Gamebox - herná rubrika
PC REVUE hodnotí
Thief
Majster zlodej je späť
Thief sa vracia po 10 rokoch a to je dostatočne dlhý čas, aby väčšina z nás zabudla, v čom spočíva jeho krása. Ľudská zábudlivosť hrá v prospech znovuzrodeného Thiefa, ktorý v niektorých momentoch značne zaostáva. Hoci ide stále o stealth hru, herný dizajn sa dočkal niekoľkých zmien. Milovníci pôvodného Thiefa ich však neocenia.
Vývojári z Eidos Montreal mali pritom všetko výborne rozbehnuté. Celý herný svet potešili oživením značky Deus Ex, ktoré dopadlo nadmieru dobre. Keďže DE miesi prvky akcie a stealthu, prechod k Thiefovi by nemal byť až taký zložitý. Stačí sa viac zamerať na dizajn herného sveta, prispôsobiť ho tichému prístupu a dať hráčovi pocítiť, že on je pánom situácie, a nie dizajnéri, ktorí mu pripravili niekoľko cestičiek. Prvé momenty s novodobým Thiefom vyznievajú veľmi nádejne. Hoci sa Garrett zmenil a už na začiatku sa predvedie krátkym herným úsekom, ktorý nezaprie inšpiráciu v titule Mirror´s Edge, z Thiefa sála tá správna atmosféra.
Rozbeh je viac než sľubný. Hráč dostane do výbavy luk a rôzne typy šípov, ktorými môže zhasnúť svetlá alebo vystreliť lano a skrátiť si cestu. Nechýba zbraň na omračovanie a okolité predmety, ktorými môže odpútavať pozornosť patrolujúcich stráží. Samozrejmá je hra svetla, indikátor vám napovie, kedy ste viditeľní a kedy nie. Treba si dávať pozor aj na hluk. Rýchlou chôdzou vo vode pritiahnete neželanú pozornosť svojho okolia a herný svet ponúka aj ďalšie nástrahy - psa, ktorý vás ucíti a začne štekať,alebo vtáka v klietke, ktorého rozruší rýchly pohyb. Okrem príbehových misií máte k dispozícii aj otvorený svet. Mesto môžete voľne preskúmavať, kradnúť a plniť vedľajšie úlohy. Na prvý pohľad je teda štvrtý Thief bezchybný.
Počas hrania si však začnete uvedomovať jeho nedostatky. Nie je ich veľa, ale na celkový herný zážitok pôsobia negatívne. Najmä ak si Thiefa kupujete s nostalgickými spomienkami na predchádzajúce hry. Prvý problém je dizajn úrovní, resp. herný dizajn. Vidno, že vývojári z Eidos Montreal majú skúsenosti s podobným typom hier a svoje poznatky z vývoja Deus Ex: Human Revolution dokázali zužitkovať. Žiaľ, tieto základy ďalej nerozširujú. V praxi to znamená, že zložka stealth, ktorá bola v DE:HR výborná, je rovnaká aj v Thiefovi, čo v tomto prípade nepostačuje. Nestačí, že máte k dispozícii jednu klasickú cestu a jednu či dve alternatívne podľa dostupného vybavenia. Thief sa na rozdiel od DE:HR nedá hrať ako akčná hra, resp. nie je tomu úplne prispôsobená.
Úrovne v novom Thiefovi sú do určitej miery lineárne. V niektorých momentoch viac, v iných menej. Preskúmavanie herného sveta sa v podstate obmedzuje iba na zbieranie príborov, pohárov, mincí a iných drobností, ktorých môže mať zlodej so sebou neobmedzene. Alternatívne cesty nie sú vždy dostupné, a preto niekedy záleží iba na správnom načasovaní pohybu, ak chcete ostať „neviditeľní". Je to trochu škoda a autormi deklarované „viaceré možnosti riešenia" sa často obmedzujú iba na to, či do domu vleziete spodným bočným vchodom alebo si vystrelíte šíp s lanom a do budovy sa vkradnete cez okno. No lanový šíp nevystrelíte, kde chcete. To isté platí aj o lození po strechách a budovách. Dostanete sa iba tam, kam to dizajnéri povolili. Takisto nám nevyhovovalo množstvo slepých uličiek, ktoré neponúkli alternatívnu cestu, ale iba zopár zbytočností na ukradnutie.
