Neopraviteľný hardvér a životnosť elektroniky – 2. časť
Čo sa môže pokaziť, to sa napokon vždy aj pokazí. Niekedy sa to však stihne pokaziť skôr, ako by sme si želali. Životnosť notebookov, smartfónov či počítačových komponentov je častá téma diskusie používateľov. Nikto nechce mať sproduktom viac starostí než úžitku anikto nechce vyhodiť peniaze za niečo, čo prestane fungovať skôr, než si dokáže nahradiť vlastnú cenu. Čo sa však kazí najviac aprečo sa mnohé produkty nedajú ľahko opraviť?
Len máločo spôsobuje vpoužívateľoch viac negatívnych vášní ako ukážkovo nekvalitné produkty. Takúto diskusiu môžete začať prakticky skýmkoľvek akaždý vám povie svoju skúsenosť či zážitok snejakým notebookom či komponentom, ktorý sa mu počas života neblaho zapísali do pamäti. „Azda výrobca neočakával, že veko notebooku sa bude otvárať azatvárať? Prečo na pánt použil materiál, ktorý sa po niekoľkých stovkách otvorení zlomí? Prečo ten chladič hučí ako vysávač? To sa tam nemohol dať nejaký opár eur drahší, čo by vydržal pracovať ticho viac ako pol roka? Prečo si ho nemôžem vymeniť za nový?“ Takéto otázky by mohli pokračovať donekonečna. Nie je sa však čomu čudovať. Ak prídete do obchodu s označením „Všetko za 1 euro“, viete, že pri produktoch sa nehľadelo na kvalitu, ale na to, aby boli čo najlacnejšie. No ak si zakúpite elektroniku za niekoľko stoviek eur, prirodzene očakávate, že niečo vydrží. Veď to koniec koncov nebolo lacné. Jednoducho sa vám nechce veriť, že výrobca 500-eurového produktu môže tlačiť na cenový limit rovnako ako ten, ktorý ponúka výrobky za 5 eur.
Vprvej polovici nášho článku sme sa venovali silnejúcemu trendu čoraz ťažšie opraviteľného hardvéru. Prebrali sme problematiku prilepených krytov a nevymeniteľných batérií, ako ajpoužívanie neštandardných súčastí, ktoré zabraňujú ľahkej výmene za obdobné modely. Zároveň sme poukázali na často absurdné riešenia výrobcov, ktoré zabraňujú servisu aj tých najjednoduchších častí, takže celý výrobok putuje do koša aj napriek tomu, že by jeho oprava stála 1 euro apäť minút času. Vtejto časti si preberieme pálčivú tému, ktorou je plánované zastarávanie, a zároveň sa pozrieme na štatistiky poruchovosti jednotlivých typov hardvéru.
Plánované zastarávanie vs. overengineering
Na problematiku plánovaného zastarávania sa dá nazerať zviacerých uhlov. Umnohých používateľov sa tento termín spája spodvodom, zdieraním anekalými obchodnými praktikami, čo nie je príliš prekvapujúce, pretože sa často opisuje ako úmyselné navrhovanie produktu takým spôsobom, aby doslúžil ihneď po skončení záručnej doby ajeho vlastník si musel kúpiť nový. Toto je však veľmi zlá definícia, ktorá celú problematiku zbytočne paroduje. Z dôvodu fyzikálneho princípu entropie je nemožné, aby akýkoľvek prístroj fungoval večne. Jedného dňa sa skrátka pokazí. Aj keď odhalíte súčiastku, ktorá sa pokazí ako prvá anahradíte ju trvácnejšou, časom vypovie službu iný komponent acelý kolotoč sa nikdy nezastaví. Obyčajne je pritom v záujme výrobcu aj zákazníka vyhnúť sa overengineeringu. Aj tento termín má množstvo definícií, ale vsúvislosti snašou témou ide oprípad, keď sa elektronický výrobok vyrobí tak, že jeho technická životnosť výrazne prevýši tú morálnu. Trochu mätúci pojem morálna životnosť nijako nesúvisí sľudskou morálkou avyjadruje dobu, počas ktorej je drvivá väčšina ľudí ochotná výrobok používať. Vezmite si napríklad pôvodný Walkman, teda vreckový prehrávač magnetofónových pások. Niektorí ľudia ho ešte stále môžu mať doma úplne funkčný a zastrčený niekde na dne zásuvky. Znamená to, že jeho technická životnosť sa ešte neskončila astále dokáže vykonávať to, na čo bol určený, rovnako ako včase, keď vznikol. Problém je v tom, že časom bol prekonaný vo všetkých ohľadoch anároky bežného používateľa stúpli. MP3 prehrávač je mnohonásobne menší, ľahší a zmestí sa doň niekoľkonásobne viac hudby. Tá je navyše v lepšej zvukovej kvalite a dostupná rýchlo abez pretáčania zasekávajúcej sa kazety. Ľudia si MP3 prehrávač dokonca ani nemusia kupovať, pretože je aj súčasťou iného zariadenia (smartfónu), ktorý majú stále pri sebe. Pôvodný kazetový Walkman skrátka zastaral.
