Recyklácia skla významne šetrí životné prostredie. Na Slovensku chýba dostatok použitého obalového skla.

Triedením skla šetríme neobnoviteľné prírodné zdroje a navyše prispievame k lepšiemu životnému prostrediu. Na Slovensku existuje potenciál recyklácie použitého obalového skla až 150 tisíc ton. Patríme medzi skládkové veľmoci, čo má negatívny dopad na naše zdravie.

Najlepšie čo môžeme urobiť pre našu planétu je opätovne používať odpadový materiál. Práve sklo je  z tohto pohľadu jedinečné. Zaváraninové fľaše môžeme používať takpovediac až dokým nám nepadnú na zem a nerozbijú sa. Podobne aj sklenené fľašky od piva, minerálok či džúsov sú v mnohých prípadoch vratné a je možné ich znovu naplniť 20 až 50 krát. Pokiaľ nie je možné sklenenú fľašu opätovne vrátiť, treba mať na pamäti, že ide o recyklovateľný materiál, ktorý rozhodne nepatrí do komunálneho odpadu.

Separácia skla a následná recyklácia šetrí vyčerpateľné zdroje

Pred tým než vôbec dôjde k procesu recyklácie, musíme my ako občania z komunálneho odpadu vytriediť zložky, ktoré je možné ďalej buď materiálovo alebo energeticky zhodnotiť. Čím viac recyklovateľných zložiek objemovo vytriedime, tým menej produkujeme zvyškový nerecyklovateľný odpad, ktorý býva zneškodnený na skládkach alebo v spaľovniach. „Často sa totiž používa pojem, aby občania recyklovali, čo ale nie je terminologicky správne. Občania nerecyklujú, ale separujú/triedia odpad, aby ten mohol byť ďalej recyklovaný,“ hovorí Beáta Baranová z Katedry ekológie FHPV Prešovskej univerzity v Prešove. Vyseparované zložky - papier, sklo, plasty, kovy atď. ďalej putujú na recykláciu, kedy sú využité ako druhotná surovina, čím sa šetrí primárna surovina a zároveň aj energia na jej spracovanie. „Napríklad vyseparovaním a následnou recykláciou skla sa šetrí sklársky piesok, ktorý je kvalitatívne odlišný od bežného piesku a v súčasnosti sa jedná už v podstate o vyčerpateľný zdroj, ktorého je nedostatok,“ dodáva Baranová.

Hodením skla do čierneho kontajnera „pochovávate“ jeho potenciál 

Výroba nového skleneného obalu z použitého skla vyžaduje menej energie ako výroba z primárnych surovín. Zároveň šetrí emisie CO2, ktoré z primárnych zdrojov unikajú v produkčnom procese. „Obalové sklo sa snažíme vyrábať predovšetkým z použitých sklenených fliaš alebo obalov, v rámci čoho je výroba ekologickejšia a uhlíková stopa tak výrazne nižšia. Za každých 10 percent črepov, ktoré pridáme do vsádzky, šetríme približne 3 percentá energie a 7 percent oxidu uhličitého. Pokiaľ sú ľudia naučení hádzať sklenené fľaše do zelených kontajnerov, výrazne tak prispievajú k šetreniu životného prostredia,“ vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová Boris Sluka, ktorá pôsobí na Slovensku ako jediný recyklátor obalového skla.

V prípade, že ste zvyknutí hádzať sklené fľaše do komunálneho odpadu, zatracujete ich ďalší potenciál šetrenia energií počas výroby nového obalového skla. „Recykláciou jedinej sklenenej fľaše môžete ušetriť dostatok energie na napájanie počítača po dobu 25 minút – to je celá epizóda vášho obľúbeného programu,“ konštatuje Organizácia Friends of glass.

Chýba použité sklo, ktoré je možné recyklovať donekonečna

Potenciál využitia použitého obalového skla je 150 tisíc ton. Problémom je, že niektorí ľudia stále hádžu použité sklenené obaly do komunálnych kontajnerov. „Vo Vetropacku Nemšová ročne dokážeme zrecyklovať až 150 tisíc ton použitého obalového skla, jediným limitujúcim faktorom je jeho nedostatok.“ dodáva Sluka.

Slovensko patrí medzi skládkové veľmoci

Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu je Slovensko skládkovou veľmocou, čo má negatívny dopad na zdravie občanov. „Máme 61 skládok, ktoré vypúšťajú toxíny do našich vôd a pôdy. Napríklad skládka Vrakuňa vypúšťa toxíny na Žitný ostrov. Ak sa bavíme o skládkach po celom Slovensku, tak ľudia ich majú blízko svojich obydlí, na poliach. Napríklad, lokalita v okolí Chemko Strážske je celá zamorená,“ povedal šéf rezortu životného prostredia.  

Vyššiu mieru skládkovania komunálnych odpadov v porovnaní s priemerom EÚ dosahujeme aj podľa posledných dát Eurostatu. Zatiaľ čo priemer EÚ predstavuje 23,1% mieru skladovania, Slovensko dosahuje až 39,35% mieru. Spomedzi krajín EÚ je na tom najlepšie Belgicko a hneď po ňom nasleduje Švédsko, pričom obidve krajiny nedosahujú ani 1% mieru skladovania. Triedením skla, ale aj ďalších použitých obalových materiálov prispejeme k znižovaniu hromadenia odpadu na skládkach. „Na Slovensku máme krásnu prírodu a pre jej zachovanie aj pre ďalšie generácie je potrebná recyklácia. Potrebujeme zmobilizovať Slovákov, aby začali viac separovať sklo ako aj ostatné odpady,“ uzatvára Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová.  

Photo by SHVETS production / Pexels.com