Dodajme, že mnohým hráčom nemusí tento prístup prekážať. Thief vás čiastočne vedie za ručičku a hranie príjemne odsýpa. Ak sa nesnažíte splniť niektorý zo špecifických cieľov (dohratie bez zabitia/omráčenia, resp. bez toho, aby si vás stráže všimli), väčšinu úrovní prejdete bez výraznejších ťažkostí. Ak chcete, môžete sa skrývať, presne plánovať ďalší postup, zhasínať svetlá a systematicky omračovať stráže. V opačnom prípade môžete hrať laxnejšie, a ak vás stráže zbadajú, jednoducho im utečiete. Nefunguje to vždy, ale vo väčšine prípadov sa nám táto taktika osvedčila. V neskorších fázach sú však nepriatelia nebezpečnejší a rýchlejšie vás pošlú k zemi.
S tým súvisia ďalšie dve vlastnosti: umelá inteligencia a zlepšovanie Garrettových štatistík. Nepriatelia sú pomerne schopní a väčšinu času reagujú uveriteľne. Vidia a počujú vás, všimnú si otvorené dvere aj omráčeného kolegu. V niektorých momentoch je Thief nelogický. Spiaci nepriatelia sa zobudia na to, že zámok pri nesprávnom vylomení „cvakne", ale na pomerne hlasné otváranie zásuviek a skrine nereagujú. Zábavná situácia nastala aj v kapitole odohrávajúcej sa v nevestinci. Pracovníčkam vôbec neprekáža, že sa nad nimi nakláňa chlap v čiernom plášti a s kapucňou na hlave. Nuž, iná doba... Zlepšovanie štatistík hlavného hrdinu integruje do hry základné prvky RPG. Nejde o nič svetoborné, niektoré vlastnosti si môžete zlepšiť a získať bonusy, ktoré sa reálne prejavujú aj pri hraní.
Nový Thief nie je zlá hra. Pôsobí vierohodne, no fanúšikovia budú na niektoré veci nadávať. Otvorený svet a vedľajšie úlohy chválime - chvíľu sa budete cítiť ako ozajstný zlodej. Hre nepomáha príbeh, ktorý nás v niektorých momentoch vyslovene iritoval. Na takéhoto Garretta veru spomienky nemáme, a to aj napriek tomu, že vývojári stavajú na veľmi podobných základoch a do hry zakomponovali aj hororovú kapitolu v psychiatrickej liečebni. Tá z trojky však bola lepšia. PC verziu chválime za dobrú optimalizáciu a množstvo dostupných nastavení. Plusom je aj náročnosť, ktorú si môžete výrazne prispôsobiť, prípadne vypnúť niektoré pomôcky.
Hodnotenie: 7/10
PC REVUE hodnotí
Rayman Legends
Privítajte kráľa plošinoviek
Plošinovky alebo, ľudovo povedané, „skákačky" boli obľúbené najmä v časoch, keď sme nemali dostatok výpočtového výkonu na zvládnutie tretieho rozmeru. Rayman sa však vracia na naše monitory a všetkým dokazuje, že je aj dnes najlepší, a to aj bez nutnosti špičkového technického spracovania alebo zaškrtnutého „3D" vo vlastnostiach hry.
Tým netvrdíme, že Rayman Legends nemá špičkovú grafiku. Druhý rozmer má stále svoje čaro, ak ho vedia vývojári vyšperkovať a predať. Rayman Legends má všetky potrebné vlastnosti - vyzerá roztomilo, nie však infantilne a full HD rozlíšenie mu naozaj svedčí. Umelecký štýl nezaprie francúzsky pôvod. Tam, kde sa ostatné hry ženú za maximálnym realizmom technického spracovania, sa hlási o slovo Rayman a každému pripomína, prečo sú animované filmy od Disneyho stále naj. Jedinečnú atmosféru dotvára okrem kreslenej grafiky aj výborná hudobná stránka.
Pri hraní Raymana natrafíte na momenty, keď sa hra premení na interaktívny muzikál. V takzvaných hudobných úrovniach hrá zvuková stránka prvú ligu a grafika zážitok vhodne dopĺňa. Príšery z Raymanovho sveta vám zahrajú známe songy Black Betty, Eye of the Tiger a ďalšie. Cesta k týmto úrovniam nie je ľahká a hudobný level predstavuje pochvalu za úspešne dokončenú časť hry.