Niektoré veci skrátka vydržia – ako napríklad táto žiarovka, ktorá celodenne svieti na požiarnej stanici Livermore-Pleasanton vKalifornii od roku 1901
Od výrobku teda chcete, aby sa nepokazil včase, keď ho používate. Zároveň by ste však určite nechceli, aby sa elektronika predražovala zdôvodu, aby jej súčiastky vydržali napríklad 20 rokov. Taká dlhá životnosť by vás možno potešila pri kuchynskom mixéri, ktorého účel aužitočnosť sa prakticky nemení, ale predstava, že by ste ešte dnes prevádzkovali vpočítači napríklad 20 rokov starý HDD skapacitou 5 GB je celkom absurdná. Taký malý objem dát by ste už totiž dávno presunuli „kdesi na okraj“ novšieho disku so sto či päťstonásobnou kapacitou, prípadne by ste ich nosili vo vrecku na kľúči USB. Prevádzkovať také malé úložisko so spotrebou napríklad 10 W sa ekonomicky nevyplatí, aak disk niekde odložíte do zásuvky, koledujete si iba oto, že jedného dňa už nebudete mať kdispozícii zariadenie, ku ktorému by sa dal pomocou svojho rozhrania pripojiť. Vtomto ohľade je plánovaná životnosť žiadaná, pretože zabraňuje neekonomickému overengineeringu. Predstavte si napríklad, že máte na výber zdvoch grafických kariet. Jedna je vyrobená zveľmi kvalitných aodolných komponentov, ktoré zaručia jej 30-ročnú životnosť, a stojí 600 eur. Druhá je rovnako výkonná, ale používa lacnejšie komponenty, ktoré vydržia 5 až 6 rokov. Stojí však len 200 eur. Je jasné, že dáte prednosť tej lacnejšej, pretože o pár rokov ju aj tak vymeníte za novšiu, ktorá bude mať napríklad dvojnásobný výkon apolovičnú spotrebu. Je síce pekné, ak narazíme na výrobok, ktorý funguje aj po sto rokoch, ale nemalo by zmysel, aby sa takto vyrábalo všetko. Najmä pri elektronike by išlo o obrovské plytvanie zdrojov apeňazí. Aký má význam, že 30-ročný počítač ešte funguje, ak je na smetisku anikto ho nepoužíva? Je teda lepšie, ak je výrobok navrhnutý na predpokladanú dobu jeho používania, pretože ztoho profituje výrobca (predá viac kusov azarobí viac) aj zákazník (zaplatí menej). Problém nastáva, ak je plánovaná životnosť oveľa kratšia, než zákazník očakáva. Atoto je práve to povestné jadro pudla.
Vmomente, ako sa nám mesiac po skončení záruky zlomí pánt notebooku alebo prestane fungovať grafická karta, máme nutkanie povedať: „No to si azda ten výrobca robí srandu! To musel urobiť takto naschvál!“ Prečo sa teda vmnohých prípadoch používajú materiály alebo súčiastky, ktoré znefunkčnia výrobok skôr, ako by sa žiadalo? Obvykle to nie je preto, že by výrobca záškodnícky chcel, aby sa zariadenie pokazilo. Nikto nechce byť ukážkovým príkladom nekvality. Výrobca však chce, aby ho výroba stála čo najmenej, najmä ak sa má dostať scenou produktu do tej hladiny, vakej ho chce vo finále predávať. Jeho cieľom je zisk azdrojom zisku je produkt, ktorý predá. Nemôže sa spoliehať na vysnený budúci predaj apočítať stým, že hneď, ako sa vám výrobok pokazí, okamžite si od neho kúpite poslušne ďalší. Môžete totiž prejsť ku konkurencii. Výrobca zvyčajne urobí všetko preto, aby zvýšil svoj zisk, aak si ľudia viac kupujú lacnejšie produkty, bude sa ich snažiť vyrábať čo najlacnejšie. Jeho limitom je len to, aby mu ich životnosť nespôsobovala veľké množstvo reklamácií, ktoré by premenili zisk nastratu. Namiesto predstavy otom, že výrobca má nejaké špeciálne oddelenie na navrhovanie „kazidiel“, kde si inžinieri mädlia ruky ahurónsky sa smejú do tmy, predstavte si skôr nasledujúcu situáciu.
