhraní je aj Andrew Schwartz z Pittsburskej univerzity, ktorý v roku 2008 vytvoril na základe rozpoznania špecifických signálov z niekoľkých desiatok neurónov spojenie medzi mozgom opice a robotickým ramenom. Znehybnená opička (z rodu makakov) bola schopná myšlienkou ovládať rameno a dostať jedlo do úst. V grafe sú obe technológie znázornené žltým trojuholníkom, čo znamená, že ide o oblasti, v ktorých sa očakáva prechod do roviny produktivity až o viac ako desaťročie. Podobne sú na tom technológie pokročilých volumetrických a holografických displejov. Microsoft síce nedávno predstavil prototyp holografických okuliarov, pričom predpokladá, že do predaja sa dostanú v rámci života Windows 10, ale v súvislosti s výskytom na tomto grafe sa myslia natívne riešenia, ktoré sa nespoliehajú na premietanie do priehľadného displeja pred očami. Ide o plnohodnotné 3D hologramy, ktoré by boli viditeľné bez akýchkoľvek doplnkových pomôcok. Boli by teda schopné premietať vierohodné holografické postavy tak, ako to vídame vo vedecko-fantastických filmoch. Technológie tohto typu nie sú novinkou, ale ich vývoj je náročný a veľmi pomalý. Jeden z veľkých problémov je napríklad dosiahnutie dostatočnej kvality zobrazenia.

Medzi ďalšie zaujímavé technológie, ktoré len začali vzbudzovať pozornosť, ale ich zužitkovanie je pravdepodobne ešte viac ako desať rokov ďaleko, patria aj bioakustické senzory. Ide o metódu vstupného rozhrania počítačov, označovanú aj ako skinput (doslovne preložené ako „kožovstup"), pri ktorej sa na ovládanie používa poklepanie prstom na pokožku. Zvukové signály spracúva zariadenie umiestnené na tele (napríklad smart hodinky), pričom vďaka tomu, že jednotlivé kosti a kĺby nesú zvuk trochu odlišne, rozpoznávajú, kde sa presne človek sám seba dotýka. Jedným z hlavných vývojárov tejto technológie je Microsoft, ktorý v rámci svojho laboratória Microsoft Research demonštroval prototyp zariadenia tohto typu už pred niekoľkými rokmi. Použil pri tom miniatúrny projektor, pomocou ktorého na predlaktie používateľa premietol rôzne tlačidlá. Ten následne svoju ruku používal ako dotykový displej. Trochu s obavami sa dá nazerať na trend neurobiznisu, čo je priame využívanie poznatkov z neurovedy na lepšie cielenie obchodných rozhodnutí a marketingu (napríklad pomocou podvedomých reakcií). Posledný žltý trojuholník na grafe je technológia ľudského rozšírenia alebo ľudskej aktualizácie, ktorá je označovaná aj ako človek 2.0. Pri nej sa počítače a robotika používajú na zlepšenie základných funkcií ľudského tela. Typický príklad sú budúce umelé orgány, ktoré by chorým alebo invalidným ľuďom neposkytovali len napodobeninu biologického originálu, ale náhradu, ktorá je vo všetkých ohľadoch lepšia. Predstavte si napríklad človeka s poruchou videnia, ktorému by sa pri operácii vpravili do očí digitálne implantáty, ktoré by mu priniesli lepší zrak, ako má zdravý človek. Aj v tomto prípade však ide o technológiu, ktorej použiteľnosť netreba očakávať v tomto desaťročí.

