Test: 7× SSD na každý spôsob

Zorientovať sa v ponuke SSD a vybrať si to správne je čoraz zložitejšie. Aj naprieč rovnakými formátmi, či už palcovými, alebo M.2, sú modely s rôznymi rozhraniami.  Okrem najbežnejších 2,5" SATA (AHCI) sú v tomto unifikovanom tele aj rýchlejšie alternatívy s pripojením na konektor U.2, ktorý už komunikuje cez rýchlu zbernicu PCIe. Ide však o okrajové riešenia (Intelu), používané do ­serverov. Obyčajne sa s vysokorýchlostnými SSD ďaleko nad rámec SATA 3 stretnete na malých kartičkách do M.2. Tento slot na moderných doskách má už plnú priepustnosť zodpovedajúcu PCIe ×4, na starších (typicky spred 2 až 4 rokov) býva obmedzenie na 10 Gb/s. I tu je však stále možnosť kúpiť SSD s adaptérom (alebo dokúpiť iba adaptér) a ten fyzicky zapojiť priamo na PCI Express. Dôležité však je, že slot M.2 je hybridný a okrem NVMe (t. j. SSD PCIe) podporuje aj AHCI, to znamená i pomalšie SSD SATA, ktoré sú obmedzené 6-gigabitovou priepustnosťou.

M.2 je teda jednotný konektor pre oba typy SSD a je len otázka času, kedy podstatne väčšie palcové modely pomaly vymiznú. Už teraz drvivá väčšina lepších SSD sa vyrába tak v 2,5", ako i vo vyhotovení M.2. Menej praktické káblové „dvaapolky“ drží pri živote iba fakt, že je na základných doskách stále podstatne viac konektorov SATA než M.2. Tie sú v lepšom prípade dva, aj to je často jeden s polovičnou, dvojlinkovou priepustnosťou. Väčšina testovaných SSD reaguje na súčasné trendy výhotovením vo formáte M.2, z čoho tri sú NVMe a dve AHCI. Z tradičných 2,5" sú potom zastúpené dva lacné modely. Variabilita je i v cenách a kapacitách, aby ste si mohli sami najlepšie vybrať, čo sa vám do počítača hodí najviac.

Ako testujeme

Testy pozostávajú z praktickej a syntetickej časti. V rámci praktických meraní vymieňam medzi RAM diskom a SSD rôzne veľké súbory. Z jedného smeru (na SSD) vypadnú rýchlosti zápisu, z druhého (do RAM disku) zase výkon sekvenčného čítania. Všetky merania sú na čo najvyššiu presnosť trikrát opakované a do tabuľky sa zapisuje priemerná hodnota.

Začínam prenosom veľkých 1 – 2-gigabajtových súborov, keď by sa mal za ideálnych okolností dosahovať maximálny výkon. Ten sa môže znižovať nadmerným zahrievaním (čo nie je prípad ani jedného z testovaných SSD), alebo skôr obmedzovaním zo strany nestí­hajúceho DRAM buffera či SLC cache. Vtedy výkon viac či menej klesá, čo v testoch takisto sledujem.

Druhé najväčšie prenášané dáta sú 24 – 36-megabajtové súbory. Tie v praxi reprezentujú napríklad nekomprimované fotky či exporty projektov a podobne. O stupienok nižšie sú potom prenášané bloky 5 – 10 MB. To sú zatiaľ všetky zložky s celkovou veľkosťou 9,5 GB. Menšie súbory (427 – 1235 kB) sú už v polovičných adresároch. To i pre nižší výkon, a teda dlhší prenos, najmenšie bloky (12 – 59 kB) sú už iba v gigabajtovej zložke.

Na syntetické merania používam aplikáciu AS SSD s východiskovým nastavením knižnice na 1 GB. To je veľkosť, keď obvykle ešte nedochádza k znižovaniu výkonu už spomínanými vplyvmi. Ale hlavne si môžete rovnaké testy na porovnanie s vaším diskom urobiť doma aj vy. Nakoniec ešte v HD Tune testujem výkon náhodného prístupu k 512 kB blokom. Čím vyššia hodnota IOPS (počet operácií za sekundu) je, tým vyšší je aplikačný výkon programov vrátane operačného systému, pracujúcich s malými knižnicami.