Ekonomické oddelenie: Ako by sme ešte mohli ušetriť pol milióna dolárov vo výrobe?
Inžinierske oddelenie: Mohli by sme nahradiť kondenzátory X za typ Y, ktoré sú opár centov lacnejšie. Sú však viac citlivé na teplo askôr prestanú fungovať.
Ekonomické oddelenie: Vydržia aspoň dva-tri roky?
Inžinierske oddelenie: Áno.
Ekonomické oddelenie: Výborne. Práve sme ušetrili pol milióna.
Treba si uvedomiť, že výrobca obvykle vyrába to, čo ľudia chcú kupovať. Ak vobchode držíte dva druhy prístrojov, zktorých každý robí totožnú vec ajeden je lacnejší ako druhý, vložením lacnejšieho znich do košíka ukazujete, ktorý prístup preferujete. To, samozrejme, neznamená, že drahší výrobok má automaticky dlhšiu životnosť. Môže to platiť prituristických topánkach, ale len zriedka prielektronike. Príplatok je zväčša za iné prvky, pričom môže ísť ovýkon, dizajn aaj popularitu. Výrobca drahšieho produktu môže šetriť rovnako ako ten, ktorý predáva lacnejší amenej výkonný hardvér.
Poruchovosť hardvéru vpriebehu času opisuje krivku v tvare písmena U. Elektronika sa obvykle pokazí buď veľmi rýchlo, alebo až po dlhšom čase.
Prípady toho, keď výrobca úmyselne navrhne produkt na rýchle pokazenie, bezpochyby existujú, no ide opodstatne menšie percento výrobkov, než si zákazníci predstavujú. Ak vidíte napríklad základnú dosku monitora, na ktorej sú elektrolytické kondenzátory snízkou tepelnou odolnosťou umiestnené hneď vedľa veľkých zdrojov tepla, prirodzene vám napadne, že to výrobca urobil naschvál. Ako sa však hovorí, nehľadaj konšpiráciu vprípadoch, ktoré sa dajú vysvetliť neschopnosťou alebo chamtivosťou. Pôvodný návrh mohol byť totiž pre iné komponenty alebo rozloženie aaž dodatočne sakrátko pred výrobou upravil v záujme zníženia nákladov. Treba zároveň myslieť na to, že veľké technologické chyby vnávrhu sa výrobcovi často extrémne predražia. A nemusí ísť len ovysokú mieru reklamácií. Vprípade ohrozenia zdravia abezpečnosti môže byť totiž výrobca braný nazodpovednosť aj po skončení záručnej doby. Napríklad vjúni tohto roka spoločnosť Apple začala bezplatnú výmenu napájacích adaptérov smartfónov iPhone 3GS, iPhone 4 a iPhone 4s, ktoré sa predávali vpriebehu rokov 2009 a 2012. Adaptér má označenie A1300 aza určitých okolností sa môže prehriať aspôsobiť požiar. Každý jeho majiteľ má nárok na jeho bezplatnú výmenu vautorizovanom servise, čo spôsobuje miliónové náklady. Podobný problém vmarci tohto roka riešila aj spoločnosť Lenovo sbatériami notebookov ThinkPad, ktoré sa predávali vrokoch 2010 a2011. Aj napriek tomu, že väčšina produktov už nie je vzáruke, americká komisia pre bezpečnosť spotrebiteľského tovaru donútila Lenovo kvýmene už viac ako 140000 batérií (ide o batérie so sériovými číslami 42T4695, 42T4711, 42T4798, 42T4804, 42T4812, 42T4822, 42T4828, 42T4834, 42T4840 a 42T4890). Podobné problémy sa však týkajú aj nových produktov, apokiaľ ste si na jar tohto roka kúpili hybridný notebook Sony VAIO Flip soznačením SVF11N13CXS, urýchlene kontaktujte servis pre výmenu batérie.