Poloha aktuálnych technológií na hype cykle analytickej spoločnosti Gartner

Pri technológiách, ktoré Gartner očakáva v rovine produktivity v priebehu piatich až desiatich rokov, dnes stúpajú na hype vlne napríklad smart domy a smart pracovisko. Hlavne prvému menovanému trendu sme sa už niekoľkokrát venovali, pričom ide o domy, ktoré môžete kompletne ovládať prostredníctvom internetu napríklad cez smartfón. Okrem prvkov, ktoré sú dostupné už dnes, ako je ovládanie kúrenia tesne pred príchodom domov, si možno predstaviť budúcnosť, pri ktorej budete môcť dostať informáciu o aktuálnom obsahu chladničky. V polovici strmo stúpajúcej krivky vidieť aj zaujímavú technológiu afektovej všímavosti počítačov.Ide o spojenie informatiky, psychológie a kognitívnych vied, výsledkom čoho je pokročilý softvér, ktorý dokáže rozpoznať emočný stav používateľa. Používa na to napríklad kamery na snímanie mimiky tváre, mikrofóny na analýzu hlasu či snímače tepovej frekvencie. Cieľom je rozpoznať to, či je používateľ veselý, smutný alebo nahnevaný. Program následne upraví svoje akcie, pričom v jednoduchej podobe to môže vyzerať tak, že inteligentný dom rozpozná, že sa z práce vraciate rozčarovaný, a spustí relaxačnú hudbu. Omnoho dôležitejšie je však pokročilé použitie, ktoré dobre vidieť na príklade virtuálneho učiteľa. Jedna z najväčších výhod reálneho učiteľa je tá, že je okamžite schopný zmeniť svoj prístup v závislosti od toho, v akom emočnom stave sa žiak nachádza. Ak je žiak nervózny, nepozorný alebo výbušný, učiteľ urobí všetko na to, aby situáciu nevystupňoval, a snaží sa ho opäť zaujať jednoduchšími a zábavnejšími úlohami. Afektová všímavosť počítačov by tak mohla značne zlepšiť proces on-line výučby. Príbuzná technológia je aktívne monitorovanie telesných procesov, označované aj ako „kvantitatívne ja". Táto technológia sa dostáva do pozornosti najmä v súvislosti so smart hodinkami. Ide o hardvérové a softvérové riešenia, ktoré sa zameriavajú na neprestajné monitorovanie telesných funkcií, na základe ktorých upravujú rôzne časti denného harmonogramu používateľa. Dobrý príklad použitia je situácia, pri ktorej sa človek rozhodne schudnúť. Smart hodinky mu následne neprestajne merajú spálené kalórie a kalorický príjem. Ak hrozí, že by na dodržanie plánu musela nasledovať napríklad príliš skromná večera, odporučia hodinky ešte hodinovú jazdu na bicykli. Iný druh použitia je napríklad monitorovanie spánkových cyklov, pri ktorých je budík schopný rozpoznať časť spánku najvhodnejšiu na prebudenie.

1. Na vzostupe hype krivky vidíme aj virtuálne personálne asistentky, inteligentnú robotiku aBiočipy sú schopné vykonávať množstvo biochemických reakcií (napríklad analýzu DNA), pričom ide o ďalší stupeň pokročilého merania zdravotného stavu používateľa. Počítače nosené na tele sa vďaka nim nebudú musieť zameriavať len na jednoduché meranie tepu a umožnia napríklad aj meranie intoxikácie, hladiny krvného cukru či včasnú detekciu chorôb. V najbližšom čase by sme takisto mali čoraz viac počuť o technológiách v súvislosti so „softvérovo definovaným čímkoľvek" (Software-Defined Anything). Ide predovšetkým o snahu hromadne softvérovo ovládať množstvo koncepčne odlišných zariadení. Je pritom jedno, či je to smartfón, notebook, televízor alebo auto. Táto problematika sa vynára aj v súvislosti s pracovnou filozofiou BYOD („prines si vlastné zariadenie"), ktorá zamestnancom umožňuje pracovať v práci na vlastných notebookoch a tabletoch. To si vyžaduje nové postupy napríklad z hľadiska bezpečnosti firemnej siete a distribúcie dát.

