Editorial: Život s technológiami

Rád šoférujem. Najmä vtedy, keď sa mi v rámci testovania noviniek dostane do rúk nejaké žihadlo. Užívam si ten pocit zrýchlenia, preštrikovávania sa medzi pomalšími autami, sústredené vnímanie situácie na ceste predo mnou, vedľa cesty, predvídanie možných kolízií, aby som vedel včas a rýchlo reagovať. Vtedy nemyslím na nič iné, iba na rýchlu a bezpečnú jazdu. Stopercentná koncentrácia. Ale niekedy si vychutnávam úplne pomalú, ležérnu jazdu, keď mám vypnutú hudbu a počúvam zvuk silného motora, ako si tlmene pradie a len čaká, kedy zľahka šliapnem na plyn, aby mohol zarevať a ukázať svoju skrytú silu. A o toto všetko by som prišiel, pokiaľ sa raz autonómnosť 5. úrovne stane bežnou súčasťou výbavy budúcich áut. Jazda takýmto robotizovaným autom bude určite efektívnejšia, plynulejšia a menej riziková ako tá moja. Lenže aj omnoho nudnejšia. Je dosť možné, že výrobcovia zachovajú v autách možnosť vypnúť autonómiu a prevziať ručné riadenie, ale je dosť možné, že v takom prípade má centráln ...