Miera poruchovosti základných dosiek jednotlivých výrobcov
Kedy a ako často sa hardvér vlastne zvyčajne kazí? Nie je to veru ľahká otázka. Zhľadiska času sa dá poruchovosť hardvéru veľmi často opísať krivkou vtvare písmena U, vangličtine označovanou aj ako Bathtub curve (vaňová krivka). Na obrázku znázorňujúcom tento obvyklý jav môžete vidieť, že miera poruchovosti klesá na začiatku používania hardvéru, následne sa dlhodobo ustáli astúpať začne až oveľa neskôr. Slovne sa to dá výstižne opísať tak, že ak sa hardvér nepokazí rýchlo v priebehu pár dní, obyčajne vydrží dlhší čas apokazí sa až o pár rokov. Prvotné chyby krátko po začiatku používania sa označujú aj ako výrobné chyby, pri ktorých výrobok prestane fungovať napríklad pre neštandardné zlyhanie materiálu. Stúpanie chybovosti na druhom konci krivky má na svedomí zlyhávanie zdôvodu opotrebovania. Pre zákazníka by bolo, samozrejme, veľmi výhodné, keby percentá chybovosti jednotlivých výrobkov poznal. Mohol by sa totiž vyhnúť takým, ktoré sú veľmi nespoľahlivé. Odkiaľ však takéto dáta vziať?
Čo sú ačo nie sú vierohodné dáta poruchovosti?
Získanie kvalitnej štatistiky poruchovosti rôzneho hardvéru je vždy pomerne zložité. Nato, aby ste sa mohli dopátraťrelevantných čísel, totiž potrebujete dostatočný počet sledovaných kusov, zktorých percento poruchovosti vypočítate. Problém je v tom, že výrobcovia čísla poruchovosti jednotlivých produktov nikde nezverejňujú aalternatívnych zdrojov dát je ako šafranu. Jedným znich sú napríklad veľké predajne, ktoré konkrétny hardvér predávajú vtisícoch alebo aspoň v stovkách kusov. Predajcovia však podobne ako výrobcovia zverejňujú takéto dáta veľmi neradi, pretože môžu zbytočne zamávať spredajom tam, kde sa to nehodí. Ďalším zdrojom dát môžu byť veľké spoločnosti, ktoré nejaký druh hardvéru nakupujú vobrovskom množstve, atak môžu na základe vlastných počtov odhadnúť jeho reálnu mieru poruchovosti. Takéto spoločnosti sa síce nemusia zdráhať dáta zverejniť, ale ak používajú len nejaký špecifický podnikový druh hardvéru, ich prínos je pre domáceho používateľa minimálny.
Keďže kvalitné dáta nie sú často dostupné, používatelia sa nezriedkavo uchyľujú kvlastným „štatistikám“. No pretože sa zvyčajne dostanú do kontaktu len sdvoma či tromi kusmi daného hardvéru, ich skúsenosti sú skôr len na pobavenie ažiadna váha sa im prisudzovať nedá. Ak sa objaví jedinec so skúsenosťou sdesiatkami kusov, obvykle sú rozťahané do mnohých rokov atechnologických generácií, takže ide takisto obezcennépoznatky. Stakýmito komickými štatistikami sa môžete stretnúť najmä vinternetových diskusiách, kde vášnivý jedinec neváha posielať napríklad konkrétneho výrobcu pevných diskov do horúcich pekiel na večné veky, pretože od neho mal štyri disky avšetky sa časom pokazili, zatiaľ čo od inej firmy má dva disky atie už dobre fungujú niekoľko rokov. Nie je nič zlé na tom, ak firmu, sktorou ste spokojní, odmeníte ďalším nákupom afirmu, s ktorou máte zlé skúsenosti, budete dlhší čas za trest ignorovať. Horšie je, ak sa takýmto skúsenostiam prikladá väčšia než emočná váha avyvodzujú sa znich nejaké ďalekosiahle dôsledky (napríklad úsudok, že všetky produkty XY sú zlé). Treba si uvedomiť, že poruchovosť hardvéru je vjednotkách percent. Ak sa totiž prinejakom výrobku stane, že poruchovosť je veľmi veľká (niekoľko desiatok percent), trpí finančne najmä výrobca.