Biočipy predstavujú ďalší krok k podrobnému monitorovaniu zdravia pomocou počítačov

Blízko vrcholu prehnaných očakávaní sa dnes nachádzajú samoriadiace autá, ktorým sme sa podrobne venovali vo februárovom vydaní, ako aj priamy preklad hovorenej reči v reálnom čase. Na samom vrchole je internet vecí, o ktorom dnes počujeme takmer všade. Na internet máme v budúcnosti pripájať takmer všetko - od chladničky až po teplomer. Idea technológie je v tom, aby sa veci každodennej potreby postarali o svojich používateľov. Nejde pritom len o bežnú domácnosť, ale aj o celé mestá, ktoré by napríklad vďaka prepojeniu množstva senzorov mohli automaticky korigovať dopravu. Vzhľadom na pozíciu na hype krivke sa dá očakávať, že záujem o tieto technológie zo strany médií a marketingu v najbližších rokoch značne poklesne. To isté sa očakáva pri technológiách zaoberajúcich sa priamym zadávaním otázok prirodzenou rečou a takisto pri technológiách ovládacích rozhraní zariadení nositeľných na tele. Kým dnes si ešte užívajú výslnie, zakrátko by to tak už nemalo byť.

Na ostrom zostupe môžeme vidieť kryptomeny, ktoré zažili najväčší hype pred rokom a dnes sa od nich svetlá reflektorov už odvracajú. Podobne je to napríklad aj s odborom big data, ktorý sa zaoberá spracovaním obrovských súborov dát (v rádoch petabajtov a exabajtov). Pád smerom k údoliu rozčarovania, pochopiteľne, neznamená, že tieto technológie končia alebo sú neúspešné. Znamená to, že bezmedzné a nekritické nadšenie už vyhasína a nastáva kontakt s realitou. Médiá v tomto stave vývoja dávajú prednosť skôr negatívnym správam než pozitívnym, čo vyvoláva ešte hlbší prepad na hype krivke. Pri kryptomenách sú to napríklad správy o krádežiach či krachoch niektorých búrz, v prípade big data zas o kontroverzii v súvislosti s narúšaním súkromia používateľov (firmy o zákazníkoch môžu zozbierať obrovské množstvo rozličných dát a analýza im umožní vytváranie perfektných profilov osobnosti). Nadol na krivke letí aj gamifikácia, čo je uplatňovanie herných techník a princípov mimo hier, pričom ide najmä o webové stránky. Sama idea nie je nová a používatelia sa s ňou stretávali najmä na diskusných fórach, kde boli za dobré príspevky odmeňovaní napríklad nejakým bodovaním alebo virtuálnymi medailami. Hype gamifikácie sa pred nejakým časom dostal na vrchol a techniku začali uplatňovať niektoré spoločnosti aj na nie príliš šťastných miestach, napríklad v internetovom bankovníctve.

Veľmi zaujímavá je situácia okolo 3D tlače. Kým v prípade firemného použitia sa táto technológia nachádza na svahu oživenia, v rámci domácej 3D tlače práve začala padať z hype vrcholu smerom k údoliu rozčarovania. Nádejné systémy 3D biotlače, od ktorých si sľubujeme tlač funkčných orgánov, sú momentálne krátko po naštartovaní záujmu. 3D tlači sme sa už v venovali v podrobnom článku 3D tlačiarne na ceste do domácností (PC REVUE č. 2/2014).

Na dne údolia rozčarovania alebo tesne v jeho blízkosti sa nachádzajú cloudové technológie a takisto NFC. Hlavne cloud si pred pár rokmi užíval vrchol hype krivky a zrejme si väčšina z nás pamätá, že toto slovíčko sa na nás skutočne hrnulo zo všetkých strán. Cloud bol skrátka „in", a kto sa ním nezaoberal, bol „out". Význam cloudu v súčasnom IT svete rozhodne neklesá a jeho podiel bude v najbližších piatich rokoch aj naďalej narastať. Jeho pozícia v údolí však okrem iného znamená aj to, že ľudia sa jeho ospevovania prejedli. Virtuálna realita má prepad záujmu za sebou a začína stúpať na svahu oživenia. Mnoho ľudí do nej vkladá veľké nádeje, a to najmä v súvislosti so spoločnosťou Oculus VR, ktorá v minulom roku prešla do vlastníctva Facebooku.

