Základné dosky pre najsilnejšie herné počítače

Vo svete dosiek sa čoraz viac stiera delenie na dosky pre hráčov a dosky pre nadšencov pretaktovania. Niežeby tí vymierali, dnes skôr platí, že pretaktovací úspech závisí viac od procesora než od dosky, takže napríklad náš testovací Intel Core i7-6700K by mal byť schopný dosiahnuť aspoň 4,9 GHz na každej z testovaných dosiek. Stále častejšie tak vídame, že sa dve produktové línie spájajú a špičková herná doska sa zhoduje s top pretaktovacím modelom, čoho najzjavnejší príklad sú dosky ROG od spoločnosti ASUS. No všade je nejaká výnimka a tu je ňou extrémnejšie taktovanie, napríklad pri chladení vodou alebo dusíkom, na ktoré už treba naozaj špeciálne upravené dosky (napríklad séria GIGABYTE SOC).

A pokiaľ si myslíte, že hráči predsa nepotrebujú až taký extrémny výkon, aby museli pretaktovať aj najnovšie procesory Intel, prekvapíme vás. Predstavte si, že plánujete náročnú novú hru nielen hrať v najvyššej možnej grafickej kvalite, ale popri tom ju aj streamovať (teda vysielať videozáznam) vo full HD napríklad pomocou služby Twitch.tv, navyše k tomu pridať aj videokomentár, povedzme snímať video z kamery sledujúcej vás spolu s nejakým efektom odstrihnutého zeleného pozadia. Na to všetko treba veľa výkonu, odhadom aspoň Core i7 s taktom 4,5 GHz. A pokiaľ chcete byť úspešní a na trhu streamovania sa presadiť, potrebujete stabilný počítač, ktorý nezaváha v žiadnej situácii. Ale to je len jeden z mnohých možných príkladov. Niekto chce extrémne vybavenú dosku, aby mohol pripojiť svoje obrie diskové pole RAID, niekto chce mať všetky technológie budúcnosti, aby nemusel pričasto meniť PC, niekto iný zase kupuje pre estetickú stránku, lebo túži po efektnom PC.

Najvyššie modely dosiek nie sú také drahé, lebo ide o značku a prestíž, ony skutočne ponúkajú hardvér primeraný svojej cene. Ich súčasťou sú totiž riešenia navyše, napríklad čipy pridávajúce dodatočnú konektivitu, bonusové Wi-Fi alebo prvky Thunderbolt, obvody na automatické alebo ručné pretaktovanie v reálnom čase, predimenzované chladenie, nevraviac o extra prvkoch ochrany a tých najlepších elektronických súčiastkach, ktoré prežijú aj extrémne teploty.

Čo majú všetky tri spoločné?

Dosky v tomto článku všetky pracujú s pamäťami DDR4, ktoré podporujú až do efektívnych rýchlostí nad 3 GHz. Všetky sú vybavené záložným BIOS-om, dokážu pracovať s viacerými GPU a použitie grafickej karty vyložene predpokladajú, takže na nich nájdete pomenej grafických výstupov na využitie iGPU zabudovaného v procesoroch. Potešujúca funkcia ich BIOS-ov je možnosť aktualizovať ich aj bez funkčného procesora pamätí či grafiky, stačí do príslušného USB pripojiť „flešku“ a stlačiť tlačidlo na doske. Všetky tieto dosky sa môžu pochváliť podporou USB 3.1, teda rýchlejšej nadstavby „modrého“ USB s dvojnásobnou prenosovou rýchlosťou až 10 Gb/s a schopnosťou dodať zariadeniu USB až 100 W príkonu. Posledný údaj sa však pri jednotlivých doskách líši, závisí totiž od implementácie výrobcu a väčšina dosiek plných 100 W reálne nedokáže poskytnúť.

Dôležitý spoločný prvok je možnosť rýchle SSD cez socket M.2, teda priamo do zbernice PCI Express. Socket M.2 je tu riešený cez pripojenie štyrmi linkami PCIe 3.0, čo znamená maximálnu prenosovú rýchlosť zhruba 4 GB/s (32 Gb/s). V praxi to znamená, že na rozdiel od niektorých starších dosiek nebudú ani najnovšie a najrýchlejšie M.2 SSD limitované rýchlosťou zbernice, ale svojím vlastným potenciálom. Už teraz sú na trhu rozumne dostupné SSD s rýchlosťami čítania nad 2 GB/s, ktoré pri starších M.2 prekračovali možnosti pripojenia cez 4 × PCIe 2.0, teraz však dostávajú krídla. A blížia sa ešte rýchlejšie modely. Novinkou na jednej z dosiek je pripojenie U.2, čo je technicky len odlišný druh konektora, stále ide o zapojenie SSD priamo do PCI Express, respektíve SATA Express. A mimochodom, port SATA Express je vlastne dva a pol normálneho portu SATA a sú spätne kompatibilné, takže pokiaľ ich nevyužívate, môžete v nich mať bežné disky SATA.

A nakoniec ešte potešíme každého, kto chce maximalizovať potenciál svojho procesora – všetky tri dosky ponúkajú body na meranie napätia, takže sa pri pretaktovaní netreba spoliehať na pochybné reportovanie vCore napätia z procesora (často sa ukazuje nereálne vysoké). S taktovaním pomôžu aj výborné BIOS-y s hlbokými možnosťami prispôsobovania frekvencií, napätí aj časovania pamätí a, samozrejme, s možnosťou prispôsobiť správanie ventilátorov a sledovať stav PC z hľadiska teplôt a otáčok chladenia.