Ak sa kvalitné dáta nakoniec predsa len nejakou cestou dostanú na svet, ani vtedy nie je všetko vyhraté. Zákazníci síce od radosti môžu vyhadzovať klobúky do vzduchu, ale pravda je, že relevantnosť takýchto dát časom veľmi rýchlo klesá ao rok či dva sú prakticky bezcenné. Ani aktuálne dáta pritom nemusia byť vždy úplná výhra. Hardvér počítačov má veľmi krátky cyklus obmeny aneprestajne sa objavujú nové aupravené modely. Keďže niektoré problémy a konštrukčné chyby sa môžu prejaviť o jeden alebo dva roky, daný produkt už vtom čase ani nemusí byť na trhu aodrádzať niekoho od kúpy je úplne zbytočné. Ak sú dostupné pravidelne aktualizované štatistiky zdlhšieho obdobia, dá sa trochu vysledovať určitý trend, ale zväčša býva neopodstatnené prenášať štatistiku predchádzajúceho modelu produktu na ten nasledujúci, ktorý je už konštrukčne odlišný. Obzvlášť je to vtipné vkombinácii spoužívateľskými „štatistikami“, keď sa môžete stretnúť stakýmito vetami: „Nekupuj si výrobok od firmy XY. Pred 10 rokmi som si jeden kúpil apokazil sa po týždni.“ Výrobcu môžete síce potrestať nedôverou aj zhistorického hľadiska, problém je však v tom, že prakticky každý výrobca raz za čas vyprodukuje nejaký nepodarok, ktorý si do výkladnej skrine rozhodne nedá.
Miera poruchovosti grafických kariet je medzi výrobcami pomerne vyrovnaná, rozdiely sú len vrozsahu polovice percentného bodu
Aký hardvér sa kazí najviac?
Čo teda hovoria seriózne štatistiky aako na tom vskutočnosti hardvér zhľadiska životnosti je? Výsledky si môžete pozrieť v grafoch. Dáta poruchovosti základných dosiek, zdrojov, grafických kariet adiskov SSD pochádzajú zfrancúzskej redakcie Hardware.fr, ktorej sa prakticky ako jedinej darí dlhodobejšie zaobstarávať pravidelné štatistiky zon-line predaja nemenovaného veľkého e-shopu. Redaktor Marc Prieur je pri uvádzaných dátach vždy pozorný aoznačuje tie, ktoré sú veľmi relevantné (pochádzajú zo státisícov alebo tisícov predaných kusov) aktoré sú menej relevantné (pochádzajú len zniekoľkých stoviek predaných kusov). V našich grafoch môžete vidieť skombinované dáta zo siedmich približne polročných období idúcich po sebe. Prvé obdobie sa začína koncom roka 2010 akončí vmáji 2011. Nasleduje ďalšie obdobie, ktorého výsledky sú zverejnené voktóbrovom reporte, atak to pokračuje ďalej, čím dostávame dáta zmája aoktóbra 2012, mája aoktóbra 2013 amája 2014. Pripojili sme zároveň aj priemer zo všetkých týchto období. Pri čítaní dát treba myslieť na to, že pochádzajú zuznaných záručných reklamácií. Ak má výrobok záruku dva roky apokazí sa odeň neskôr, vtýchto štatistikách evidovaný nie je. Pokiaľ chcete odpoveď na otázku, koľko výrobok vydrží pracovať vpriemere aj po skončení záruky, takéto dáta už nemôžu pochádzať od výrobcov, predajcov a dokonca ani zo servisu (ten totiž nevie, zakej veľkej vzorky mu na opravu hardvér prichádza akoľko mu ho, naopak, neprichádza). Odpoveď na túto otázku môžu poskytnúť len spoločnosti, ktoré prevádzkujú veľký objem nejakého konkrétneho hardvéru avedú si dlhodobé štatistiky ojeho zlyhaniach. Práve takéto dáta môžete vidieť pri grafoch so štatistikami 3,5-palcových pevných diskov, ktoré pochádzajú od amerického poskytovateľa cloudových služieb Backblaze.
