Editorial: Stokrát opakovaná lož „pravdou“?
Na zachovanie vlastného duševného zdravia nesledujem diskusie na sociálnych sieťach. Niekedy sa však tomu nevyhnem a nestíham sa čudovať, koľko nenávisti je v ľuďoch. Obzvlášť v období vyhrotených spoločenských udalostí, ako sú voľby. Pre verejnú podporu „nepriateľského“ kandidáta sú ľudia ochotní prečistiť zoznam svojich priateľov či followerov a vyhodiť ich z neho „na veky vekov“. Nemôžu sa predsa s „niekým takým“ kamarátiť...
Často mi to príde, akoby ľudia vôbec nerozmýšľali nad tým, čomu dajú svoju pozornosť, čomu uveria, s čím sa stotožnia, čo budú sami ďalej propagovať a pod akou vlajkou chcú bojovať. Zdá sa mi, ako keby sme niekedy mali zahmlené vedomie a slepo prijímali namotávacie frázy a heslá politikov, ktorými sa snažia získať popularitu. Presne vedia, na čo ľudia počúvajú, na čo a ako reagujú, zneužívajú citlivé témy a emócie, vymýšľajú si poloklamstvá aj úplné klamstvá a my im na to slepo naletíme ako také, s prepáčením, teliatka.
Časť populácie má viac vyvinuté kritické myslenie, pozná tieto triky, rozpozná ich a nenaletí, to sú potom „tí“ z toho druhého tábora. Vo výsledku je tak spoločnosť extrémne polarizovaná. A to je veľmi nebezpečné.
Polarizovaná spoločnosť vytvára živnú pôdu pre extrémne ideológie, politické strany a autoritatívne režimy, ktoré navonok vyzerajú legitímne, keď sa však dostanú k moci, premôže ich pocit vlastnej neomylnosti, patentu na pravdu a chuti udržať sa pri moci čo najdlhšie. A história nám ukazuje, ako to dopadne, keď sa z autoritatívneho režimu stane diktatúra.
Ľudia sú veľmi ľahko manipulovateľní, dobre to ukázal film The Wave (2008), v ktorom experiment profesora na strednej škole predviedol študentom, aké ľahké je podľahnúť propagande a aké lákavé je pre vládnuce strany vytvárať autokratické spoločenstvá, keď sú pri moci. Počas týždenného experimentu si žiaci na základe školského zadania začali vytvárať vlastný spolok, ktorý však na konci pokusu extrémne pripomínal nacistické Nemecko aj s jeho symbolmi...
Príznakom dnešnej doby je, že ľudia sa uzatvárajú do svojich vlastných názorových bublín a odmietajú komunikovať s tými, ktorí sú na druhej strane. Keď sa medzi rôznymi skupinami nahromadí hnev a frustrácia, môže dôjsť k výbuchom násilia. Preto je extrémne dôležité podporovať dialóg medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, naučiť sa spolu diskutovať, aby sme sa navzájom lepšie spoznali a pochopili svoje názory. A vedeli si ich aj obhájiť. Vecne, férovo, bez emócií a s faktickými argumentmi. Keby to bolo možné, zaviedol by som v školách predmet „debata“, kde by sa už deti učili pracovať s faktmi, argumentmi, obhajovaním vlastného názoru, ale aj schopnosťou vypočuť si názor druhej strany, viesť dialóg a pracovať s objektívnou pravdou. Bez urážania a zatracovania druhej strany.
Otázka je, čo je pravda, keďže v dnešnej dobe sme zahltení informáciami z množstva zdrojov a je ťažké sa zorientovať v ich dôveryhodnosti. A keď sa na nás valí „pravda“ z rôznych smerov a kanálov, máme tendenciu jej uveriť, aj keď je to polopravda alebo čistá lož. Do tejto situácie prichádza fenomén deepfake, ktorý situáciu ešte viac komplikuje. Realisticky upravené syntetické videá a audio zneužívajú prirodzenú ľudskú dôveru v obraz a zvuk, čím upevňujú vierohodnosť informácií, aj keď sú obsahovo klamlivé. Manipulované videá a nahrávky sa používajú na šírenie falošných správ, podnecovanie k nenávisti – či už na diskreditáciu politikov, alebo šírenie nenávisti k rôznym etnickým skupinám, náboženstvám a komunite LGBTQ+ atď.
Existujú už technické riešenia na odhaľovanie deepfakes a rovnako aj na moderovanie diskusných skupín a mazanie nenávistných komentárov, čo je síce super, ale to nestačí. Je to ako boj s Hydrou, bájnou obludou z gréckej mytológie, ktorej stínali hlavy, ale jej stále narastali ďalšie. A s nástupom AI bude tvorba hyperrealistického deepfake obsahu ešte jednoduchšia a rýchlejšia. Preto by to chcelo radikálnejšie systémové riešenie. Logické sa mi zdá využitie technológie blockchainu, ktorá garantuje zachovanie nepozmenenej informácie počas celej trasy prenosu. Teda od zachytenia videa alebo zvuku až po jeho príjem na strane používateľa. Keby sa podarilo zakomponovať túto technológiu do smartfónov, dronov, kamier a ďalších zariadení na záznam videa a zvuku, príjemca by mal naozaj istotu, že má pred sebou autentický, a nie pozmenený obsah. Potom už treba „len“ dosiahnuť všeobecnú globálnu dohodu na označovanie takéhoto obsahu a napríklad na sociálnych sieťach zablokovať uverejňovanie a zdieľanie neovereného obsahu. Bola by to veľká vec, keby sa to podarilo, a úprimne si nechcem predstaviť ďalší vývoj v spoločnosti, ak sa tento „boj o pravdu“ nezačne riešiť. Ak máte ďalší nápad alebo iný názor, sem s ním... ☺
Zaujímavé čítanie aprílového vydania vám praje