Všetky testy prebiehajú na základnej doske Gigabyte Z270N-Gaming 5 s procesorom Core i5-7600K a pamäťami G.Skill Flare X s aktívnym XMP (3200 MHz/CL14).

Pasívny chladič na SSD GoodRAM v dobre vetranej skrinke zníži teploty o 25 – 30 °C

Hodnotenie

Najslabšie a pomerne nevýhodne v testoch vyšla Toshiba TR200. Osadenie má rýdzo firemné – dvojkanálový radič Toshiba TC58NC1010GSB nadväzuje na osem 15 nm pamäťových čipov typu TLC. V drvivej väčšine ukazovateľov však toto SSD vykazuje najhoršie výsledky. Najvýraznejšie zaostáva pri sekvenčnom zápise. Pri behu na krátku trať je výkon ešte v poriadku, no po pretečení bloku SLC so zhruba 4 GB sa rýchlosť prepadáva niekde k sto megabajtom za sekundu. A to nielen pri zápise veľkých súborov, ale i menších. Najdlhší spomedzi všetkých má aj prístupový čas zápisu veľmi malých súborov. V čítaní si počína už lepšie, no v porovnaní s vynikajúcim ADATA XPG Ultimate SU650 nemá čo ponúknuť. Lacnejšie z dvojice SSD Adata si drží stabilný výkon a perfektné výsledky podáva aj v náhodnom prístupe čítania k 512-kilobajtovým blokom, čiže ako lacné úložisko na systém je to výborná voľba. Cenu za gigabajt má najnižšiu z testu. Teda ak nepočítame 500-gigabajtový WD Blue. SSD v tejto a podobnej kapacite vychádzajú v prepočte na 1 GB o trochu lacnejšie než menšie deriváty. Každopádne WD Blue má navrch oproti modelu ADATA napríklad pri lúskaní viacerých požiadaviek s maličkými súbormi naraz. Aplikačný výkon je teda vyšší a tento disk s pamäťami Sandisk dobre zapadne do systémov, kde sa okrem svižnosti stále hľadí i na čo najnižšiu cenu. Komplexne o trochu lepšie je na tom WD Black. Najvýraznejší rozdiel oproti lacnejšiemu bračekovi má v podstatne rýchlejšom čítaní, rýchlosť zápisu je však podobná. Cena je nastavená veľmi rozumne. Z lacnejších modelov NVMe, ktoré majú rýchle čítanie, ale zápis už na úrovni SATA, je i Patriot Scorch. Ide vôbec o jedno z najlacnejších SSD svojho druhu (malé/lacné), veľa výkonnejších SSD v 128-gigabajtových variantoch sa nerobí a pritom ide o atraktívnu možnosť napríklad do jednoúčelových pracovných staníc, kde je dôležitá rýchlosť čítania i väčších než úplne malých súborov.

Pozoruhodné je porovnanie najvýkonnejších SSD – z vyššej triedy ADATA, resp. XPG (SX8000NP) - a najvýkonnejšieho modelu spoločnosti GOODRAM (IRDM Ultimate). Lepšie pamäte MLC majú už obidve SSD a ani osemkanálové radiče Silicon Motion SM2260G (ADATA) a Phison PS5007-11 si nie sú nič dlžné. SSD ADATA však spomaľuje slabší pamäťový subsystém. Nižší má maximálny výkon, ktorý sa hlavne prepadáva. Po približne 12 GB spadne rýchlosť zápisu až na 220 MB/s. Zato výkon ­GOODRAMu je vždy priamočiary, čo je jedna z vecí, za čo si výrobca pýta zaplatiť plus 40 %. V tejto prirážke je obsiahnuté okrem toho i nevídané luxusné balenie (s komponentmi zasadených do vnútra z tvrdého molitanu) s príslušenstvom, ktoré sa bežne nedáva ani k drahším SSD. Reč je o adaptéri PCIe  s vymeniteľnou polovičnou záslepkou a prídavnom chladiči s vhodne členitým rebrovaním. Ten síce toto SSD životne nepotrebuje, no prevádzkové teploty výrazne zníži, čo nie je nikdy na škodu. Pri SSD GOODRAM nepozorujem žiadne slabé miesta. Výhrady nemám ani k cene, tá je nastavená primerane.