Vštatistike priemernej poruchovosti základných dosiek vidieť pomerne veľkú vyrovnanosť medzi jednotlivými výrobcami. Reklamujú sa približne 2 % predaných kusov, pričom výsledky Gigabytu sú mierne lepšie než u konkurencie. Rozdiel je však vrozmedzí polovice percentného bodu, takže nejaké závery sa ztoho veľmi nedajú robiť. Na grafe si môžete pozrieť poruchovosť výrobcov vrámci jednotlivých meraných období, zktorých priemer vychádza. Tu si treba uvedomiť, že priemerná poruchovosť neznamená, že okolo tejto hranice sa pohybuje poruchovosť každého konkrétneho produktu, ktorý si od danej spoločnosti kúpite. Niektoré totiž výrazne zpriemeru vyčnievajú. Vtomto ohľade nás, samozrejme, zaujímajú len najnovšie dáta, ktoré majú ešte potenciál vzťahovať sa na výrobky, ktoré sa stále predávajú, azdvihnúť tak varovný prst pre potenciálnych kupujúcich. Zobvyklých čísel zobdobia posledného roka vyčnievajú modely ASUS Rampage IV Extreme (zaznamenaná poruchovosť 9,65 %) a ASRock 970 Pro3 R2.0 (6,96 %). Pri štatistických číslach konkrétnych modelov však už treba dávať pozor na možný nárast odchýlky zdôvodu menej početnej vzorky. Nejde už totiž odáta ztisícov či státisícov kusov, ale už len niekoľko stoviek. Podobnú mieru poruchovosti ako základné dosky dosahujú vpriemere aj grafické karty. Poruchovosť vrámci záruky jepriemerne 1,9 %. Vtomto prípade trošku vyčnieva ASUS sdosiahnutým priemerom 1,59 %. Opäť však ide len orozdiely vrámci polovice percentuálneho bodu, takže jednotlivé spoločnosti sú veľmi vyrovnané. Medzi menej podarené modely patril vposlednom období Sapphire HD 7950 21196-00 (12,54 % reklamácií), Gigabyte R795WF3-3GD (11,72 %) a MSI N780 TF 3GD5/OC (9,91 %). No keďže ide už modely, ktoré sa nahradili novou generáciou, je táto informácia pre zákazníkov málo dôležitá. Znovších modelov ešte dostatočne veľká štatistická vzorka nie je avčase, keď bude, opäť už môže ísť o zastaranú správu.
Medzi niektorými výrobcami napájacích zdrojov sú rozdiely viditeľné, takmer všetky známe značky sa však držia pod poruchovosťou 2 %
Podľa štatistík dosahujú vzáručnej dobe veľmi nízku poruchovosť operačné pamäte (dáta sa týkali spoločností Kingston, Crucial, G.Skill a Corsair). Až také prekvapujúce to však nie je, pretože modul pamäte má len zlomok obvodov akomponentov vporovnaní s grafickou kartou alebo základnou doskou. Reklamuje sa tak v priemere len 0,81 % modulov. Prekvapením je rozhodne to, že spoločnosti Kingston (0,32 %) aCrucial (0,41 %) majú poruchovosť pamätí dlhodobo výrazne nižšiu než Corsair (1,34 %) aG.Skill (1,18 %). Na druhej strane poruchovosť okolo 1 % je veľmi dobrý výsledok sám osebe. Priemer aktuálne kazia modely G.Skill F3-10666CL9D-16GBSQ (5,31 %), Corsair XMS3 TW3X4G1333C9A (5,22 %) a Corsair VS CMSO8GX3M1A1333C9 (5,22 %). Zaujímavá je situácia na poli napájacích zdrojov. Výrobcovia dosiahli spoločný priemer poruchovosti 1,53 %. Rozdiel medzi nimi je však väčší ako jeden percentuálny bod. Zatiaľ čo Seasonic (1,93 %), Thermaltake (2,15 %) aCorsair (1,98 %) sa pohybujú sporuchovosťou na úrovni 2 %, zdroje od Cooler Master (1,23 %) a Antec (1,02 %) atakovali jednopercentnú hranicu. Najlepšie dopadol Be quiet spriemerom poruchovosti len 0,84 %, ale vjeho prípade boli dáta zbierané len zposledných dvoch rokov, zatiaľ čo od ostatných výrobcov zposledných štyroch rokov. Za pozornosť stojí výsledok spoločnosti Fortron/FSP Group, ktorá dosiahla priemer 1,6 %, ale tú spôsobil len veľmi nepodarený Fortron Blue Storm Bronze 500 (16,59 %) zroku 2011. Ak tento rok vynecháme avezmeme do úvahy len roky 2012 až 2014, zdroje tejto spoločnosti dosiahnu výborný priemer 0,86 %. Zákazníci by mali vsúčasnosti spozornieť pri zdrojoch Corsair GS700 (6,21 %), Thermaltake Smart M650W (5,22 %) a Seasonic P-760 (4,35 %), ktoré sa výraznejšie odchyľujú od bežného priemeru.