Hoci je Rayman na prvý pohľad „nudný" hrdina, ktorý dokáže iba vrtieť ušami, dizajn herných úrovní je zábavný. Skákanie, hľadanie tzv. Teensies, zbieranie žltých Lumsov, to všetko pôsobí pútavo, no pritom upokojujúco. Náročnosť úrovní postupne rastie a počet lebiek upozorňuje na vyššiu výzvu. Rayman má však jeden veľký dar. Nedokáže frustrovať. Svoj úspech buduje na overenom recepte a vlastnej hravosti.
Legends chválime aj za objemnú porciu herného obsahu. Herné úrovne dopĺňa bohatý výber toho najlepšieho z Rayman Origins. Počas hrania sa odomykajú špeciálne úrovne, tzv. Invasion, kde cesta k úspechu vedie cez najrýchlejšie dokončenie. Mnohé z nich budete viackrát opakovať, ale zlepšovanie schopností a znalostí danej úrovne vás bude baviť. K dispozícii sú aj denné a týždenné výzvy, v ktorých si zmeriate svoje schopnosti s ostatnými hráčmi.
Rayman Legends nie je zložitý. Herným svetom musíte iba preskákať. Virtuálne univerzum je však natoľko lákavé, zábavné a pútavé, že vám pripomenie, v čom spočívalo čaro dvojrozmerných skákačiek. Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása, a v prípade Rayman Legends to platí dvojnásobne. Je krásny navonok, graficky aj vnútorne svojou hrateľnosťou. PC verziu dnes zoženiete za menej peňazí, a ak máte doma PS4 a nemáte čo hrať, toto je jednoznačný tip.
Hodnotenie: 9/10
Might & Magic X: Legacy
Stará škola volá
Je to už 12 rokov, čo sa na trhu objavilo posledné „klasické" RPG zo série Might & Magic. Deviatka nedokázala nadviazať na úspechy svojich predchodcov a znamenala koniec série. Ten, ako sa neskôr ukázalo, bol iba dočasný.
Legacy je svojím spôsobom zázrak a toto konštatovanie si uvedomíte, ak ste sa s M&M stretli už v minulosti. V tom prípade vám ťahá na tridsiatku, prípadne už máte túto métu úspešne za sebou. Je však výborné, že Ubisoft sa drží zaužívaného konceptu a Might & Magic sa nesnaží modernizovať. Návrat ku koreňom sa nezaobišiel bez menších nedostatkov, ako výsledok však dopadol nad očakávania dobre.
V praxi to znamená, že vás čaká nostalgický výlet. Zabudnite na všetky herné mechanizmy, zjednodušovanie a ďalšie zaužívané prvky, ktorými sa vývojári snažia zaujať masy. Legacy nie je pre masy. Je pre skoro- a post-tridsiatnikov, ktorí chcú výzvu. Chcú byť trestaní za zlyhanie a nezjednodušovať si herný život checkpointmi na každom kroku. Chcú hru, ktorá nepotrebuje byť elegantná a dynamická ako akčný film z produkcie Hollywoodu.
Might & Magic na to ide svojsky. Herný svet delí na tisícky štvorcov, ktoré vymeriavajú kroky hráčovej družiny. Jeden krok, jeden pevne stanovený ťah. Skupina hrdinov má štyroch členov, a ak si ju zle poskladáte, budete mať dobrodružstvo o poznanie ťažšie. V mnohých dnešných hrách pojem zlá kombinácia neexistuje, v prípade Might & Magic vám môže nepremyslená voľba postáv, povolaní a rás uštedriť poriadnu facku. Možno až takú, že v polke hry začnete odznova. Zoznam množstva štatistík a schopností však prebudí každého milovníka starej školy (bez ohľadu na to, ako veľmi spohodlnel za posledných pár rokov), aby si družinu dobre vyskladal.
Herný svet je veľký a údajne dokáže zabaviť až na 60 hodín. Za predpokladu, že vás neustále skúmanie herného sveta, čistenie kobiek a ťahový boj nezačne nudiť. Plnenie úloh, zbieranie predmetov a zlepšovanie postáv prináša veľmi špecifický pocit satisfakcie. Je úžasné po toľkých rokoch počuť TEN zvuk, ktorý upozorní na prijatie novej úlohy alebo jej splnenie.
