Teloidy ako živé ľudské telá by mohli poskytovať náhradné orgány na transplantáciu
MIT Technology Review nedávno zverejnil článok, ktorom trojica odborníkov tvrdí, že pokrok v biotechnológiách nám čoskoro umožní vytvoriť „náhradné“ ľudské telá, ktoré nedokážu myslieť ani cítiť bolesť a dali by sa použiť na výskum alebo poskytnúť orgány na darovanie. Vedci hovoria, že použitie „teloidov“ (bodyoids) by neprekročilo „etické hranice väčšiny ľudí“. No to vôbec nie je isté. Táto myšlienka už vyvoláva množstvo etických diskusií a kontroverzií.
Jedným z hlavných argumentov v prospech teloidov je, že by mohli poskytnúť náhradné ľudské orgány na transplantáciu, ktorých je obrovský nedostatok. Ľudské teloidy by mohli slúžiť ako ich nový zdroj. Vedci pracujú aj na ďalších možných riešeniach tohto problému. Jedným z prístupov je použitie génovo upravených zvieracích orgánov. Zvieracie orgány zvyčajne nevydržia dlho v ľudských telách – náš imunitný systém ich odmietne ako „cudzie“. Ale niekoľko spoločností vytvára ošípané s radom génových úprav, vďaka ktorým sú ich orgány prijateľnejšie pre ľudské telo.
Zopár žijúcich ľudí už dostalo génovo upravené prasacie orgány. David Bennett starší bol prvým človekom, ktorý dostal génovo upravené prasacie srdce v roku 2022, a Richard Slayman bol prvým, ktorý dostal obličku začiatkom roku 2024. Žiaľ, obaja muži zomreli asi dva mesiace po operácii. No Towane Looneyovej, tretej žijúcej osobe, ktorá dostala génovo upravenú prasaciu obličku, sa darí dobre. Vo februári sa vrátila domov. Prinajmenšom jedna spoločnosť uplatňuje prístup podobný teloidu.
Renewal Bio, biotechnologická spoločnosť so sídlom v Izraeli, dúfa, že sa jej podarí vypestovať „embryonálne verzie ľudí“ na výrobu náhradných orgánov. Ich prístup je založený na pokrokoch vo vývoji „umelých embryí“. Vedci totiž pracujú na spôsoboch, ako vytvoriť embryá pomocou kmeňových buniek. Za správnych podmienok sa tieto bunky môžu rozdeliť do štruktúr, ktoré vyzerajú ako typické embryo. V súčasnosti ich už používajú na otehotnenie kráv a opíc. No nevedia, ako ďaleko sa tieto štruktúry podobné embryám budú môcť vyvinúť.
Vedci dokonca ani poriadne nevedia, ako ich nazvať. Pravidlá stanovujú, že typické ľudské embryá môžu byť pestované v laboratóriu maximálne 14 dní. Mali by rovnaké pravidlá platiť aj pre umelé? Samotná existencia syntetických embryí spochybňuje naše chápanie toho, čo je ľudské embryo. Je to organizmus, ktorá vzniká iba fúziou spermie a vajíčka?
Autori článku v MIT Technology Review poukazujú aj na to, že takéto teloidy by mohli pomôcť urýchliť vedecký a lekársky výskum. V súčasnosti sa väčšina výskumu liekov musí vykonať na laboratórnych zvieratách, kým sa začnú klinické skúšky. Zvieratá však nemusia reagovať rovnako ako ľudia a veľká väčšina liečebných postupov, ktoré vyzerajú u myší veľmi sľubne, u ľudí zlyháva.
Niektorí vedci preto vytvárajú „orgány na čipoch“, miniatúrne kolekcie buniek organizované na malom kúsku polyméru, ktoré môžu pripomínať orgány plnej veľkosti a možno ich použiť na testovanie účinkov liekov. Iní vytvárajú digitálne reprezentácie ľudských orgánov na rovnaký účel. Takéto digitálne dvojčatá môžu byť vo veľkej miere modelované a môžu byť potenciálne použité na vykonávanie klinických skúšok in silico.
Obidva tieto prístupy sa zdajú trochu prijateľnejšie ako experimenty na človeku vytvorenom bez schopnosti myslieť alebo cítiť bolesť. Ibaže naše pocity o tom, čo je „prijateľné“, majú tendenciu meniť sa. Napríklad aj in vitro fertilizácia (IVF) mala veľa odporcov, keď bola prvýkrát vyvinutá. No odkedy sa Louise Brownová pred 46 rokmi stala prvým „dieťaťom zo skúmavky“, prostredníctvom IVF sa narodilo viac ako 12 miliónov ľudí.
Zdroj: technologyreview.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