Disky SSD spoločnosti OCZ sú výrazne poruchovejšie než konkurenčné modely
Veľmi zaujímavé sú aj výsledky diskov SSD. Priemerná poruchovosť vzáruke činila 1,67 %, ale niektorí výrobcovia na tom boli výrazne horšie než iní. Výborne dopadli Samsung (0,34 %) aIntel (0,64 %), ktorým zlyhá vpriemere len 3 až 6 diskov ztisícky. Pomerne dobre im sekunduje Kingston sporuchovosťou 0,86 %. Dobre však dopadli aj SSD od spoločnosti Crucial (1,3 %) aCorsair (2 %). V prípadeCorsairu je zaujímavé, že jeho poruchovosť vposledných rokoch výrazne klesla oproti minulosti. Vporovnaní skonkurenciou katastrofálne dopadlo OCZ, ktoré má priemernú poruchovosť takmer 5 %. No pretože táto spoločnosť nedávno skrachovala ajej divíziu SSD kompletne odkúpila Toshiba, je otázne, ako to bude vbudúcnosti. Treba ešte upozorniť, že vprípade Kingstonu sú dáta len od konca roka 2012. PriSamsungu je to od konca roku 2011 aostatných od konca roku 2010, čo vidieť aj na grafe. Zjednotlivých modelov, na ktoré sa dá ešte stále naraziť na trhu, treba spozornieť pri OCZ Vertex 4 256 Go (11 %), OCZ Vector 128 Go a256 Go (9,2 a8,87 %), OCZ Vertex 450 128 Go (7,92 %) a Corsair Neutron 256 Go (4,76 %).
Veľmi cenné informácie môžete vyčítať zgrafu pevných diskov. Ako sme už spomenuli, tie pochádzajú od spoločnosti Backblaze, ktorá poskytuje cloudové služby. Vtomto prípade teda nejde len ozlyhanie hardvéru vzáručnej dobe, ale aj po nej, čo je pre zákazníka omnoho cennejšie. Kým vzáruke totiž dostane opravu alebo nový kus hardvéru zadarmo, po jej skončení mu už zostanú len oči na plač. Dáta poruchovosti pochádzajú z28635 prevádzkovaných diskov, pričom to neboližiadne špecifické edície RAID, typické pre serverovne, aleklasické modely používané vbežných počítačoch. Išlo otakmer 13000 diskov Seagate, 13000 diskov Hitachi atakmer 3000 diskov Western Digital. Tu si treba uvedomiť, že ide opočet diskov, ktoré má spoločnosť vprevádzke (vo veku 0 až 5 rokov), pričom nefunkčné kusy sú hneď vymieňané za nové. Získajú sa tak výborné dáta omiere nárastu poruchovosti srastúcim vekom. Kým vrámci záruky dosahujú disky vpriemere poruchovosť 1,7 % azhľadiska výrobcov je situácia veľmi vyrovnaná (dáta od predajcu), pri pohľade na pozáručnú poruchovosť (dáta od prevádzkovateľa cloudu) sa výrobcovia začínajú odchyľovať. Vgrafe môžete vidieť len minimálne klesajúcu krivku spoľahlivosti diskov Hitachi (dnes už táto disková divízia patrí pod krídla Western Digital), ktorá skutočne vyráža dych. Pridiskoch Western Digital takisto vidieť pomerne vyrovnaný priebeh poruchovosti, pričom sa dá dobre rozoznať jej zvýšený pokles vúvode, keď sa prejavujú chyby zvýroby (čo sme spomínali pri charakteristickej U krivke poruchovosti). Pridiskoch Seagate však vidieť náhle razantné zvyšovanie poruchovosti po 1,5 roku života, ktoré pokračuje aj vtreťom roku, čo je skutočne nečakané.