Legacy prináša do roku 2014 herné mechanizmy, ktoré sú viac ako dve desaťročia staré. Okrem kladov, ktoré ocení iba určitá časť hráčov, prichádza aj so zápormi. Negatíva herného systému sú diskutabilné, ale technické nedostatky, najmä zlá optimalizácia a drobné bugy, sa pod výsledné hodnotenie podpísali.
Hodnotenie: 7/10
PC REVUE reportuje /
Memoria
Sú adventúry späť?
Už to tak začína vyzerať, že žáner, ktorý sme s mixom smútku a nostalgie považovali za mŕtvy, sa nadychuje na návrat. Asi to bude tým, že stará generácia hráčov, ktorá na hrách adventúrneho druhu vyrastala, je dnes v produktívnom veku a na hranie si nájde len minimum času. A keď sa nejaký predsa objaví, chcú ho investovať do oddychovej hry, kde netreba reflexy či presnú mušku, ktorá, naopak, dýchne na hráča atmosférou a príbehom a možno mu trošku prevetrá mozgové závity. Určite to nie je jediné vysvetlenie na rast popularity oldschool indie hier či adventúr, ale v našom okolí je čoraz častejšie.
Adventúra, to je desaťročiami vybrúsený žáner so svojimi špecifikami. Často ide o kombináciu logickej hry a mocného príbehu, pričom hádanky obyčajne nie sú umelo vymyslené minihry, ale vychádzajú skôr z herného prostredia, okolia postáv, z príbehu a náznakov v dialógoch. V tomto žánri patrí k najusilovnejším producentom obsahu nemecké štúdio Daedalic, ktoré má na konte viaceré veľmi zaujímavé herné série. O dvoch adventúrnych píšeme vedľa v okienku, o jednej role-play strategickej sme písali minule (zaujímavé, no nedotiahnuté Blackguards) a tentoraz recenzujeme hru, ktorú mnohí označujú za ich vrcholné dielo: Memoria.
Ide o čiastočné pokračovanie podarenej adventúry Chains of Satinav. Čiastočné preto, lebo niektoré postavy sa vracajú (Geron a jeho víla), no nie ako hlavní hrdinovia, skôr ako pozorovatelia pradávneho príbehu, ktorý sa významným spôsobom premietne do ich životov. Memoria sa totiž odohráva v dvoch časových líniách, oddelených od seba 450 rokmi histórie sveta The Dark Eye (Das Schwarze Auge). Hlavným hrdinom je skôr princezná Sadja a jej potenciálne démonická čarovná palica so skvelým zmyslom pre humor. Nejde však o typickú humornú adventúrku, naopak, humor tu slúži len na vhodné občasné odľahčenie mimoriadne pútavého príbehu, plného nečakaných zvratov, zaujímavých vysvetlení a so záverom, ktorý je prekvapivý a logický zároveň, To o väčšine herných príbehov nemožno povedať.
Hra exceluje výborným (anglickým aj nemeckým) dabingom a prekrásnou grafikou, na ktorej možno spoznať nižší rozpočet v jednoduchšom riešení niektorých animačne zložitých situácií, no nejde o nič, čo by naša fantázia nedokázala doplniť. Celá hra má jednotný umelecký dizajn s dôrazom na detailnosť prostredia a originalitu každej lokácie, azda len s výnimkou lesného bludiska, ktoré je naschvál mätúco neprehľadné. Vtipné je, že ak sa v ňom zaseknete na pridlhý čas a ani možnosť označovať si cestičky vetvičkami vám nepomôže nájsť cestu von, hra vám ponúkne možnosť bludisko preskočiť.
Podobne vám šetrí čas aj možnosť dvojklikom skrátiť animáciu chodenia postáv a rovno skočiť na ďalšiu obrazovku či nechať si zapnúť výpomoc, ktorá zvýrazní použiteľné predmety, takže nemusíte skúšať všetko na všetko (pozor, asi trikrát nám kľúčový predmet nezvýraznila a celkom sme sa zasekli). Môžeme však povedať, že vcelku sú logické hádanky v hre pomerne rozumne nastavené, v tých dvoch prípadoch, keď sme vyhľadali návod, sme si vzápätí plesli po čele, lebo riešenie bolo zjavné a logické, len bolo treba trošku uvažovať v intenciách fantasy (napríklad použiť na tmo-lampu inverzný magický kryštál, aby začala miesto tmy šíriť svetlo).