Do roviny produktivity vstupuje rozpoznávanie reči, ktoré sadnes používa najmä v smartfónoch (Apple Siri, Microsoft Cortana). Vo veľkej miere sa však objaví aj v novom operačnom systéme Windows 10, ktorý Microsoft pripravuje pre všetky formáty počítačov. Táto technológia má hype krivku teda kompletne za sebou a môžeme očakávať, že stúpajúci záujem o ňu už zďaleka nie je spôsobený nejakým nekritickým ošiaľom. Rozpoznávanie reči bude zabudovávané do softvéru v čoraz väčšej miere a už dnes môžeme vidieť, ako sa stáva súčasťou našich životov (i keď je pravda, že prerod sa odohráva predovšetkým v krajinách hovoriacich po anglicky). Kompletne „za vodou" je aj používateľská telematika, ktorú najčastejšie vnímame v súvislosti s kvalitnými a dobre dostupnými navigáciami GPS či už v autách, alebo rovno v smartfónoch a tabletoch.

Slabiny a nedostatky predpovedí

Krivka životného cyklu hypu nie je univerzálna. Už na prvý pohľad vidieť niekoľko slabín, ktoré nevyplývajú len z toho, že predpovedanie budúcnosti má vždy neistý výsledok. Jeden z hlavných problémov je ten, že často je veľmi problematické odhadnúť, v ktorej časti krivky sa technológia nachádza. Typický príklad je dnes virtuálna realita. Na tú sa môžete pozerať modernou optikou a výbuch záujmu o ňu priradiť na vrchol prehnaných očakávaní. No ak sa na ňu pozriete optikou histórie, zistíte, že niečím takým už tento odbor prešiel v 90. rokoch minulého storočia. Virtuálna realita vykukuje na zákazníkov už niekoľkýkrát, pričom vždy vzbudí obrovské očakávania, ktoré sú nasledované neúspechom. V súčasnosti sa však už zdá, že doba práve dozrela a vývojári majú na dosah prvé výrobky, ktoré sa môžu významne presadiť na trhu. Z tohto pohľadu virtuálna realita patrí na svah oživenia s nábehom na stúpanie smerom k rovine produktivity (kam ju Gartner aj zaradil).

Situácia však nie je o nič ľahšia ani pri úplne nových a cyklicky sa neopakujúcich technológiách. Mnohé z nich sú totiž vzájomne prepojené a úspešné ťaženie jednej technológie sa zrazu rozplynie z dôvodu neúspechu inej. Hype cyklus takéto stavy nezohľadňuj, a preto je často veľmi ťažké predpovedať, kde bude technológia o jeden či dva roky. Úspech smartfónov bol priamo spojený s dostupnosťou kvalitných dotykových displejov a takisto s pokrokom vo zvyšovaní výpočtového výkonu na watt. Keby nastal problém v týchto oblastiach, história by bola iná. Vývoj systémov založených na umelej inteligencii, ako sú napríklad samoriadiace autá a pokročilý preklad reči v reálnom čase, priamo nadväzuje na vývoj neurálnych sietí, respektíve tzv. systémov deep learning. V takýchto oblastiach môže vývoj stabilne napredovať aj niekoľko rokov bez zakopnutia, aby sa náhle objavil nový fundamentálny problém, ktorého prekonanie trvá desaťročie. Hype cyklus navyše nijako nešpecifikuje, ako technológie konkrétne prechádzajú medzi jednotlivými údoliami a vrcholmi krivky a aké faktory presne ovplyvňujú ich preklopenie na druhú stranu.

Je nepochybné, že spoločnosti špecializujúce sa na analýzu trhu vykonajú kvalifikovaný a erudovaný odhad. Koniec koncov za to predsa ich zákazníci platia. Ich predpoveď by mala mať omnoho väčšiu percentuálnu úspešnosť než odhad bežných ľudí, čo je to, čo nás zaujíma. Aj erudovaný odhad je však v konečnom dôsledku len odhad, a nie záruka.