Vrámci niekoľkých posledných generácií klesá životnosť pevných diskov Seagate spribúdajúcim vekom podstatne rýchlejšie, než je to pridiskoch konkurencie
Poruchovosť notebookov asmartfónov
Dáta poruchovosti jednotlivých komponentov sú mimoriadne zaujímavé aje výborné, že sa občas objavia kvalitné štatistiky. Ako zákazníci by sme boli radi, keby boli takéto údaje dostupné aj vprípade notebookov. Žiaľ, tu je situácia neslávna. Notebooky sú koncový produkt, ktorý sa reklamuje ako celok aje pritom jedno, ktorý komponent zlyhal. Problém je v tom, že výrobcovia pod jedným modelovým označením nezriedkavo produkujú viac hardvérových konfigurácií, ktoré sú totožné zhľadiska parametrov, ale odlišné zhľadiska výrobcu. Možno ste sa aj vy niekedy zarazili v momente, keď ste sa pokúšali stiahnuť zo stránky výrobcu najnovšie ovládače pre svoj notebook, pričom ste zistili, že pre váš model je kdispozícii napríklad niekoľko ovládačov rôznych webových kamier či adaptérov Wi-Fi. Nejde však len okomponenty, pre ktoré sú potrebné samostatné ovládače,odlišného výrobcu môže mať napríklad aj použitý model operačnej pamäte. Už len sohľadom na túto situáciu je jasné, že štatistky poruchovosti jednotlivých modelov môžu byť veľmi problematické. Zároveň sa opäť dostávame aj kproblematike rýchlej obmeny modelov, takže vokamihu, keď by bola po jednom alebo dvoch rokoch kdispozícii už relevantná štatistika daného modelu, už by nebol vpredaji azistené dáta by už slúžili len na ukojenie zvedavosti, anie na rozhodovanie onákupe.
Zaujímavé by bolo pozrieť sa aspoň na kompletné štatistiky výrobcov, ikeď aj tu treba spomenúť rovnako ako vpredošlých prípadoch, že priemerná poruchovosť výrobcu neznamená, že takúto poruchovosť má aj konkrétny produkt, ktorý si zakúpite. Žiaľ, musíme konštatovať, že relevantné aaktuálne dáta vsúčasnosti dostupné nie sú. Výrobcovia nemajú ani najmenší záujem pochváliť sa takýmito dátami avzhľadom na to, že veľké percento reklamácií notebookov sa objednáva telefonicky alebo e-mailom cez autorizované stredisko, dostatočné štatistiky zvyčajne nemajú ani veľkí predajcovia. Zákazník pri poruche jednoducho zavolá do servisu výrobcu apo notebook príde zadarmo kuriérska služba. Predajca sa tak oreklamácii (pri ktorej dôjde k oprave) vôbec nemusí dozvedieť. Vo výsledku sa vrôznych článkoch stretnete len sirelevantnými štatistikami, vytvorenými na základe hlasovania zákazníkov, ktorí vyberajú vanketách to, sakými notebookmi boli asktorými, naopak, neboli spokojní. Takéto dáta sú zhľadiska posudzovania reálnej spoľahlivosti notebookov nevhodné anemajú iný význam než určenie všeobecne populárnych anepopulárnych značiek. Podobne nespoľahlivé sú výsledky na základe dát ztelefonických helpdeskov, pretože ľudia na takéto služby volajú prakticky so všetkými druhmi problémov vrátane tých softvérových. Kvalitnú štúdiu pred pár rokmi vykonalo prakticky len veľké americké servisné stredisko SquareTrade, ktoré vychádzalo zo svojich servisných dát pozostávajúcich z30000 kusov notebookov vhorizonte dvoch rokov. Výsledná poruchovosť jednotlivých výrobcov sa pohybovala vrozsahu 10 až 16 %. Keďže ide oštúdiu zroku 2009, vtedajšie poradie jednotlivých výrobcov je vsúčasnosti už úplne irelevantné. Orok neskôr zverejnila štatistiky aj z50000 smartfónov, ktoré v priebehu prvých 12 mesiacov dosahovali priemernú poruchovosť 3,9 %, ale výsledky jednotlivých výrobcov sú takisto dnes celkom bezpredmetné, lebo situácia sa zpohľadu výrobcov a hardvéru od roku 2010 kompletne zmenila. Štúdia podobného typu avierohodnosti sa, žiaľ, odvtedy na verejnosti neobjavila.
Opraviteľnosť, poruchovosť avšeobecná životnosť hardvéru apočítačov je komplexná téma, pri ktorej treba zvažovať veľké množstvo faktorov. Veríme, že vám náš dvojdielny článok situáciu pomohol dostatočne objasniť ana túto problematiku sa už teraz budete odteraz pozerať oveľa informovanejším okom.