Hru sme zdolali za 14 hodín a takmer nám bolo ľúto, že sme na konci. O hardvérových nárokoch nemá zmysel hovoriť, je to 2D titul s pár 3D efektmi, čo vám pôjde aj na starých notebookoch. Ak radi spomínate na hranie adventúr, pridajte si k hodnoteniu ešte jeden bod.
Hodnotenie: 8/10
Okienko na okraj:
Adventúry od Daedalic
Séria Deponia
Dali by ste si kreslenú adventúrku plnú humoru, odohrávajúcu sa v podivnom svete inšpirovanom dielami Douglasa Adamsa, Terryho Pratchetta alebo Matta Groeninga? Pokiaľ máte pamäť skôr na diela než ľudí, spomeňme Stopárovho sprievodcu, Zeměplochu a Simpsonovcov. Tak nejako vyzerá svet Deponie s tromi dielmi skvelých 2D klikacích adventúr ako zo starej školy.
Séria Edna a Harvey
Unikátna a netradičná grafika, kompletne ručne nakreslená, k tomu bláznivé prostredie a čudné postavy: Edna sa ocitá v blázinci bez spomienok, no musí utiecť, pretože si je istá, že so svojou zdravou mysľou sem nepatrí. Jej kamarát, vypchatý zajac Harvey, plne súhlasí. Ale pozor, nie je to celkom detský titul, je plný dospelého humoru a všemožných narážok, tak to máme radi.
Ďalšie zaujímavosti
Nemôžeme nespomenúť aj ďalšie krásne a zaujímavé tituly, ktoré vynikajú istou netradičnosťou a skvele prezentovaným príbehom aj prostredím: A New Beginning - thriller, ktorý sa zaoberá súčasnou ekologickou situáciou, The Whispered World (na obrázku) - nádherne animovaná rozprávková hra s jedným z najkrajších príbehov o melancholickom detskom hrdinovi.
Všetky spomenuté hry zoženiete na cez elektronickú distribúciu, napríklad v našom obľúbenom obchode GoodOldGames (GOG.com) alebo cez Steam (steampowered.com) v príjemných cenách od 10 do 20 eur.
PC REVUE hodnotí /
Castlevania: Lords of Shadow 2
Ako Dracula Satana nakopal
Značka Castlevania nemusí byť PC hráčom dobre známa. Pôvodné hry z 80. rokov sa objavili v PC verzii až v roku 2002. Remake, ktorý pridal tretí rozmer a sériu posunul na úroveň akčných hier typu God of War alebo Darksiders, zavítal na platformu Windows pred rokom - necelé tri roky po pôvodnom konzolovom vydaní. Druhý Lords of Shadow však prichádza na PC súbežne s ostatnými verziami.
Lords of Shadow 2 zaujme aj tých hráčov, ktorí jednotku nehrali. Príbehové embargo nepocítite. Po úvodnej hodinke vám krátky animovaný film vysvetlí zložitú telenovelu rodu Belmontovcov. Gabriel sa stal kniežaťom Draculom, zabil a oživil svojho syna, ktorý proti nemu bojoval ako Alucard. O Draculovu dočasnú smrť sa nakoniec postaral jeho vnuk, a aby toho nebolo málo, Dracula sa vracia na svet v prostredí futuristického Londýna s úlohou, aby porazil Satana a zabránil blížiacej sa apokalypse. Z úvodnej príbehovej vsuvky postačí, ak si zapamätáte, že Dracula je vlastne ten dobrý a v hre bude vyciciavať iba zmutovaných ľudí.
Pomerne atypický hrdina sa v Lords of Shadow 2 pohybuje v podobne nezvyčajnom prostredí. Futuristický Londýn sa prelína s historickou líniou v Draculovom hrade. Táto kombinácia vyvoláva vo fanúšikoch série udivené pohľady. Hre oproti prvému dielu chýba ucelený umelecký štýl. Jednu z najčastejších pripomienok dopĺňajú aj ostatné nedostatky, v ktorých nová Castlevania zaostáva. Do očí bijú najmä sekcie, v ktorých sa musí Dracula vyhýbať nepriateľom, pretože nie je dostatočne silný, aby ich porazil. A to aj napriek tomu, že skolil trojhlavú medúzu, desaťnásobne väčšiu ako on.
Kombinácia prostredí, najmä futuristický Londýn a pasáže stealth, ich občasná nelogickosť a nezaujímavá hrateľnosť, to sú achilovky novej Castlevanie. Treba však dodať, že ide o subjektívne nedostatky. Niekomu herný zážitok pokazia, nám však výraznejšie neprekážali. Gro celej hry totiž spočíva v akcii, bojovom systéme a otvorenom svete, čo je ďalšia novinka, ktorú pokračovanie prináša. Otvorený svet si užijete, ak radi preskúmavate každé zákutie. Pripravte sa však, že do niektorých miest sa budete vracať, pretože pri prvej návšteve nebudete mať potrebné schopnosti.
Lords of Shadow 2 sa hrá podobne ako God of War, Darksiders alebo Dante´s Inferno. Hier tohto žánru nie je na PC prebytok, objavujú sa skôr občasne. Fanúšikovia sa preto potešia každému solídnejšiemu prírastku, akým nová Castlevania určite je. Bojový systém stavia na zaužívaných základoch. Hlavnú zbraň dopĺňa dvojica magických zbraní, ktoré nahrádzajú bielu a čiernu mágiu z prvého Lords of Shadow. Magické zbrane vyžadujú na svoje fungovanie manu a tú získate z nepriateľov. Úspešné útoky bez ujmy na zdraví produkujú manu rýchlejšie a hráča motivujú k perfekcionizmu pri hraní. Nechýbajú bojové kombinácie, ktoré si postupne kupujete a zlepšujete. Ani magické predmety a kúzla, dočasne uľahčujúce dynamický a frenetický boj. Bojové časti sa prelínajú so skákaním a riešením jednoduchých logických hádaniek a v tomto smere sa LoS 2 výraznejšie neodlišuje od štandardov žánru. Ponúka zážitok, ktorý zabaví fanúšikov tohto typu hier. Plusom je aj takmer 20-hodinová príbehová kampaň.
Z technického hľadiska kritizujeme predpoklad, že PC verziu budete hrať pomocou gamepadu. Zahráte si aj bez ovládača, ale hra s vami komunikuje príkazmi, ktoré odkazujú na tlačidlá na gamepade, a nie na príslušné klávesy.
Hodnotenie: 7,5/10
Okienko do sveta e-športu /
Február priniesol skutočne veľkú nálož akcie na domácej scéne v podobe podujatia s názvom PragoFFest 2014. Tento pražský festival je tradičný zraz všetkých fanúšikov rôznych hier - či už videohier, alebo hier stolových, kartových a ďalších - cosplay, anime či sci-fi... Vlastne čohokoľvek, čo si ako správny gamer môžete predstaviť.
Akcia sa konala rovnako ako minulý ročník pod záštitou PLAYzone, ktorá tak hráčom, ako aj divákom ponúkla kvalitný turnaj v hre League of Legends. Na tom sa zúčastnili štyri najlepšie tímy na našej scéne - FrozenRiders, eXtatus, eSuba a InsideGames. FrozenRiders šli do turnaja ako jasní favoriti, ale hneď v prvom kole sklamali proti konkurenčnému tímu eXtatus a zápas o tretie miesto museli pre zdravotné ťažkosti Rikytana kontumovať v prospech eSuby. Tú v semifinále porazil tím InsideGames, ktorý postúpil do Grand finále. To prinieslo dve veľmi vyrovnané hry, z ktorých však lepšie vyšiel eXtatus. Ten na veľké prekvapenie získal trofej z prvej tohtoročnej zastávky, na ktorú čoskoro nadviaže aj zastávka číslo dva - Game Expo v Bratislave. Udalosť v Prahe okrem iného vyústila aj do odchodu FrozenRiders z ich nedávno získaného zázemia. Ocitli sa tak bez organizácie.
V Counter-Strike: Global Offensive sa medzitým na www.PLAYzone.cz rozbehla on-line liga Pro Series, v ktorej sa zúčastní osem najlepších celkov u nás. V tabuľke sú zatiaľ ne čele s rovnakým počtom bodov CITRONS a Cyborg Factory, tesne za nimi stojí eSuba, nasledovaná nEophyte.
Okienko vzniká v spolupráci s www.PLAYzone.cz.
Herný tím PC REVUE: Peter Hucík, Roman Kadlec
